Islam na Slovensku

Kostol Nanebovzatia Panny Márie vo Fiľakove, ktorý fungoval v rokoch 1554 – 1593 ako mešita

Kostol a kláštor františkánov v Nových Zámkoch, ktoré slúžili v rokoch 1663 – 1685 ako mešita Valide džámi, resp. kasárne.

Prvé trvalejšie pôsobenie moslimskej populácie na území dnešného Slovenska sa viaže na obdobie Osmansko-habsburských vojen. Po bitke pri Moháči a dobytí Budína v roku 1541 začali osmanské výpady prenikať aj na územie juhu Slovenska. V roku 1552 po porážke uhorských vojsk v bitke pri Plášťovciach vznikol s centrom v Sečanoch Sečiansky sandžak, ktorý zasahoval tiež na slovenský breh rieky Ipeľ. V roku 1554 Turci dobyli Fiľakovský hrad a vo Fiľakove zriadili Fiľakovský sandžak. Vo Fiľakove vládli 39 rokov do roku 1593 a pod hradom vybudovali prestavbou františkánskeho kláštora aj mešitu (džamíju), ktorej bola následne vrátená jej kresťanská príslušnosť.[4] V meste po dobytí cisárskym vojskom v roku 1593 dobrovoľne ostalo žiť 300 tureckých rodín, ktoré postupne splynuli s pôvodným obyvateľstvom.[5]

Druhá éra osmanského islamu na Slovensku sa viaže na obdobie rokov 1663 – 1685. Už od začiatku 17. storočia mali Turci na ľavom brehu Dunaja opevnenie na mieste dnešného Štúrova (Džigerdelen). Po dobytí pevnosti Nové Zámky v nej Turci zriadili sídlo nového ejáletu. V roku 1663 sa im podarilo dobyť tiež viaceré ďalšie pevnosti – Hlohovec, Nitru, Levice či Novohrad. Vo všetkých správnych sídlach – ejálete a sandžakoch – sa nachádzala turecká posádka. Tú tvorili prevažne moslimovia.[6] V Nových Zámkoch šlo o niekoľko tisíc, v menších sídlach ako Šurany len niekoľko desiatok osôb, prevažne spojených s armádou.[6] Všetky tri novozámocké kostoly boli v danom období prebudované na mešity a štvrtá mešita vyrástla na východnom predmestí mesta.[7][6] Tá sa do súčasnosti nezachovala, kostoly boli po oslobodení mesta v roku 1685 rekonvertované, islamské obyvateľstvo odišlo naspäť do Osmanskej ríše a zvyšky osmanskej islamskej architektúry boli zničené pri bombardovaní mesta v roku 1944.[6] Nitra a Levice boli oslobodené od Turkov už v roku 1664, avšak v Hlohovci sa turecká správa udržala až do roku 1683. Aj tu preto bola v danom čase kaplnka sv. Anny na námestí konvertovaná na mešitu a mala minaret.[8]

Príchod väčších skupín moslimského obyvateľstva na Slovensko v 20. storočí sa viaže na 60.-80. roky 20. storočia, kedy do Československa prišli v rámci výmenných pobytov študovať stovky moslimských študentov z tzv. spriatelených krajín najmä z Blízkeho Východu. Viacerí z nich následne na Slovensku ostali ďalej pracovať a žiť.[9] V 90. rokoch 20. storočia pribudli k miestnej moslimskej komunite tiež utečenci z Balkánu či Afganistanu.[10]

Na Slovensku nie je islamská cirkev alebo náboženská spoločnosť registrovaná cirkevným odborom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, čo v konečnom dôsledku znamená, že moslimovia nemajú nárok na finančný príspevok zo štátneho rozpočtu, možnosť vyučovania svojho náboženstva v školách a možnosť zakladať vlastné cirkevné školy.[9] O získanie registrácie sa neúspešne pokúšali prípravné orgány Slovenského islamského hnutia (2004) a Islamskej náboženskej obce v Slovenskej republike (2006). V rámci novelizácie zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností zákonom č. 201/2007 Z. z. z 29. marca 2007 bola stanovená povinnosť prípravného orgánu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti deklarovať minimálne 20 000 plnoletých členov, a to napriek tomu, že podľa údajov z (tom čase posledného) sčítania obyvateľov, domov a bytov z roku 2001 takýto počet veriacich malo len šesť z 15 zaregistrovaných cirkví a náboženských spoločností. Na základe novelizácie zákonom č. 39/2017 Z. z. z 31. januára 2017 sa počet potrebných členov zvýšil až na 50 000, opäť napriek tomu, že takýto počet veriacich majú (podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov z roku 2011) iba štyri najväčšie cirkvi na Slovensku z 18 zaregistrovaných cirkví a náboženských spoločností. Podľa predkladateľov návrhu tohto zákona, členov poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany na čele s predsedom Národnej rady Slovenskej republiky Andrejom Dankom, bolo cieľom novelizácie „špekulatívne registrácie údajných cirkví a náboženských spoločností s hlavným cieľom registrácie – získania finančných príspevkov od štátu“, hoci viacerí poslanci neskôr priznali, že sprísnenie podmienok podporili preto, aby zabránili registrácii islamského náboženstva.[11][12]

Moslimovia sa teda na Slovensku združujú formou občianskych združení (napr. Slovenské islamské hnutie).[11]