Nektár

Je nektárium umiestnené vo kvetoch alebo na ich častiach. Tvar i skladba nektárií sú pre každý druh rastliny typické. Nektáriá bývajú uložené tak, aby sa hmyz idúci za nektárom musel telom dotknúť peľníc, ktoré ho poprášia peľom, a pri predieraní sa k nektáru dotknúť stigmy, čím sa nalepia peľové zrná na stigmu.

Veľakrát to sú žľazy na povrchu znateľne oddelené, napr. Priehlbiny alebo hrboľky, niekedy sú žlté alebo nápadné leskom a vlhkosťou od nektáru. Vylučovacie žliazky môžu byť umiestnené na kvetným lôžku, na boku alebo vo väčšom počte v kruhu okolo piestika, niekedy tiež tvoria okolo piestika kruhovitý val. Inokedy môžu byť k vylučovaniu nektáru uspôsobené okvetné lístky; buď sú redukované a úplne premenené v nektarií (napr. ostrohy u orchideí), alebo len ich časť (napr. malé jamky u bázy okvetie liliovitých). U niektorých semeníkov vykonávajú funkciu nektaria aj septálne žliazky z jeho prepážok, ktoré svoj obsah vylučujú štrbinami na povrch. Ako nektarium tiež slúži viacbunkové žláznaté trichomy. Veľakrát sú u nektária Hrubé spodnej časti sťažne alebo prispôsobené patyčinky.

Niektoré druhy nektária, hlavne extraflorálne, majú k vylučovaniu nektáru vlastnej cievne zväzky kryté silnou vrstvou kutikuly, ktorá ich chráni pred vyschnutím. Inokedy sú nektaria tvorené niekoľkými radmi nektarových buniek umiestnených tesne pod pokožkou a krytých vypuklými papily vylučujúcimi nektár.

Vylučuje nektár mimo kvet, býva najčastejšie na listovej stopke, okraji listu alebo jeho strednej žilke; v podstate však môže byť na takmer všetkých mysliteľných miestach rastliny, na púčikoch, kvetných stopkách, palisty, v pazuchách listov alebo odbočujúcich stoniek. Ich nektár nie je určené pre opeľovateľov, jeho význam je iný. Jednak láka niektoré hmyzožravé predátormi aby rastline pomohli v súperení s bylinožravce a potom aby sa prítomný hmyz, väčšinou nevalný opeľovatelia, nedostal k nektáru vo kvetu. Mnohokrát sa to stopercentne nepodarí, mravce síce likvidujú húsenice ale zase roznášajú po rastline vošky.