Sedliak (poddanstvo)

Sedliak bol v časoch poddanstva príslušník najmajetnejšej vrstvy z poddaných na zemepanskej pôde, t. j. taký poddaný na zemepanskej pôde, ktorý mal v držbe buď celú poddanskú usadlosť alebo jej relatívne veľkú časť (neskôr upresnené na najmenej 1/8 usadlosti). Manželka sedliaka sa nazývala sedliačka.

Figuríny francúzskych sedliakov v období 18. storočia

Sedliak nepatril medzi zemanov. Ostatní, chudobnejší, poddaní na zemepanskej pôde sa označovali ako želiari (resp. želiari a podludníci). Primerane k veľkosti majetku sedliaka boli stanovené jeho povinnosti voči zemepánovi.

Povinnosti a bremená sedliakov na Slovensku možno časovo rozdeliť na tri etapy:

• Prvá trvala od začiatku kolonizácie do vzbury sedliactva v roku 1514.
• Druhá sa počíta od vzbury sedliactva v roku 1514 do uznesenia tereziánskeho urbára v roku 1767.
• Tretia trvala od roku 1767 až do zrušenia poddanstva v roku 1848 .