Jakovlev Jak-1

Druhý prototyp I-26-II

V januári 1940 dostali sovietske konštrukčné kancelárie od zodpovedných kruhov pokyn vypracovať prototypy nových stíhacích lietadiel, ktoré mali nahradiť zastarávajúce I-16 a I-153. Podľa zadaných špecifikácií malo ísť o moderné jednoplošníky s uzavretou kabínou a zaťahovacím podvozkom, poháňané motormi Klimov M-105P. Sovietske letectvo k tomuto kroku pristúpilo v porovnaní so západoeurópskymi krajinami pomerne neskoro, za čo sovietske letectvo draho zaplatilo v období napadnutia krajiny nacistickým Nemeckom v lete 1941.[1] V januári 1940 vzlietol prvý z dokončených prototypov I-26. Stroj mal na rozdiel od I-22, z konštrukčnej kancelárie Lavočkin, kovovú kostru trupu a drevené krídla. Po vyladení nedostatkov zistených počas skúšobnej prevádzky bol I-26 odporučený na sériovú výrobu, a to už mesiac po zalietaní prototypu. Tá sa začala koncom roku 1940, no do napadnutia krajiny nacistickým Nemeckom nebolo k dispozícii ešte dostatok strojov a prakticky žiadni vojenskí letci, ktorí by zvládali ich pilotáž.[2] Problémy tiež spočiatku pôsobili nedostatky vo výrobe, ktoré sa však časom odstránili. Do plánov stroja bolo do roku 1941 vnesených až 8000 zmien. Ďalšie tisíce zmien boli pridané v nasledujúcich rokoch. Výrobu, ktorá bola súrená na podnet samotného Stalina, spomalil najprv nedostatok potrebných surovín či súčiastok ako boli palubné zbrane, v dôsledku sťahovania priemyslu ako aj straty mnohých rudných a banských oblastí na západe ZSSR. Typickou chybou bola vysoká tolerancia nepresnosti pri výrobe, ktorá spôsobovala, že každý stroj mal svoje nezameniteľné vlastnosti, čo neraz znamenalo rôzne dlhú ľavú a pravú podvozkovú nohu, či súčiastky, ktoré pre nepresnosť pri výrobe nepasovali na iné stroje rovnakého typu. Ranou pre výrobu bol nálet na fabriku č. 292, v ktorej sa vyrábali Jaky-1 23. júna 1943. Zaujímavé však bolo, že výroba sa po týždni rozbehla i napriek tomu, že továreň bola prakticky zrovnaná so zemou.

Stíhacie lietadlá Jak-1 v roku 1941

V období napadnutia ZSSR 22. júna 1941 bolo k dispozícii 425 lietadiel Jak-1. Lenže pre ani jeden z nich neboli k dispozícii vycvičení frontoví piloti. Mnohé zo strojov mali rôzne poruchy, s ktorými sa neskúsené pozemné obsluhy nevedeli vysporiadať. Prvé verzie s motormi M-105 trpeli podobne ako ostatné motory s karburátorom na krátkodobý výpadok prísunu paliva pri zápornom preťažení. To však nič nemení na fakte, že Jaky-1 sa čoskoro na fronte osvedčili a boli na rozdiel od svojich súčasníkov ako MiG-3 a LaGG-3 veľmi obľúbené medzi posádkami. Na Jakoch-1 lietali okrem mnohých iných aj príslušníčky legendárneho ženského 586. stíhacieho leteckého pluku, do ktorého patrili i dve najúspešnejšie ženské stíhacie pilotky, Lidija Vladimirovna Litviaková, ktorá sa stala jediným ženským leteckým esom, a Jekaterina Vasilievna Budanovová. Lietadlá Jak-1 si vybrali spomedzi mnohých iných za svoje aj francúzski letci Stíhacieho pluku Normandie-Niémen a aj poľskí letci.

Jakovlev Jak-1B

Jaky-1 boli počas vojny postupne modernizované. Dvomi najvýznamnejšími verziami okrem štandardného Jaku-1 bol Jak-1B vyrábaný od októbra 1942 (4 188 vyrobených kusov), so zníženým trupom za kabínou, bublinovým krytom kabíny, jedným guľometom UBS namiesto dvoch ŠKAS, elektrickou a pneumatickou spúšťou namiesto pôvodnej mechanickej, riadiacou pákou inšpirovanou Messerschmittom Bf 109, novým optickým zameriavačom, vylepšeným chladením, motorom Klimov M-105PF s lepšími vlastnosťami v malých výškach. Jak-1M bol v podstate iba prototyp Jaku-3 s menšou plochou krídel, prepracovaným chladičom, zníženou hmotnosťou a lepším motorom.

• I-26-I – prvý prototyp, zničený pri havárii dňa 27. apríla 1940 pri svojom 43. lete.
• I-26-II – druhý prototyp s početnými zmenami v porovnaní s prvým prototypom, prešiel štátnymi skúškami.
• I-26-III – tretí prototyp, konečná podoba.
• Jak-1 – stíhacia verzia, prvé výrobné série, odstraňovanie nedostatkov.
• Jak-1 (útočný) – neoficiálne označenie verzie s namontovanými závesníkmi pre neriadené rakety RS-82.
• Jak-1 (zimný) – neoficiálne označenie verzie so zaťahovacím lyžovým podvozkom.
• Jak-1 (odľahčený) – neoficiálne označenie odľahčenej verzie pre potreby protivzdušnej obrany.
• Jak-1B (M-105PA) – prvá séria novej verzie poháňaná pôvodným motorom.
• Jak-1B (VK-105PF) – verzia s motorom VK-105PF charakteristická zvýšenými výkonmi.
• Jak-1 (M-106P) – overovacia séria poháňaná motorom M-106P, lietadlá mali problémy s chladením.
• Jak-1M – vyrobené boli iba dva prototypy, lietadlá mali nové krídlo, motor VK-105PF-2, prehrievanie motora bolo odstránené. Jak-1M bol po úpravách vyrábaný ako Jak-3.

Francúzsko

• Vzdušné sily slobodného Francúzska
  • Stíhací pluk Normandie-Niémen

Juhoslávia

• Juhoslovanské vojenské letectvo používalo v rokoch 1944 – 1950 celkovo 103 lietadiel.
  • 111. stíhací letecký pluk (1944–1948)
  • 113. stíhací letecký pluk (1944–1948)
  • 112. stíhací letecký pluk (1944–1945)
  • 2. cvičný letecký pluk (1946–1948)
  • 101. stíhací-cvičný letecký pluk (1948–1950)
  • 104. cvičný letecký pluk (1948–1950)

Poľsko

• Letectvo Poľskej armády
  • 1. stíhací letecký pluk „Varšava“

Sovietsky zväz

• Vojenské vzdušné sily Robotnícko-roľníckej Červenej armády (VVS RKKA)

1. Zbyněk Válka - Stíhací letadla 1939/45 Itálie, Francie, SSR, Česko-Slovensko, Polsko, Holandsko, Švédsko, Austrálie ISBN 80-7198-396-9, Votobia, Praha, s. 64 - 66
2. Václav Němeček: Vojenská letadla 3. letadla druhé světové války, Naše vojsko, Praha, 1992, ISBN 80-206-0117-1, s. 28

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jakovlev Jak-1

• Jakovlev Jak-1 na stránke forum.valka.cz

Portál letectvo Ruský portál