Karel Kramář

JUDr. Karel Kramář (* 27. december 1860, Vysoké nad Jizerou – † 26. máj 1937, Praha) bol český a česko-slovenský politik, prvý predseda vlády Česko-Slovenska.

Karel Kramář
česko-slovenský politik
1. predseda vlády Česko-Slovenska
V úrade
14. november 1918 – 8. júl 1919
Tomáš G. Masaryk (dočasná vláda) Vlastimil Tusar
Biografické údaje
Narodenie27. december 1860
Vysoké nad Jizerou
Úmrtie26. máj 1937 (76 rokov)
Praha
Politická stranaMladočesi
Československá národní demokracie
Alma materKarlova univerzita
NárodnosťČech
Vierovyznaniepravoslávny
Rodina
Manželka
Nadežda Kramářová
Odkazy
Karel Kramář
(multimediálne súbory)
 Politický portál
 Biografický portál

Rakúsko-Uhorsko

Karel Kramář vyštudoval právo na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Po dokončení štúdií sa pripravoval na kariéru vysokoškolského pedagóga. Študoval vývoj rakúskeho štátneho práva vo Viedni, národné hospodárstvo v Berlíne a politické vedy v Paríži.

V roku 1889 sa podieľal okrem iného spolu s Tomášom Masarykom na založení Českej strany ľudovej – realistickej. V roku 1891 bol Karel Kramář zvolený za Mladočechov do viedenskej Ríšskej rady. V tejto strane neskôr zostal a bol zvolený za jej predsedu.

Do vypuknutia 1. svetovej vojny bol Kramář zástancom federalizovaného Rakúsko-Uhorska, v ktorého rámci by úzko spolupracovali slovanské národy. Organizoval všeslovanské zjazdy v Prahe (1908) a v Sofii (1910) a propagoval myšlienku novoslovanstva. Ešte pred vypuknutím 1. svetovej vojny však Kramář vypracoval dokument s názvom Slovanská ústava, ktorý už s existenciou Rakúsko-Uhorska nepočítal a české krajiny plánoval ako súčasť slovanskej federácie. Je otázkou, do akej miery bol tento dokument púhou výzvou predstaviteľom cárskeho Ruska, aby sa začali politicky angažovať v strednej Európe.

Prvá svetová vojna

V Ríšskej rade aj naďalej angažoval vo veci českej samostatnosti. Po vypuknutí 1. svetovej vojny začal organizovať domáci odboj,[1] v roku 1915 bol za to zatknutý a v procese, ktorý trval od 6. decembra 1915 do 3. júla 1916 spolu s Aloisom Rašínom, Vincencom Červinkom a Josefom Zamazalom odsúdený na trest smrti pre velezradu a vyzvedačstvo (v tomto procese ho obhajoval Eduard Koerner). Toho sa mal dopustiť okrem iného i organizovaním všeslovanských zjazdov, čo však nebolo v dobe „spáchania“ trestné. Trest mu bol neskôr zmiernený na 20 rokov a v júli roku 1917 bol spolu s ďalšími odsúdenými amnestovaný novým cisárom Karlom I.

Doma získal už počas svojho procesu povesť hrdinu, ktorý kvôli svojej činnosti pre vlasť riskuje vlastný život. Po prepustení z väzenia stál znova v čele mladočeskej strany, ktorá sa vo februári 1918 zlúčila s niekoľkými menšími stranami, najmä Českou stranou štátoprávne pokrokovou pod názvom Česká štátoprávna demokracia.

Česko-Slovensko

V čase vyhlásenia samostatného Česko-Slovenska sa Kramář ako predseda Národného výboru nachádzal v Ženeve na stretnutí predstaviteľov domáceho a zahraničného odboja. [2]Spočiatku propagoval predstavu monarchického zriadenia samostatného štátu, ale neskôr pristúpil na myšlienku republikánskej formy vlády. Hneď na počiatku 1. republiky, v roku 1919, zmenila Kramářova strana svoj názov na Československú národnú demokraciu.

Prvý predseda vlády ČSR

Kramář bol 14. novembra 1918 v ten deň vyhláseným Národným zhromaždením zvolený prvým predsedom vlády ČSR. V čase svojho predsedníctva viedol česko-slovenskú delegáciu na Parížskej mierovej konferencii. Presadzoval tam názor, že víťazné mocnosti by mali intervenovať proti boľševickej vláde v Rusku. S touto požiadavkou však pre Benešov odpor neuspel.

Jeho myšlienka, že bez slobodného Ruska nie je možné zaistiť trvalejší mier v Európe sa ukázala ako opodstatnená počas 2. svetovej vojny i studenej vojny. V čase konferencie sa vyostrili ideové i osobné rozpory s vtedajším ministrom zahraničia Edvardom Benešom.

Vo funkcii predsedu vlády zostal Kramář do 8. júla 1919, keď jeho vláda padla po všeobecných voľbách, ktoré sa skončili pre národných demokratov neúspechom. V žiadnej ďalšej česko-slovenskej vláde už nepôsobil. 8. januára 1919, ešte ako predseda vlády, prežil pokus o atentát mladého komunistu Aloisa Šťastného na svoju osobu.

Počas 1. republiky bol Kramář síce predsedom svojej strany, ale faktickú moc v nej mali iní. Kramář zastával konzervatívne a nacionalistické názory, bol zástancom národného, nie národnostného štátu, a viedol – ako jeden z kritikov tzv. „Hradu“ – množstvo ideových aj osobných sporov (napr. o zásluhy domáceho a zahraničného odboja) s Benešom i Masarykom. Po vzniku Národného zjednotenia sa stal jeho predsedom.

Karel Kramář zomrel v roku 1937 v Prahe a je pochovaný v krypte Chrámu zosnutia presvätej bohorodičky na Olšanskom cintoríne v Prahe.

Pozri aj
  • Zoznam vlád Česko-Slovenska (1918-1938)
  • Zoznam česko-slovenských premiérov
  • Kramářova vila

Iné projekty

Externé odkazy
  • Heslo na stránkach Životopisy online (v češtine)


  1. PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (Masaryk and legions), váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná, CZ) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (Masaryk Democratic Movement, Prague), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, pp.17 - 25, 33 - 45, 70 – 96, 100- 140, 159 – 184, 187 - 199
  2. PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (Masaryk and legions), first issue - váz. kniha, 219 p., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná, Czechia) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím, 2019, ISBN 978-80-87173-47-3,p. 8 - 48, p. 95 - 116, p. 125 - 148, p. 157-160, p. 165 - 169
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.