Kysucké Nové Mesto

Geologická stavba územia Kysuckého Nového Mesta je tvorená flyšovým a bradlovým pásmom.

Flyšové pásmo tvorí prevažnú časť územia. Nachádza sa najmä v oblasti Javorníkov aj Kysuckej vrchoviny. Ílovce prevládajú nad pieskovcami. Jeho hrúbka sa odhaduje na 1 600 m.

Bradlové pásmo vystupuje v Kysuckej vrchovine v južnej časti územia mesta. Vyznačuje sa zložitou geologicko-tektonickou stavbou, ktorú ovplyvnilo laramské, sávske a mladé sávske vrásnenie.

Na území mesta sa nachádza viacero pôdnych typov. Pri rieke Kysuca a jej prítokoch sú typické fluvizeme. V bradlovom pásme pri mestských častiach Oškerda a Budatínska Lehota sa vyskytujú rendziny a parendziny. Na flyši Javorníkov sú aj hnedé pôdy, ktoré sú tvorené kambizemou.

Pôdy sú stredne bohaté na humus (2 – 5%), miestami chudobnejšie, čoho dôsledkom je málo produkčná bonita pôdy.

Mesto sa zaraďuje do mierne teplej klimatickej oblasti Slovenska. Iba vrcholy Stien, s nadmorskou výškou 800 m a viac patria do chladnej klimatickej oblasti. Samotné mesto bez mestských častí sa nachádza v teplej oblasti, pretože minimálne 50 dní v roku je s teplotou denného maxima 25 °C a viac.

Priemerná ročná teplota v meste je 8,01 °C. Vegetačné obdobie trvá približne 275 dní v roku (kedy je denná teplota vyššia ako 5 °C). Užšie vegetačné obdobie trvá 150 dní (pri teplote 10 °C a viac). Priemerná júlová teplota je 17 °C, januárová −4,5 °C.

Mesto patrí medzi stredne vlhké lokality Slovenska, keďže priemer zrážok v meste je 779 mm, z čoho 474 mm pripadá na vegetačné obdobie. Snehová pokrývka býva v údolí rieky Kysuca do 50 cm a trvá 80 až 100 dní. Mrazivých dní je v meste ročne 120 až 140, zamračených 120 až 150 a jasných 40 až 60.

Dominujúce smery vetrov sú zo severu (25%), z juhu (21%) a juhozápadu (14%). Zvyšok tvoria iné vetry a bezvetrie. Priemerné ročné rýchlosti vetra sú 2 až 3 m/sek.

Územie Kysuckého Nového Mesta patrí do povodia Váhu a odvodňuje ho rieka Kysuca. Z územia odvádza viac vody, ako napr. Dudváh, Žitava, Rimava, Torysa, či Topľa z väčších území povodia. Priemerný ročný prietok ďalších vodných tokov v katastrálnom území mesta do Vadičovského potoka, Neslušanky a Snežnice je 1 m³/sek.

• rieka Kysuca
• potoky Radoľčanka, Suľkov potok, Neslušanka a jej prítok Žeriavka

V katastrálnom území mesta sú viaceré vegetačné stupne. Z vegetácie prevládajú:

• dubovo-hrabové lesy
• bukové a jedľové lesy kvetnaté
• lipovo-javorový les
• bukové lesy kalcifidné na bradlách

Pôvodná vegetácia sa zachovala najmä v juhovýchodnej časti chotára. V severozápadnej prevládli smrekové monokultúry. Údolie Kysuce bolo odlesnené. Pre flyšové pásmo je typická menej pestrá vegetácia, ako pre bradlové.

Fauna patrí do eursibírskej podoblasti – palearktickej oblasti. Živočíšne spoločenstvá majú charakter západokarpatskej podhorskej a horskej fauny. V intraviláne mesta sa vyskytuje napr. vrabec domový, hrdlička záhradná (ktorá sem priletela z Bulharska a značne sa rozmnožila), belorítka obyčajná, myš domová, potkan obyčajný, lasica obyčajná a tchor obyčajný.

V okolí mesta žije lovná zver, ako zajac poľný, srnec hôrny, jeleň obyčajný, sviňa divá, líška obyčajná, bažanty a jarabice.

V katastrálnom území mesta sa nenachádzajú plošné chránené územia.

• územia s významnými biologickými a estetickými hodnotami:
  • C kst.
  • krajinný priestor Škorča – Tábor, Majtánky
• biologicky hodnotná lokalita
  • Pod Škorčou
• chránené stromy v kategórii chránený prírodný výtvor
  • Lipa pri Kysuckom Novom Meste – lipa malolistá severne od mesta [5]
  • Lipy na Litovelskej – lipa veľkolistá[6]
  • Vŕba pri železničnej stanici[7]
• stromy chránené uznesením Rady ONV č. 227/69 a č 184/79
  • pagaštany pri kostole P. Márie
  • park pri hoteli Kysuca (lipy, pagaštany, vŕby)
  • lipa na ulici 1. mája pri pošte
  • lužný les medzi sídliskom Kamence a Kysucou

Kysucká brána, pohľad z rozhľadne Tábor, jún 2017

Kysucká brána je chránený prírodný výtvor. Leží v prielome rieky Kysuce, pruhom bradlového pásma medzi obcami Rudinka, Vranie a Brodno. Prechádza ňou cestná a železničná komunikácia. Tvorí najnižšie miesto celého kysuckého údolia a impozantný vstup do južnej časti Kysúc. Je častým cieľom odborných exkurzií. Tvoria ju štátne prírodné rezervácie Rochovica a Brodnianka. Nachádzajú sa na rozhraní okresov Žilina a Kysucké Nové Mesto.

Nachádza sa v katastrálnom území obcí Vranie a Rudinka. Má výmeru 31,58 ha, s ochranným pásmom 3,2 ha. Je vysoká 640 m n. m. Južné svahy sú strmé až 30° – 40°. V lesných spoločenstvách sa vyskytujú vzácne teplomilné druhy, ktoré tu dosahujú jedno z najsevernejších rozšírení na území Slovenska. Rastú tu buky, jedle, borovice a javory. Zastúpené sú tu aj teplomilné kry.

Temeno Rochovice opevnil valom ľud púchovskej kultúry.

Nachádza sa v katastrálnom území obcí Brodno a Snežnica. Meria 720 m n. m. Jej výmera je 25,94 ha, ale ochranné pásmo má výmeru až 33,3 ha. Juhozápadné svahy sú strmé 25 – 40°. Sú rozbrázdené úzkymi pozdĺžnymi žľabmi. Najcennejšou časťou rezervácie je dubový porast, ktorý tu má jeden zo svojich najsevernejších výskytov na Slovensku. Bohatá flóra s teplomilnými druhmi a pomerne zachovalé drevinové zloženie sú predmetom vedeckého výskumu.

apríl 2017

júl 2017

jún 2019

Lipa pri Kysuckom Novom Meste

Je to jeden z prvých stromov, vyhlásených na Kysuciach za chránené. Lipa malolistá (Tilia cordata) sa nachádza na severnom okraji intarvilánu mesta na ceste do miestnej časti Škorča. Vysadená bola pravdepodobne ako hraničný strom chotára mesta, vek lipy sa odhaduje na 300 rokov. Zatiaľ čo v roku 1973 poprsný obvod stromu bol 528 cm, v roku 1996 mal o 25 cm viac, teda 553 cm. Pri koreňoch meria 693 cm. Strom má výšku 23 a obvod koruny 22 metrov.[8]

Bol to chránený prírodný výtvor. Obvod kmeňa vo výške 1 m je 360 cm. Nachádzala sa pri budove ZUŠ vedľa železničnej stanice v meste. Vŕba bola v školskom roku 1999/2000 odstránená z bezpečnostných dôvodov[9].

Súčasťou mesta sú bývalé obce Budatínska Lehota, Dubie, Oškerda.

Pri prieskume polí pod Stránskym vrchom v roku 1976 sa našli hrudky spálenej hliny a keramika, čo upozornilo na osídlenie v tomto priestore. Archeológovia získaný materiál datujú do laténskej fázy púchovskej kultúrnej skupiny, čiže do doby laténskej a bronzovej.

Samotné nálezy pozostávajú z črepov nádob, ktoré boli zdobené napr. jednoduchou vlniacou, zelenožltou glatúrou a pod. V súčasnosti sú uložené v kaštieli v Radoli.

Na južnom okraji náleziska bola chata s obdĺžnikovým pôdorysom (360 x 120 cm). Celý jej priestor vypĺňala tmavá, miestami až čierne prifarbená hlina s množstvom uhlíkov a hrudkami spálenej hliny a črepov. Nálezy boli aj v jame, ktorá bola pri východnej stene chaty. Vzhľadom na torzovité poznatky o lokalite, otázka úlohy tohto sídliska v neveľkej vzdialenosti od priestoru, kde sa v 20-tych rokoch 14. storočia konštituovalo Kysucké Nové Mesto, ostáva otvorená.

V prvých desaťročiach 1. storočia sa však osídlenie na dlhú dobu prerušilo.

Najstaršia písomná zmenka o Kysuciach pochádza z roku 1244. Samotné mesto je po prvýkrát spomenuté v roku 1254 (pod názvom Jesesin v darovacej zmluve Bela IV.) a 1300. V roku 1321 sa spomína lachasin ako miesto, kde sa vyberá mýto. Výsady mestečka s trhovým právom dostalo mesto (pod názvom Congesberg) v roku 1325. V roku 1358 sa už používa názov Nova Civitas (Nové Mesto). K ďalšiemu rozšíreniu mestských práv došlo v roku 1384. Obyvatelia sa živili najmä poľnohospodárstvom, chovom oviec ako aj obchodom a remeselnou výrobou.

Mesto v 19. storočí upadalo následkom povodní (v rokoch 1813, 1821), požiarov (1823, 1904), ale taktiež vďaka početnému vysťahovalectvu v celom regióne. Po požiari v roku auguste 1904 ostalo v meste len 30 domov. Hospodársky rozvoj mesta nastal až po druhej svetovej vojne. v Kysuckom Novom Meste sa rozvinul najmä strojársky priemysel.

Z historických pamiatok je najvýznamnejší kaštieľ v Radoli.

Za pomoc hurbanovcom zaplatili 7 Kysučania tým najcennejším – svojimi životmi. Svoj vzťah k Rakúsko-Uhorsku vyjadrili Kysučania počas 1. sv. vojny v známej vzbure v Kragujevaci (2. 6. 1918). Za svoj odpor voči vojne a monarchii ôsmi zaplatili životom. V 2. sv. vojne bojovali Kysučania s nemeckými okupačnými jednotkami nielen na Slovensku v Slovenskom národnom povstaní, ale aj na európskych bojiskách a prispeli tak k porážke fašizmu.

Kysucké Nové Mesto svoju dnešnú podobu utváralo stáročia. Najväčšie a najrýchlejšie zmeny zažilo po 2. svetovej vojne. Význam mesta vzrástol po r. 1950, kedy vznikli Závody presného strojárstva (neskôr ZVL) v r. 1950. Podnik poskytol prácu tisícom Kysučanov a naštartoval výrazné zmeny v meste. Vznikli nové sídliská, školy, úrady, obchody, športoviská. Kysucké Nové Mesto v má vybudovanú infraštruktúru, ktorú sa v súčasnosti usiluje zlepšovať pre uspokojovanie potrieb svojich obyvateľov a návštevníkov.

Patrónom mesta je Jakub mladší a ochranca mesta je sv. Ján Nepomucký

• 150 – Asanka – podľa gréckeho zemepisca Ptolemaia – osada ležiaca na jantárovej ceste
• 1254 – Jesesin – stredisko rozsiahleho panstva "Terra"
• 1300 – Yesesin
• 1338 – Jachatin – zámok grófa Mikuláša Zeecha – krajského sudcu ale v listinách sa objavuje aj názov Lethesin. Medzi poslednými tromi menami je správne Jachotin. Ostatné sú len prekrúteniny. Časť slova Jacha značí zrejme Jakuba a Tin znamená hrad (Jakubov hrad). Ono aj bolo hradom Mikuláša Zeecha.
• 1325
  • Congesbergh
  • Kongesberg
  • Königsberg – teda Kráľovský vrch (vrch Tábor), pod ktorým tiekla rieka Kysuca. Bol pod K. Karolom – kráľovským majetkom. Pomenovanie Königsberg sa neujalo, aj v roku 1384 volali osadu Jačatín, lebo väčšinu jej obyvateľov a okolia tvorilo slovanské etnikum. V urbári 1658 medzi mešťanmi niet ani jedného nemeckého mena. Z toho vyplýva, že mestotvorným elementom tu boli vtedajší Sloveni.
• 1358 – Civitas Nova – Castrum Novum – Nové Mesto za Ľudovíta Veľkého (nový hrad)
• 1438 – Nowe Mesto – názov Jačatín (Jachatin) však nezanikol ani roku 1384 a 1511
• 1507 – Kisucza UJhely (Ujvar)
• 1784 – Horní Nové Město
• 1873 – Nové Mesto nad Kysucou (záznamy v pozemkovej knihe)
• 1907 – Kisuca Ujhely – v čase maďarizácie
• 1920 – Kysucké Nové Mesto

Mestské zastupiteľstvo pozostáva z 19 poslancov ktorí sú volení v ôsmich volebných obvodoch [10]

K 31. decembru 2005 malo Kysucké Nové Mesto 16 470 obyvateľov. Z tohoto 11 220 obyvateľov bolo v produktívnom veku.[11]

Kaštieľ v priľahlej obci Radoľa

Historické centrum mesta je zachované a pozostáva z pešej zóny (Belanského ulica) ktorá ústi na námestie Slobody. Na rohu námestia sa nachádza rímskokatolícky kostol sv. Jakuba, ktorý bol postavený v roku 1284. Na Belanského ulici sa nachádza Mariánsky kostol postavený v roku 1817.

Z pamiatok v blízkom okolí je najvýznamnejší renesančný kaštieľ zo 16. storočia v Radoli. V kaštieli sa okrem stálych expozícii pripravujú aj tematické výstavy.

• Mestské kultúrno-športové stredisko
• Centrum voľného času
• Mestská knižnica (Belanského 9)

• Krajská hvezdáreň (staršie Kysucká hvezdáreň)[12].

• Mestský park
• Lesopark KNM

• Mestský športový klub

Mesto malo pečať už v roku 1416. V pečatnom obraze je sv. Jakub, veľký patrón súkeníkov. V pravej ruke drží štylizovaný kvet, v ľavej valchový drúk, zabalený do súkna. Medzi dvomi perličkovými kruhmi je kolopis: SIGILLUM: DE: NOVA: CIVITATE. Strieborné pečatidlo bolo v meste ešte roku 1938, v súčasnosti sa nachádza v archíve SNM v Martine.

V apríli roku 1991 schválilo Mestské zastupiteľstvo v Kysuckom Novom Meste definitívne znenie textu mestskej pečate a od nej odvolené pečiatky pre primátora a mestský úrad. Na predchádzajúcich zasadnutiach sa rozhodlo, aby sa pri nových návrhoch vychádzalo z najstaršej používanej pečate. Heraldická komisia v Bratislave analýzou zistených faktov dospela k názoru, že Madona s dieťaťom (centrálny motív jednej zo starých pečatí, ktorej sadrový odliatok sa nachádza v kaštieli v Radoli), je novší ako pečať, ktorá zobrazuje sv. Jakuba mladšieho s textom: SIGILLUM – DE – NOVA – CIVITATE (pečať Kysuckého Nového Mesta).

Akademický maliar Pavol Muška bol v roku 1991 poverený upraviť mestskú pečať, mestský erb i mestskú vlajku. Na základe toho bola mestská pečať vyhotovená z kovu iba v jednom exemplári a vždy ju bude mať prepožičanú primátor. Ďalšia pečať nesie názov: Kysucké Nové Mesto – Mestský úrad.

• nedátumovaná pečať s priemerom 54 mm bola zistená na listine z roku 1479, ale kolopis v gotickej maiuscule umožňuje posunúť vznik do druhej polovice 14. storočia (podľa listiny Turčianskeho konventu z 5. februára 1417).
• je známa ďalšia nedátovaná pečať s priemerom 52 mm, ktorá vznikla asi v 17. alebo 18. storočí. V obraze tejto pečate je "Madona s dieťaťom" na ľavej ruke, s kvetom v pravej. Kolopis je: SIGNUM * MAIUS * OPPIDI * UJHEL * AD KISUCZAM.
• oválna pečať z roku 1681 s rozmermi 26 x 29 mm. Madona s dieťaťom a kvetom. Kolopis: SIGILLUM PRIVILEGIATI OPPIDI UJHEL AD FLVVIVM KISZVCZA.
• z 18. storočia pochádza renovácia predošlej pečate. Použitie sa zistilo na rok 1745, rozmery sú 28 x 30 mm. Opäť je vyobrazená "Madona s dieťaťom" a kvetom (ružou). Kolopis: SIGILLUM RENOVATVM OPPIDI VYHEL AD FLVVIVM KISVCZA.
• ďalšia nedátovaná pečať bola použitá v roku 1859 (nemecko-slovenská nápisová pečať). V stredovom poli medzi dvoma ozdobami vo dvoch riadkoch švabachom napísané OBEC KISZUCKÉ NOWE MESTO. Okolo tohto nápisu bol kolopis v nemčine latinkou.
• nedátovaná nápisová pečiatka s priemerom 34 mm, použitá v roku 1874. Text: PEČAŤ VEĽKEJ OBCE Kysucké Nové Mesto. Okolo je kolopis paličkovým písmom: KISZUCZA – UJHELY NAGY KŐSZEG PECSETUJE.

Erb s obrazom sv. Jakuba ml. (valcha, kvet) s nápisom CIVITATE NOVA – 1358 malo aj Kysucké Nové Mesto.

Súčasný erb (od 1991) mesta má námet z pečate, ako je to aj v iných mestách. V centre štítu je umiestnená postava sv. Jakuba mladšieho. Na základe odporúčania Slovenskej heraldickej komisie a po zvážení vhodnosti ku kraju, poslanci mestského zastupiteľstva schválili navrhovanú farebnosť: zeleno – bielo – žltú s použitím čiernej ako kresby. Mestský erb má teda v strede francúzskeho štítu umiestnenú spomenutú postavu sv. Jakuba ml. v bielom rúchu. Pole štítu je zelené. Žltou farbou sú zvýraznené: časť valchového drúka, steblo ľanu a glorióla.

Mestská vlajka (1991) v pomere strán 1:1,5 má svoje pole rozdelené na tri rovnaké diely, z ktorých horný a spodný sú zelené a stredný biely. Ukončené je lastovičím zástrihom, ktorý siaha do hĺbky jednej tretiny. Od mestskej vlajky je potom odvodená celá sústava vlajok (krátka vlajka, mestská koruhva, mestská koruhva kombinovaná s erbom a štandarda primátora).

Mesto získalo železničné spojenie už koncom 19. storočia v rámci výstavby košicko-bohumínskej železnice. Prevádzka na trase Český Těšín – Žilina začala 8. januára 1871[13].

Cez Kysucké Nové Mesto prechádza cesta I. triedy I/11, ktorá je súčasťou Európskej cesty 75. V budúcnosti by malo byť toto spojenie posilnené výstavbou diaľnice D3.

Prebiehajú aj prípravy projektu, ktorý v budúcnosti počíta s prepojením Vážskej vodnej cesty (Úsek Žilina – Bohumín 98 km) na Oderskú vodnú cestu a rieka Kysuca by sa tak stala súčasťou medzinárodnej vodnej cesty E-30[14].

V meste pôsobia veľké strojárske podniky (napr. Schaeffler Slovensko, KINEX BEARINGS), najmä výrobcovia ložísk, ktorí sú aj najväčším zamestnávateľom v meste a jeho okolí.

• ZŠ Nábrežná, Nábrežná 845
• ZŠ Clementisova, Clementisova 616
• ZŠ Suľkov, Dolinský potok č. 1114

• Gymnázium, Komenského 1357
• Spojená škola, Nábrežná 1325

Organizačné zložky: Stredná priemyselná škola, Obchodná akadémia

• Spojená škola, Športová 1326

Organizačné zložky: Stredná odborná škola strojnícka, Stredná odborná škola