Jordán

Vzhľadom na indo-árijský pôvod je názov zloženinou slov رود اردن (jor-don), kde „jor“ znamená v perzštine rok a „don“ znamená rieka[3], čo odkazuje na stály charakter prietoku rieky, ktorá počas roka nevysychá[4]. Semitský výklad názvu sa odvíja od koreňa slova „klesať“ a celý názov doslova znamená „prúd, ktorý rýchlo klesá““[4]. Tento výklad vhodne opisuje rieku Jordán, najmä jej horný tok, pred Tiberiadskym jazerom[4]. V arabčine existujú pre Jordán aj názvy الشريعة (Eš-Šería, doslova „vodné miesto“) alebo الشريعة الكبيرة (Eš-Šería el-Kebire, doslova „veľká voda“)[4]. Najstaršie zmienka názvu rieky sa zachovala v egyptských záznamoch z 19. dynastie, kde je zaznamenaná ako يعرضنا (ja-ar-du-na, doslova „priniesol nám“), čo je názov podobný kanaánskemu jardún[4].

Jordán v zime

V rokoch 1930 až 1948 existovala pri sútoku Jordánu a Jarmúku vodná elektráreň Naharajim, ktorá bola zničená počas izraelskej vojny za nezávislosť.[13] V roku 1964 spustil Izrael prevádzku na hrádzi, ktorá odvádza časť vôd z jeho najväčšej zásobárne pitnej vody – Tiberiadskeho jazera – do Národného vodného privádzača[14]. V tom istom roku začalo Jordánsko s výstavbou kanála na prítoku Jordánu, rieke Jarmuk[2]. Neskôr na tejto rieke vystavala nádrže na vodu aj Sýria[2]. Za tieto kroky sú všetky tri štáty obviňované ochrancami životného prostredia z drancovania ekosystému rieky[2].

V súčasnosti je 70 až 90 % vody využívaných pre ľudské účely (pitná voda, poľnohospodárske zavlažovanie, priemysel) a tok je tak značne redukovaný.[9][15][16]. V dôsledku toho dochádza k poklesu hladiny Mŕtveho mora lebo vyparovanie prevláda nad prítokom.[17]. Vďaka poklesu hladiny sa na juhu Mŕtveho mora vytvorili soľné roviny[16]. Jedným z hlavných bodov Izraelsko-jordánskej mierovej zmluvy z roku 1994 bolo právo Jordánska na vyšší podiel pri odbere vody z Jordánu[18].

V septembri 2006 vznikol problém kvôli kontaminácii toku rieky splaškovými vodami.[19]. Najviac znečistený, zhruba 90 kilometrov dlhý úsek rieky, sa nachádza v meandroch medzi Tiberiadskym jazerom a Mŕtvym morom[19]. Ekológovia tvrdia, že odber vody z rieky takmer zničil celý riečny ekosystém[2]. Záchrana rieky by podľa nich trvala celé desaťročie[2]. V roku 2007 označila blízkovýchodná sekcia Priateľov Zeme rieku Jordán za jedno zo 100 najviac ekologicky ohrozených miest na svete[20].

Jardenit – miesto krstov

Ako pripomienka novozákonného príbehu o Jánovi Krstiteľovi a Ježišovi Nazaretskom bola na mieste, kde Jordán opúšťa Tiberiadske jazero, zachovaná kvôli krsteniu táto časť toku rieky nazývaná Jardenit.[21] Kvôli krstu jazdia do Svätej zeme pútnici z celého sveta.[21] Ježišov krst sa mal údajne uskutočniť v lokalite známej ako Kasr al-Jehud.[22]

S cieľom zastaviť vysychanie Mŕtveho mora bol navrhnutý projekt, v rámci ktorého by bol vytvorený asi 200 kilometrov dlhý kanál, ktorý by samospádom privádzal morskú vodu z Červeného mora do Mŕtveho mora[10]. Vďaka tomu, že je Mŕtve more najnižšie položené miesto na zemskom povrchu by voda nemusela byť čerpaná generátormi a vďaka spádu by sama elektrický prúd vytvárala.[23] Tento projekt má však odporcov v radách ekológov tvrdiacich, že výstavba kanálu by zničila ekosystémy v Aravskom údolí a Červenom mori a poškodila by i samotné Mŕtve more.[24]

S riekou Jordán je rovnobežná diaľnica 90, ktorá spája sever a juh Izraela.

Pár pelikánov bielych

Severná časť údolia je významne úrodná, kým južná časť má charakter polopúšte.[12] Vďaka stálemu prietoku rieky je tu celoročná vegetácia.[12]. Jordán, ako jeden z hlavných vodných zdrojov v oblasti, poskytuje ekonomické i poľnohospodárske výhody.[25] Vďaka zavlažovaniu došlo na jordánskej strane k rozvoju nových miest a dedín, čo spôsobilo nárast poľnohospodárskej produkcie.[25] Od roku 1967 sa na jordánskej strane jordánskeho údolia pestujú pomaranče, banány, skorá zelenina a cukrová trstina.[5] Medzi hlavné zdroje príjmov obyvateľov na izraelskej strane rieky patrí rybolov, ľahký priemysel a cestovný ruch.[12] Celý tok rieky nie je prístupný a niektoré jeho časti sú uzavreté vojenské zóny, čo paradoxne pôsobí ako ich ochrana.[26]

Rieka Jordán nebola vždy hraničnou riekou. Prakticky všetky štátne útvary pred britským mandátom Palestína sa tu rozprestierali na oboch brehoch rieky. Na oboch stranách rieky bolo v staroveku i židovské osídlenie, čo je dôvod, prečo revizionistickí sionisti žiadali v 20. storočí pre územie židovského štátu obidva brehy Jordánu.[27] K využitiu Jordánu ako hraničnej línie prišlo v roku 1922, kedy bol britský mandát na základe Churchillovej Bielej knihy rozdelený na Zajordánsko a vlastný britský mandát a územie pre židovský štát bolo tak obmedzené len západne od Jordánu.[28] V roku 1179 sa na Jordáne odohrala medzi Jeruzalemským kráľovstvom a Saladinom bitka pri Jákobovom brode, po ktorej o deväť rokov neskôr Saladin znovu dobyl križiakmi ovládaný Jeruzalem.[29]

Jordán sa často vyskytuje vo folkovej hudbe, gospeloch a spirituáloch, ale i v poézii alebo literárnych dielach.[30][31]

Z historického hľadiska keď Izraeliti vykonali namáhavú a nebezpečnú cestu z otroctva v Egypte na slobodu v Zasľúbenej zemi, môže Jordán tiež predstavovať slobodu.[32]

Jeho prekročenie bolo poslednou časťou cesty a zároveň jej zakončením. Jordán však tiež môže znamenať samotnú smrť, kedy jeho prekročenie znamená vstup do raja alebo neba.[32]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému rieka Jordán

• American University - Rieka Jordán
• Enviroment News Service - Vanishing Jordan River Needs Global Rescue Effort
• Holy Land Network - Rieka Jordán
• Jewish Virtual Library - River Jordan
• SMART - Integrated Water Resources Management in the Lower Jordan Rift Valley
• Yale University - Will the Jordan River Keep on Flowing?

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jordán na českej Wikipédii.