Vidlochvostovité

Vidlochvostovité (Papilionidae) je čeľaď motýľov. Čeľaď opísal v roku 1802 francúzsky entomológ Pierre André Latreille.

vidlochvostovité
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Papilionidae
Latreille, 1802
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
 Biologický portál

V súčasnosti k nej priraďujeme viac ako 600 druhov motýľov. Patria sem aj niektoré z najväčších, najkrajších, ale i najvzácnejších druhov motýľov sveta.

Druhy

Práve v tejto skupine sú zastúpené prakticky najvzácnejšie druhy denných motýľov, či už ide o rarity zo skupín Parnassiini (Duponchel, 1835) a Zerynthiini (Grote, 1899) alebo podčeľade vidlochvosty (Papilioninae Latreille, 1802).

Každý rok sú popisované nové druhy, ktoré patria do tejto čeľade. Ide hlavne o územia juhovýchodnej Ázie a Južnej Ameriky, kde ešte všetky druhy nie sú dokonale preskúmané. Hodne druhov je popisovaných v posledných rokoch i z oblasti Čínskej ľudovej republiky.

Motýle, ktoré patria do tejto čeľade sú zvyčajne stredne veľké až veľké druhy. Na hlave majú jeden pár vypuklých hladkých oči. Tykadlá bývajú zakončené kyjakovitým zhrubnutím. Na hrudi majú tri páry plne vyvinutých nôh. Predné krídla majú pomerne veľké, trojuholníkového, niekedy i pretiahnutého tvaru. Konce krídel bývajú zaokrúhlené. Na zadnom okraji zadných krídel je rôzne tvarovaná ostroha, alebo chvostík, ktorá dala názov tejto čeľadi.

Patria sem niektoré z najväčších motýľov sveta, ktoré patria do rodu Ornithoptera. V tomto rode samičky niektorých druhov majú rozpätie krídel až 25 cm. Druhy tejto skupiny sa vyskytujú v oblasti ostrovov juhovýchodnej Ázie: Indonézia, Filipíny, Papua – Nová Guinea, tropických oblastiach južnej Ameriky: Brazília, Peru, Ekvádor, Venezuela, Kolumbia ale i v Afrike.

Príslušníci čeľade Papilionidae sa živia nektárom z kvetov prevažne červenej, alebo fialovej farby. Pri konzumácii nektáru z kvetu nesedí motýľ na kvete, ale poletuje nad nim, pričom neustále trepotá krídlami. Pri stretnutí samčeka so samičkou svojho druhu sa samček snaží otrieť krídla o samičkine tykadlá. V tykadlách má samička umiestnené receptory, ktoré vnímajú pachy samčeka. Niektoré druhy vidlochvostov, hlavne z rodov Parides a Troides majú na vnútornom okraji zadných krídel záhyb, v ktorom sú umiestnené pachové šupinky, ktoré sú biele, nitkovitého tvaru.

Vajíčka bývajú okrúhleho tvaru, na spodnej strane ľahko sploštené. Niektoré vajíčka veľkých druhov majú i 4 mm v priemere. Po nakladení bývajú zvyčajne svetlo žlté, pred vyliahnutím húseničiek stmavnú. Húsenice tejto čeľade bývajú zvyčajne lysé, pomerne veľké a často pestro sfarbené. Za hlavou majú zvláštny útvar vzhľadu mäsitej vidličky, tzv. „osmeterium“, ktoré vysúvajú pri podráždení a jeho prostredníctvom vylučujú aromatické látky, ktorými sa snažia odstrašiť útočníka. Kukly sú opásané, pripevnené vláknom k podkladu a o kremaster (koncová časť kukly).

Na území Slovenska sa vyskytuje nasledujúcich 5 druhov tejto čeľade:

Na území Slovenska sú chránené 3 druhy z tejto čeľade: jasoň červenooký, jasoň chochlačkový a pestroň vlkovcový.[chýba zdroj]

Taxonómia

Vidlochvostovité:

Galéria

  • Iphiclides podalirius
  • ♂
    Troides brookiana
  • ♂
    Trogonoptera trojana

  • Papilio glaucus

  • Papilio polyxenes

  • Parnassius phoebus

  • Parnassius mnemosyne

  • Parnassius apollo
  • Papilio maackii
  • Papileo ulysses
  • Graphium sarpedon
  • Pachliopta hector
  • Papilio antimachus
  • Papilio helenus
  • Papilio machaon
  • Papilio rutulus
  • Papilio thoas
  • Papilio zelicaon

Iné projekty

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.