Mincovňa Kremnica

Dukáty sa v stredovekej Kremnici v období Anjouovcov na uhorskom tróne razili zo zlata rýdzosti 23 karátov a 9 grénov (rýdzosť 0,990). Boli presnými kópiami zlatých mincí mesta Florencie pod názvom florény.[5] Za Ľudovíta I. florentskú symboliku vystriedala symbolika domáca s uhorským svätcom svätým Ladislavom na reverze a postavou uhorského kráľa na averze. Latinský nápis na podobnej zlatej benátskej minci sa končil slovami "iste ducatus", tento druh mince tak dostal názov dukát.[1] Všetky kremnické dukáty sa vyznačovali vysokou a stálou rýdzosťou zlata vyššou o jeden grén (0,003) oproti všetkým ostatným minciam tohto druhu v súvekej Európe (0,986), vďaka čomu sa v stredoveku považovali za najtvrdšiu menu Európy. Existujúce záznamy hovoria, že v Kremnici bolo vyrazených až 21,5 milióna kusov dukátov.[1]

Od roku 1553 sa v Kremnici začali pravidelne raziť veľké strieborné mince – toliare, hoci tradícia kremnických toliarových mincí siaha až do rokov 1499 - 1506 kedy razili sedem variantov turzovských veľkých mincí známych pod názvom guldinery, alebo poltoliare.

Obdobie protihabsburských povstaní sa odrazilo aj na chode mincovne, najmä na razbe mincí. Napriek všetkému sa kremnická mincovňa stala jedným z najdôležitejších centier mincovníctva v habsburskej monarchii.[5]

Balancier

V 18. storočí kremnická mincovňa zaviedla slávny vretenový raziaci lis - balanciér. Mincovne v Prahe a vo Viedni boli takisto vybavené týmto strojom podľa vzoru kremnickej mincovne.[1] V roku 1785 boli vretenové raziace lisy zdokonalené použitím hnacieho remeňa (Prellriemmaschiene).

Od roku 1918 bola mincovňa v Kremnici jedinou česko-slovenskou mincovňou. Tento stav zotrval počas celého trvania spoločného štátu.[5]
Obe svetové vojny v 20. storočí sa priamo dotkli prevádzky aj majetku mincovne. Po prvej svetovej vojne z mincovne odviezli všetky stroje, zostali len prázdne budovy. Na konci druhej svetovej vojny bola zasiahnutá celá raziareň. V oboch prípadoch sa podnik podarilo zachrániť.

V roku 1986 skončili práce na novom závode za mestom, do ktorého sa presunula celá výroba mincí. Od októbra 1992 sa začali prípravy na razenie mincí novej korunovej meny, ktorých razba odštartovala už 23. januára 1993 po vyhlásení Slovenskej republiky.[5]