Ruská pravoslávna cirkev

Ruská pravoslávna cirkev[pozn 1] je jedna z autokefálnych pravoslávnych cirkví. Jej najvyšším predstaviteľom je patriarcha Moskvy a celej Rusi – v súčasnosti je ním patriarcha Kirill I. Ruská pravoslávna cirkev je najväčšou pravoslávnou cirkvou na svete – má okolo 150 miliónov členov. Pôsobí najmä v Rusku ale svoje eparchie má aj v zahraničí, najmä na Ukrajine a v Bielorusku.

Chrám Krista Spasiteľa, Moskva
Kyjevsko-pečerská lavra

V roku 2010 mala 160 eparchií a 207 biskupov.

Prvým z vládcov Kyjevskej Rusi, ktorí sa stali kresťanmi bola kňažná Oľga. Jej vnuk Vladimír zmenil Kyjevskú Rus na kresťanský štát. V roku 988 Vladimír zaviedol kresťanstvo byzantského obradu za oficiálne náboženstvo Kyjevskej Rusi.

Kyjevská cirkev sa najprv stala metropolitnou cirkvou v jurisdikcii konštantínopolského patriarchu. Sídlo cirkvi bolo najprv v Kyjeve. V roku 1325 bolo premiestnené do Moskvy. V roku 1589 sa cirkev stala patriarchátom a získala autokefalitu.

V 17. storočí nastali v cirkvi rozpory, ktoré vyústili do odčlenenia starovercov. Po smrti patriarchu v roku 1700 bola namiesto patriarchu najvyšším orgánom cirkvi Posvätná synoda. Tento stav trval až do roku 1917, keď bol obnovený moskovský patriarchát a menovaný patriarcha.

V 20. storočí vláda komunistov v Rusku znamenala podriadenie cirkvi štátu a tiež aj jej prenasledovanie. Obnova náboženského života nastala až po páde komunizmu koncom 20. storočia.

Poznámky
  1. Názov „ruská“ nie je odvodený ani od slova Rusi ako etnikum, ani Rusko ako územie ale z historického pojmu Rus, ako súčasti názvu historického územia Kyjevskej a Moskovskej Rusi.[1]

Zdroje

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.