Rudolf Beran

Po ukončeni odbornej hospodárskej školy v Strakoniciach sa zapojil do politiky. V roku 1905 bol pracovníkom Ústrednej jednoty českých hospodárskych spoločenstiev. Od roku 1906 pracoval na sekretaráte Českoslovanskej agrárnej strany. Úzko spolupracoval s Antonínom Švehlom, z ktorého poverenia sa v roku 1909 stal organizačným vedúcim a tajomníkom Združenia agrárneho dorastu, kde pôsobil až do prvej svetovej vojny.

V roku 1918 sa stal ústredným politickým tajomníkom agrárnej strany. V tejto funkcii vybudoval rozsiahlu sieť straníckeho aparátu po celej krajine. Od vzniku až do rozpadu Česko-Slovenska bol poslancom Národného zhromaždenia. Po Švehlovej smrti v decembri 1933 riadil stranu ako podpredseda a ústredný tajomník. Predsedom agrárnej strany sa stal oficiálne v roku 1935. V agrárnej strane bol predstaviteľom pravého krídla, bol ochotný uvažovať o vytvorení vlády silnej ruky. V agrárnej strane patril medzi odporcov politiky Hradu a v roku 1935 sa neúspešne snažil zabrániť voľbe Edvarda Beneša za česko-slovenského prezidenta a spolu so stranami takzvaného Decembrového bloku presadiť kandidáta pravicového.

V roku 1938 sa už otvorene hlásil k spolupráci so Sudetonemeckou stranou a HSĽS. Po prijatí Mníchovského diktátu sa stal jedným z najvýznamnejších predstaviteľov krajiny. Výrazne sa angažoval pri vzniku Strany národnej jednoty, ktorá združila vśetky české neľavicové strany a časť národných socialistov, podieľal sa tiež na výbere Emila Háchu za česko-slovenského prezidenta.

Od decembra 1938 do marca 1939 bol predsedom vlády II. ČSR, ktorá zanikla vznikom Protektorátu Čechy a Morava, v ktorom sa stal jeho nakrátko prvým predsedom vlády. V apríli 1939 bol vystriedaný Aloisom Eliášom a uchýlil sa do ústrania na svoj statok v Pracejoviciach, o ktorého hospodárstvo sa i počas svojej aktívnej politickej kariéry vždy staral. V tej dobe udržiaval kontakty s predstaviteľmi českého odboja a odboj i finančne podporoval. V roku 1941 ho zatklo Gestapo pre podozrenie z finančnej podpory protifašistického odboja, čo Beran popieral. Bol odsúdený na 10 rokov väzenia a finančný trest za napomáhanie pri velezrade. V decembri 1943 bol však prepustený.

Po oslobodení bol 19. mája 1945 zatknutý, jeho činnosť od roku 1938 bola kvalifikovaná ako kolaborácia a Národný súd ho odsúdil na prepadnutie majetku a 20 rokov väzenia, v ktorom aj v roku 1954 zomrel.

• Eduard Nižňanský: Kto bol kto za I. ČSR
• Politická elita meziválečného Československa 1918-1938. Kdo byl kdo. (edit. F. Kolář a kol.) (Praha, Pražská edice, 1998) ISBN 8090150985

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rudolf Beran