Jakabovci

Narodil sa 1. septembra 1834 v Košiciach. V šťastnom manželstve s Josefou, rod. Hanserovou prežil 44 rokov. Vychovali spolu troch synov – Árpáda, Gejzu a Vojtecha. V roku 1860 založil v Košiciach stavebnú firmu, ktorá niekoľko desaťročí prosperovala v oblasti stavebného podnikania a architektúry. Roku 1876 sa stal majiteľom obchodu so stavebninami. Od roku 1878 vlastnil v Košiciach tehelňu. Na krajinskej výstave v Budapešti roku 1885 získal za expozíciu, ktorou prezentoval výsledky svojho vyše 20 – ročného úspešného stavebného podnikania, zlatú medailu. V roku 1889 bol jedným zo zakladajúcich členov slobodomurárskej lóže Resurrexit v Košiciach. Tehelňu, vlajkovú loď rodinnej firmy, roku 1898 zveril svojmu najmladšiemu synovi Vojtechovi – podnikateľovi. Zomrel 20. apríla 1903. S významným architektom sa 23. apríla 1903 na cintorín Rozália v Košiciach prišlo okrem blízkej rodiny rozlúčiť množstvo smútiacich.[1]

Narodil sa 4. marca 1861 v Košiciach ako prvorodený syn Pétera Jakaba. V 70. – 80. rokoch 19. storočia študoval na reálke v Košiciach, neskôr na technike vo Viedni. Od roku 1894 spolu s bratom Gejzom ostali verní rodinnej tradícii a založili si vlastný stavebný podnik. Po smrti otca viedli jeho stavebnú firmu. V roku 1908 odišiel do Budapešti. Dobová tlač konštatovala, že Košice prišli o šikovného architekta. Zomrel v septembri 1927 v Košiciach.[1]

Narodil sa 13. decembra 1863 v Košiciach. Od roku 1894 spolu s bratom Árpádom realizovali v Košiciach množstvo budov – Vyššiu dievčenskú školu, školu pre pôrodné asistentky, múzeum, kasárne, banky, Jakabov palác. Od roku 1908 viedol stavebnú firmu v Košiciach. Zomrel 2. decembra 1915 v Košiciach.[1]

Narodil sa 17. októbra 1870 v Košiciach ako najmladší syn manželov Jakabovcov. Spomedzi súrodencov mal najväčšie podnikateľské schopnosti. Od roku 1898 viedol rodinnú tehelňu v Košiciach. Na poste riaditeľa tehelne zotrval i po zlúčení s Hornouhorskou stavebnou spoločnosťou roku 1918. Zomrel roku 1952 v Košiciach vo veku 82 rokov.[1]

Členovia rodiny architektov a stavebných podnikateľov Jakabovcov sú pochovaní v rodinnej hrobke na cintoríne Rozália v Košiciach.[1]

Dňa 14. augusta 1873 košický veľkopodnikateľ s vínom Leopold Schalkház otvoril hotel Schalkház, ktorý patril k najluxusnejším objektom v Košiciach. Predurčovala ho k tomu nielen výhodná poloha na Hlavnej ulici, ale aj jeho architektúra, ktorá mu v spojitosti so známym menom majiteľa priniesla prosperitu. Stavbu realizovala firma Pétera Jakaba podľa plánov L. Freya, košického architekta pôsobiaceho v Budapešti. Mimoriadna kvalita stavebných prác a dokonalé remeselné vypracovanie interiérov vypovedali o vzájomnom dialógu architekta a staviteľa, ktorého výsledkom bolo pozoruhodné architektonické dielo. Súčasťou hotela v eklektickom slohu bola koncertná sála, v ktorej vystupovali mnohí výrazní umelci tej doby, napríklad svetoznámy taliansky spevák Enrico Caruso. Po smrti zakladateľa hotel zdedil jeho syn Leopold Schalkház ml.[2] Od 19. februára 2009 na jeho mieste stojí hotel DoubleTree by Hilton.[3]

• Pozri aj: DoubleTree by Hilton Hotel Kosice

Stavebné aktivity rodiny Jakabovcov v Košiciach a okolí prinášali spoluprácu s významnými architektmi. Podľa projektu budapeštianskeho architekta Vojtecha Czieglera postavili Jakabovci roku 1898 Andrássyho palác na Hlavnej ulici.[4] Árpád a Gejza Jakabovci navrhli a spolu s architektom a stavebným podnikateľom Michalom Repaszkým postavili aj budovu košického múzea.[5][6] Stavebná firma Jakabovcov sa podieľala aj na výbornej architektonickej úrovni secesnej Vyššej dievčenskej školy od J. Pártosa.[7] Roku 1899 podľa plánov Adolfa Lánga a A. Steinhardta Jakabovci opäť spolu s Michalom Repaszkým postavili košické mestské divadlo[8] a pre architekta Jozefa Huberta realizovali filiálku Rakúsko-uhorskej banky v Košiciach.

Vplyv regotizácie košického dómu, na ktorého obnovu firma Jakabovcov dodávala stavebný materiál, sa prejavil aj pri návrhu tzv. Jakabovho paláca. Postavili ho v roku 1899 podľa projektu Árpáda a Gejzu Jakabovcov. V romantickom koncepte rodinného sídla, ktoré slúžilo potrebám bývania i podnikateľským aktivitám, nachádzame viaceré tendencie – gotickú a orientálnu inšpiráciu, secesné motívy či prvky britskej obrody remesiel a umenia. Uplatnili sa na fasáde, v hmotovej skladbe aj priestorovom koncepte. Požiadavky na komfort bývania a reprezentáciu prosperujúcej firmy sa naplnili, forma a funkcia architektonického diela sa ocitli vo vzájomnom súlade. Romantický dojem umocňovala aj samotná poloha objektu v blízkosti mestského parku na brehu vtedajšieho Mlynského potoka.[9][10][11]