Karol Hlučil

Narodil sa v Kysuckom Novom Meste. Do ľudovej školy chodil v rokoch 1898 – 1903 v rodnom meste. Maturoval na štátnej reálke v Žiline v r. 1911. V tom istom roku získal 1. cenu v celokrajinskej (uhorskej) súťaži riešenia matematických úloh. V rokoch 1911 – 1914 absolvoval šesť semestrov štúdia matematiky a fyziky na filozofickej fakulte maďarskej univerzity v Budapešti, kde r. 1913 zložil prvú štátnu skúšku. V tom čase bol aj na kratšom študijnom pobyte vo Francúzsku.
Jeho vysokoškolské štúdiá rok pred ich ukončením násilne prerušila 1. svetová vojna. Do armády bol povolaný hneď v prvej vlne všeobecnej mobilizácie. Krutosť vojny prežíval na rakúsko-ruskom fronte, kde v júni 1916 padol do zajatia. Zvyšok vojny strávil na Sibíri, odkiaľ ho strastiplná cesta cez Ďaleký Východ, Sachalin, Japonsko, Indiu, Cejlon, Južnú Afriku a Francúzsko doviedla do vlasti až koncom roku 1920. Po návrate mu sociálna situácia rodiny neumožňovala pokračovať v štúdiu, a tak začiatkom školského roku 1921/1922 nastúpil ako suplujúci profesor matematiky a fyziky na čs. štátne gymnázium v Leviciach, kde pôsobil do konca školského roku 1924/1925. V nasledujúcom školskom roku 1925/1926 počas neplatenej dovolenky dokončil svoje vysokoškolské štúdiá na Prírodovedeckej fakulte Masarykovej univerzity v Brne.

Po skončení vysokoškolského štúdia pôsobil na gymnáziách v Nových Zámkoch, kde zotrval až do konca školského roku 1931/1932 a v Bratislave. V rokoch 1944 – 1950 bol cvičným profesorom matematiky, fyziky a deskriptívnej geometrie na gymnáziách a učiteľských ústavoch. Od školského roku 1947/1948 bol vysokoškolským učiteľom na Pedagogickej fakulte Slovenskej univerzity (terajšia Univerzita Komenského) a od r. 1953 na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave až do svojho odchodu do dôchodku r. 1959. Externe pôsobil aj na maďarskom oddelení Vyššej školy pedagogickej v Bratislave. Na vysokej škole prednášal široké spektrum matematických disciplín – od matematickej analýzy, cez algebru, diferenciálnu geometriu, funkcie komplexnej premennej až po elementárnu geometriu, v ktorej spolu s V. Svitekom vydal aj skriptá.
Odborný vývoj K. Hlučila odráža nepriazeň dobových slovenských pomerov, kde za absencie prírodovedných a technických vysokých škôl, vedeckých ústavov, vedeckých časopisov a prístupu k vedeckým informáciám bol aj taký výrazný talent odsúdený na izoláciu a živorenie. Nádejné perspektívy vynikajúceho vysokoškolského študenta zmarila svetová vojna, jej dôsledky a následná vyčerpávajúca prax stredoškolského profesora bez šance na vedeckú prácu v podnetnom prostredí vzájomnej výmeny vedeckých ideí a prísunu najnovších vedeckých informácií. Problémy matematickej analýzy a algebry (anagramné funkcie, zovšeobecnenie kritérií konvergencie, algebrické a integrálne rovnice), ktorými sa osamotene zaoberal, spadali svojou aktuálnosťou do čias jeho vysokoškolského štúdia a po desaťročiach nastal značný ústup ich významu. Vo svojom okolí bol povestný úrovňou svojho všeobecného vzdelania, priam encyklopedickým rozhľadom v niektorých oblastiach (fyzika, biológia, história) a na slovenské pomery nevšednými jazykovými znalosťami (zúžitkoval ich vo svojej prekladateľskej činnosti).

Zomrel 10. novembra 1973 v Bratislave.

• Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.