Bystrička (okres Martin)

49°03′41″S 18°51′59″V
Osada Lázky sa nachádza na severnom svahu vrchu Hrádok (676 m n. m.), na ceste vedúcej z Bystričky.[4]

• Pamätná vila T. G. Masaryka, dvojpodlažná bloková stavba s valbovou strechou z rokov 1930-1931. Stojí na mieste staršej renesančnej kúrie. Prvý česko-slovenský prezident Tomáš Garrigue Masaryk navštevoval Bystričku už od roku 1888, kedy si s rodinou prenajímali dve izby v kúrii Lehotskovcov na letný pobyt. Masarykova dcéra Alice nadviazala na túto tradíciu po roku 1923. Vtedy odkúpila od Lehockých požiarom zničenú kúriu a postupne sa podujala na stavbu nového reprezentatívneho objektu. Stavbou poverila českého architekta Jana Pacla (z projekčnej kancelárie Jurkovič-Pacl), ktorý bol autorom Štefánikovho ústavu v neďalekom Martine. Stavba sa uskutočnila v rokoch 1930 až 1931. Pôvodná renesančná kúria bola odstránená, boli z nej však použité základy a tri zaklenuté miestnosti prízemia. Vzniknutý objekt je dvojpodlažná stavba v jednoduchom štýle s prvkami dobového funkcionalizmu. Požiadavkou Alice Masarykovej bolo, aby stavba zapadala do charakteru dediny, no zároveň spĺňala dobovú úroveň komfortného bývania. Kompozícia stavby je klasická, trojkrídlová, v tvare písmena U. Prízemie je riešené ako trojtrakt, poschodie ako dvojtrakt. Hodnotné sú interiérové detaily z dielne slovinského architekta Josipa Plečnika, ktorý v tomto období upravoval pre Masaryka Pražský hrad. Na prízemí sa nachádzali reprezentačné priestory, ako salón s dodnes dochovaným kozubom. Na prvom poschodí mali Masarykovci dve spálne, kúpeľňu (s dochovaným sanitárnym zariadením) a salón. Dispozícia poschodia je komponovaná okolo centrálnej terasy. Objekt patril rodine Masarykovcov do roku 1939, potom sa stal majetkom Slovenského Červeného kríža. Po vojne slúžil objekt Slovenskej národnej knižnici a istú dobu aj ako internát.[5]
• Baroková kúria číslo 88, jednopodlažná dvojtraktová bloková stavba s manzardovou strechou z konca 18. storočia. Kúria bola prefasádovaná v roku 1954, čím stratila svoj historický výraz.[6] V súčasnosti chátra.

• 
  Masarykova vila
• 

• Ján Karlovský (* 1721 – † 1794), učiteľ a filozof, predstaviteľ osvietenskej filozofie
• Michal Institoris-Mošovský (* 1732 – † 1803), evanjelický farár, spisovateľ, predstaviteľ osvietenského racionalizmu zemianskeho pôvodu
• Matúš Blaho (* 1772 – † 1837), evanjelický farár, náboženský spisovateľ a národný buditeľ
• Matej Ševrlai-Ševrla (* 1783 – † 1840), profesor na evanjelickom lýceu v Bratislave, autor učebníc, podporovateľ štúrovcov
• Viliam Lehotský (* 1847 – † 1897), verejný činiteľ a právnik
• Ladislav Thomka-Markovický (* 1864 – † 1841), verejný činiteľ, statkár
• Bohuslav Žingor (* 1910 – † 1944) úradník, protifašistický bojovník a účastník SNP
• Viliam Žingor (* 1912 – † 1950) významný organizátor partizánskeho hnutia Slovenského národného povstania

• Marietta Kucháriková (* 1907 – † 1970), pedagogička, pracovníčka Štátneho archeologického ústavu a Slovenskej národnej knižnice
• Štefan Kuna (* 1907 – † 1970), dôstojník, protifašistický bojovník a účastník SNP