Hrdlička záhradná

Hrdlička záhradná alebo hrdlička bronzová[3] (lat. Streptopelia decaocto) je holub z čeľade holubovitých. Od roku 1936, kedy prenikla aj na Slovensko, už hniezdi a zimuje na celom území s výnimkou horských oblastí nad 900 m n. m. a súvislých lesných porastov.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov hrdlička záhradná patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je stúpajúci kvôli degradácii životného prostredia, čo vytvára pre hrdličku záhradnú nové vhodné biotopy. Stavy v Európe v rokoch 1980 – 2013 mierne vzrástli.[1]

hrdlička záhradná
Stupeň ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Streptopelia decaocto
Frivaldszky, 1838
Synonymá
hrdlička bronzová

Mapa rozšírenia hrdličky záhradnej

██  Pôvodná oblasť výskytu

██  Zavlečené

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
 Biologický portál

Opis

Hrdlička záhradná zastupuje u nás spolu s hrdličkou poľnou, holubom hrivnákom a holubom plúžikom tvoria podrad holubov (Columbae). Sú to vtáky strednej veľkosti a veľmi dobre lietajú. Majú mäkké ozobie (bazálnu časť vrchnej čeľuste nad nosovými otvormi) a veľký hrvoľ, na bokoch zhrubnutý, žľaznatý. Jeho výlučkom, tzv. hrvoľovým alebo holubím mliekom kŕmia v prvom týždni svoje mláďaťa, ktorých nebýva viac ako dve. Neskôr im dávajú pevnú potravu zmäkčenú v hrvoli rodičov. Holuby sú sfarbené sivomodro, o niečo menšie hrdličky sú hnedasté.[5]

Hrdlička záhradná má priemerne asi 200 g (150 – 292)[5] a meria 27[6] – 33 cm[7], s rozpätím krídel 47 – 55 cm.[7] Samec je o málo väčší ako samica, ktorá má na vrchu hlavy bronzovo-hnedastý nádych a na chrbte je trocha tmavšia. Samec je na hlave a krku sivý s ružovkastým nádychom. Chrbát je hnedobronzový, okraj krídla sivý, spodná strana teta belavosivá s jemným ružovkastým, na podchvostových krovkách s modrastým nádychom. Na konci spodnej strany chvosta je široká biela škvrna a nie iba úzke biele lemovanie ako pri hrdličke poľnej. Nohy sú červené, zobák čierny. Mláďatám chýba úzka tmavá polobrúčka na hornej strane krku, ako aj ružovkastý nádych na hrvoli a prsiach.[5]

Hlas

Hlas

14 s., USA.

Typický hlas tejto hrdličky je huhúú–hu.

Rozšírenie

Hrdlička záhradná, ktorej pôvodnou vlasťou bola severná Afrika, západná Ázia až po Indiu, sa v Európe objavila ako hniezdič až po roku 1900. Najprv na Balkánskom polostrove (1928) a v roku 1936 sa prvýkrát objavila na Slovensku pri Komárne.[5] V druhej polovici 20. storočia rozšírila do celej strednej u veľkej časti západnej Európy a do roku 1954 osídlila aj celé naše územie až do nadmorskej výšky okolo 900 m.[4] Za toto obdobie posunula svoj areál viac ako 2 000 km na sever a severozápad a obsadila územie väčšie ako 2 mil. km². Na severe prenikla až do Švédska a Nórska, na východe do Moldavska a Ukrajiny.

Rod hrdličiek zastupovala u nás až do konca tridsiatych rokov minulého storočia len hrdlička poľná, ktorá je o málo menšia ako hrdlička záhradná, a ktorej stavy v posledných desaťročiach silne poklesli – preto je chránená.

Výskyt a stav na Slovensku

Hrdlička záhradná hniezdi v 87,4 % mapovacích kvadrátov. V zime sa hrdličky často spájajú do veľkých kŕdľov (až 400 jedincov) pri vhodných potravných zdrojoch. Zimovanie bolo preukázané v 81,4 % mapovacích kvadrátov.[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 40 000 – 80 000, zimujúcich jedincov 100 000 – 200 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje vykazujú mierny nárast o maximálne 20 – 50%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[4] a 2001[8] žiadny. V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][9][10] Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.[4]

Biotop

Hrdlička záhradná žije v ľudských sídliskách a na ich okrajoch, v záhradách, sadoch, parkoch, cintorínoch a živí sa na dvoroch pri hydine a holuboch, na nádvoriach poľnohospodárskych podnikov, pri miešarňach krmív, mlynoch, stohoch a pod. Za potravou zalietava aj na polia, a to na siatiny aj do lánov dozrievajúcich plodín, na strniská a pod. Dozrievajúce obilie zbiera najmä tam, kde je poľahnuté.

Hniezdenie

Hrdličky záhradné žijú v lete v pároch a svoje hniezdne rajóny majú ohraničené. V toku sedí samec na vyvýšenom mieste, kde húka, vyletuje do výšky a s roztiahnutými krídlami a chvostom sa vracia nazad na svoje stanovište. Susedné samce na seba často útočia a naháňajú sa. Párik sa spolu zobáčikuje ako holuby. Dosť primitívne hniezdo si stavajú na stromoch. Biele vajíčka sú veľké 28 – 32 × 23 – 25 mm. Mláďaťa sa liahnu po 15 dňoch inkubácie a hniezdo opúšťajú po 12 – 14 dňoch. Hniezdia viackrát do roka, od marca do októbra, výnimočne aj v zime, najmä ak je mierna.[5]

Potrava

Obľubuje hrach, kukuricu, konope, slnečnicu a pod.[5] Vysiate semená zbiera nielen na poliach, ale aj v záhradách a okrem toho môže škodiť prenášaním niektorých chorôb na hydinu. V lesoch sa nezdržiava.

Galéria
  • Dospelý sedí na znáške
  • Vajíčko
  • Mláďatá na hniezde
  • Kompozitná fotografia – pomôcka na ľahšie spoznanie druhu

Referencie
  1. IUCN Red list 2020.1. Prístup 24. mája 2020
  2. Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-16]. Dostupné online.
  4. DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Hrdlička záhradná, str. 351 – 352, Krištín, A.). ISBN 80-224-0714-3.
  5. FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 1. Bratislava : Veda, 1977.
  6. PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  7. JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.