Kramářova vila

Vila sa nachádza v najvýchodnejšom cípe Hradčian, v mieste kde stávali pražské Mariánské hradby, medzi prírodnou pamiatkou Letenský profil a Hanavským pavilónom. V roku 1911 kúpil na mieste bašty sv. Tomáša (Bašta XIX) stavebný pozemok politik Karel Kramář, neskorší prvý predseda vlády Česko-slovenskej republiky. Na mieste nechal postaviť dom pre svoju manželku, rusku Nadeždu Nikolajevnu.

Pri kúpe pozemku sa musel Kramář zaviazať, že na mieste vyrastie len jednoposchodová budova, s priečelím obráteným k Vltave, ktorá bude navrhnutá tak, aby nenarušovala vzhľad panorámy Pražského hradu.[1]

Projekt spracoval viedenský architekt Friedrich Ohmann a prizval k secesnej výzdobe svojich kolegov pedagógov z Umeleckopriemyselnej školy v Prahe. Vo vile s rozlohou 700 m² bolo celkovo 56 miestností. Väčšina z nich slúžila na reprezentačné účely. Vybavenie interiéru si objednala pani Kramářová, ktorá tiež razantne ovplyvňovala spoluprácu s poprednými českými výtvarníkmi. Súčasťou areálu sú dva menšie domčeky pre personál. Záhrada je upravená v štýle francúzskeho parku. Stavba trvala 4 roky, bolo na ňu navezených 433 400 tehál, 16 600 dlaždíc, 968 povozov piesku, 73 povozov opuky, 60 povozov štrku, 251 kameňa, 13 dreva a ďalší materiál. Stavebné práce riadil stavebný radca Jan Rosenberg, cez leto tu pracovalo 50 až 70 ľudí a v prácach sa pokračovalo aj cez zimu. Účet za stavebné práce (bez vnútorného vybavenia) sa zdvojnásobil na 800tisíc korún. Celkovo výstavba stála niečo cez milión korún.

Veľká jedáleň v prvom poschodí

Vedľa reprezentačných miestností boli vo vile aj dve súkromné spálne, dve pracovne, byzantinizujúca jedáleň, salón v staroruskom štýle s biliardom, dve hosťovské izby, ale aj osem pivníc, garáž so skladom benzínu, žehliareň a kúpeľ. Medzi technické vybavenie patril napríklad domáci výťah alebo odsávač prachu. Vila bola veľmi luxusne zariadená. Napr. pracovňa Karla Kramářa mala 7,5 m vysoký strop, kozub zo zeleného mramoru a pracovný stôl potiahnutý byvoliou kožou.

Dňa 13. mája 1915 sa Kramářovci nasťahovali do vily. Už o týždeň neskôr, 21. mája, však Karla Kramářa zatkla polícia a bol uväznený vo Viedni. Vila zostala neobývaná až do Kramářovho prepustenia po cisárskej amnestii v roku 1917.

Po smrti Kramářových vilu od roku 1938 spravovala Spoločnosť dr. Karla Kramáře, ktorá ju prenajala Národnej galérii. V roku 1948 bola spoločnosť rozpustená a vila pripadla štátu.

Od roku 1952 bola vila pod správou komunistického Úradu predsedníctva vlády a postupne chátrala. V rokoch 1994 až 1998 prebehla rozsiahla rekonštrukcia. Po rekonštrukcii slúži vila ako rezidencia predsedu vlády Českej republiky.

• Karel Kramář
• Miloš Zeman
• Vladimír Špidla
• Stanislav Gross*
• Jiří Paroubek
• Mirek Topolánek*
• Jan Fischer*
• Petr Nečas*
• Jiří Rusnok*
• Bohuslav Sobotka*

1. Šetřilová, Jana: Kramářova vila. Dejiny a súčasnosť, 1993, č. 3, s. 49-51 (Teraz autorka publikuje pod menom Jana Čechurová.)

• Jana Čechurová - Dana Stehlíková - Miloslava Vandrovcová: Karel a Naděžda Kramář doma. Publikácia k rovnomennej výstave. Úrad vlády Českej republiky, Praha 2008.
• SLAVÍK, Herbert. Strakova akademie - Kramářova vila - Lichtenštejnský palác - Hrzánský palác. Praha : Úřad vlády ČR, 2008. 263 s. ISBN 978-80-903963-0-2. (po česky)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kramářova vila

• O Kramářovej vile na stránkach Úradu vlády ČR, oficiálny web vlády ČR
• Krst pivom: Kramářova vila vo fotografiách, Česká televízia 2008
• Sem môže len premiér a jeho hostia, interaktívna a virtuálna prehliadka vily

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kramářova vila na českej Wikipédii.