Mys dobrej nádeje
Mys dobrej nádeje (angl. Cape of Good Hope, afrik. Kaap die Goeie Hoop) je ostrý pevninský výbežok v Južnej Afrike neďaleko Kapského Mesta. Je tradične (a nesprávne) označovaný ako miesto, na ktorom sa stretávajú Atlantický oceán a Indický oceán. Technicky rozhranie medzi týmito oceánmi leží 160 km juhovýchodnejšie pri Strelkovom myse, ktorý je najjužnejším bodom Afriky. Až k Mysu dobrej nádeje však z Indického oceána zasahuje teplý prúd Strelkového mysu, ktorý sa tu stýka so studeným Benguelským prúdom.
Dejiny
Prvým Európanom, ktorý oboplával Mys dobrej nádeje bol portugalský moreplavec Bartolomeo Dias (Diaz) v roku 1488. Ten tomuto miestu dal názov „Mys búrok“ (Cabo das Tormentas). Neskôr kráľ Ján II. premenoval mys na „Mys dobrej nádeje“ (Cabo da Boa Esperança), pretože otváral cestu na východ. Holandský obchodník Jan van Riebeeck založil 6. apríla 1652 neďaleko mysu zásobovací tábor pre Nizozemskú východoindickú spoločnosť. Dnes na tomto mieste stojí Kapské Mesto. Holandská východoindická spoločnosť potrebovala v oblasti Mysu dobrej nádeje skúsených poľnohospodárov. Holandská vláda preto rozhodla o vyslaní hugenotov, ktorí opustili kvôli náboženskému prenasledovaniu Francúzsko. Skupina hugenotov bola vyslaná 31. decembra 1687 a dostala sa tak cez Holandsko až na juh Afriky. 19. januára 1806 obsadila mys Veľká Británia. Okupácia bola potvrdená anglicko-holandskou zmluvou v roku 1814. Územie bolo potom spravované ako Kapská kolónia.
Legendy
Námorníci Mys dobrej nádeje považovali za najnebezpečnejšie miesto na ceste do Indie, po prekonaní ktorého mali to najhoršie za sebou a čakala ich už len relatívne pokojná plavba. Viažu sa k nemu legendy o bludnom Holanďanovi, ktorý brázdi tieto vody na lodi, ktorej posádku tvoria duchovia námorníkov. Loď je odkázaná na večné blúdenie a nikdy nenájde cestu domov.
