Tiberiadske jazero

Tiberiadske jazero (iné, nenormované názvy: Genezaretské jazero/more, Galilejské more/jazero, Kineretské jazero/more, jazero Tiberias, zriedkavo Tiberské jazero/more, Tiberiánske jazero/more; hebr.: ים כנרת, Jam Kineret; arab.: بحيرة طبريا, Buchajret Tabarija) je najväčšie izraelské sladkovodné jazero nachádzajúce sa v Severnom dištrikte pri Golanských výšinách, v severnej časti Východoafrickej priekopovej prepadliny. V obvode má približne 53 km a je 21 km dlhé a 13 km široké. Jeho rozloha je 166 km² a maximálna hĺbka 43 m.[1] Leží 212 metrov pod úrovňou svetového oceánu a je tak najnižšie položeným sladkovodným jazerom na svete[1] a druhým najnižšie položeným jazerom (po Mŕtvom mori).

Satelitná snímka jazera

V povodí jazera sa uskutočňuje extenzívne poľnohospodárstvo, najviac v Chulskom údolí (bavlna, lucerna) a pri brehoch jazera (banány, ďatle, bavlna). Tiberiadske jazero je hlavný zdroj pitnej vody pre Izrael a pokrýva približne jednu tretinu jeho spotreby.

Je historickou rybárskou lokalitou – viac ako dvetisíc rokov je využívane pre rybárstvo[2] – a podľa kresťanov je považované za miesto Ježišových zázrakov.[3] Časť jeho vôd je odvádzaná Národným vodným privádzačom do južnej časti krajiny pre potreby zavlažovania a časť je na základe izraelsko-jordánskej mierovej zmluvy odvádzaná do Jordánska.[4] Na západnom brehu jazera sa nachádza mesto Tverja (historický Tiberias), ktoré je podľa židovskej tradície jedným zo štyroch svätých miest judaizmu.[5]

Etymológia

Tiberiadske jazero má niekoľko rôznych názov. Prívlastok „Galilejské“ získalo podľa oblasti Galilea, v ktorej sa nachádza a jeho frekventované použitie má tiež pôvod vo Vulgáte, kde sa nazýva Galilejské more (grécky: θαλάσσης τῆς Γαλιλαίας, latinsky: Mare Galilaeae). V Izraeli je však najčastejšie označenie Kineret[6] (či Kineretské jazero) a je pravdepodobné, že tento názov má svoj pôvod, s ohľadom na tvar jazera, buď v hebrejskom slove kinor (כנור; čo znamená „harfa,“ „lýra“ či „citera“), alebo v názve opevneného mesta Kineret,[7] ktoré bolo postavené na západnom brehu jazera a po ktorom nezastalo ani stopy.[8] Je však tiež možné, že bolo slovo kineret do hebrejčiny prevzaté z kanaánštiny.[9] V Tanachu je toto jazero označované ako Kineretské more.[10]

Citera (hebrejsky: כנור, kinor) podľa ktorej je možno pomenované Kineretské (Galilejské) jazero
„ Hranica nech sa tiahne dolu od Šefámu k Rible, východne od Ajinu, potom dolu, takže sa bude dotýkať brehu Genezaretského jazera na východe “
– Numeri 34:11[11]

Kresťanské náboženské texty ho naopak označujú podľa malej úrodnej pláne (Genezaret) ležiacej západne od jazera, ako Genezaretské jazero či Genezaretské more.[12] Názov „Genezaretské“ však mohol vzniknúť aj pogréčtením slova kineret.[8]

„ Jedného dňa stál Ježiš na brehu Genezaretského jazera, obklopený obrovským zástupom ľudí, ktorí sa okolo neho tlačili, lebo chceli počuť Božie slovo. “
– Lukáš 5:1[13]

Arabský názov jazera Buchajret Tabarija‎ (arabsky: بحيرة طبريا) v preklade znamená Tiberiadské jazero.

Podnebie
Tilapie

Pre svoju krytú polohu, nízku nadmorskú výšku a vplyv jazera tu sú mierne zimy s priemernými januárovými teplotami okolo 14° C, čo je výrazne viac ako priemerná teplota v rámci celého Izraela (4° C). Vďaka absencii mrazových dní je tunajšie prostredie vhodné na pestovanie teplomilných plodín, ako sú banány, datle, citrusy a zelenina. Letá sú tu teplé, s priemernou teplotou okolo 28° C, čo zodpovedá celoštátnemu priemeru. Ročný úhrn zrážok je 380 mm.[14]

Fauna a flóra

Teplé vody Tiberiadskeho jazera prospievajú rozličným druhom fauny a flóry, ktorých výskyt podporuje komerčný rybolov už viac ako dvetisíc rokov. Miestna flóra zahrnuje rad trstiny pozdĺž pobrežia, rovnako ako fytoplanktón. Fauna zahrnuje zooplanktón a bentos, ako aj pestrú škálu druhov rýb, z ktorých najznámejšia je tilapia (Sarotherodon galilaeus galilaeus). Z rýb sa ďalej loví sardinka rodu Acanthobrama, parmica a tolstolobik.[15] Celkový ročný objem ulovených rýb bol v roku 2007 dohromady 1100 ton.[15]

Medzi hlavné druhy stromov patria duby (Quercus), pistácie (Pistacia), slivky (Prunus) a vŕby (Salix). Z krovín ďalej oleandre (Nerium), myrta (Myrtus).[16]

Panoráma
Panoráma jazera

Referencie
  1. Kineretské jazero [online]. Ministerstvo životného prostredia Štátu Izrael, [cit. 2008-11-23]. Dostupné online. (anglicky)
  2. SENGUPTA, Kim. A biblical tragedy in Galilee [online]. The Independent, [cit. 2008-12-22]. Dostupné online. (anglicky)
  3. Biblia. [s.l.] : [s.n.]. Verš 25. Kapitola 4.
  4. MURAKAMI, Masahiro. Managing Water for Peace in the Middle East: Alternative Strategies. Tokyo : [s.n.], 1995. Dostupné online. ISBN 92-808-0858-3. Kapitola Jordán. (anglicky)
  5. JACOBS, Joseph; EISENSTEIN. Palestine, Holiness Of [online]. Jewish Encyclopedia, [cit. 2009-05-07]. Dostupné online. (anglicky)
  6. PAULÍK, Ivo. Izrael. Praha : Freytag & Berndt, 2006. ISBN 978-80-7316-202-3. S. 93.
  7. Biblia. [s.l.] : [s.n.]. Verš 35. Kapitola 19.
  8. Gennesaret [online]. Easton's Bible Dictionary, [cit. 2008-12-06]. Dostupné online. (anglicky)
  9. Chinnereth [online]. Easton's Bible Dictionary, [cit. 2008-12-06]. Dostupné online. (anglicky)
  10. Biblia. [s.l.] : [s.n.]. Verš 27. Kapitola 13.
  11. Biblia. [s.l.] : [s.n.]. Verš 11. Kapitola 34.
  12. Land of Genezareth [online]. Catholic encyclopedia, [cit. 2008-12-06]. Dostupné online. (anglicky)
  13. Biblia. [s.l.] : [s.n.]. Verš 1. Kapitola 5.
  14. Sea of Galilee [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2009-05-08]. Dostupné online. (anglicky)
  15. Mise WATEC 2007 [PDF]. Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích, [cit. 2008-12-06]. Dostupné online.
  16. Lake Kinneret (Sea of Galilee) [online]. International Lake Enviroment Committee, [cit. 2009-05-07]. Dostupné online. (anglicky)

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Galilejské jezero na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.