Bitka pri Plášťovciach

Už roku 1551 vpadli Turci do Hontianskej,a Nitrianskej stolice a vypálili niekoľko obcí, o rok sa im napriek hrdinskej obrane Juraja Szondyho podarilo dobyť hrad Drégely (dnes v Maďarsku blízko slovenských hraníc). Po páde Drégelyu, veľmi dôležitého obranného bodu v Poiplí, nasledovalo dobytie obcí Sečany, Hollókő a Buják. Neubránili sa ani Ďarmoty, ani opevnený premonstrátsky kláštor v Šahách, ktorý sa popri Fiľakove premenil na vysunutý operačný bod osmanských vojsk.

Tieto turecké úspechy konečne rozhýbali viedenské velenie. Na južné územie Slovenska vyslalo rakúskeho veliteľa Raabskej pevnosti Erazma Teuffela, ktorý sa mal stať hlavným veliteľom protitureckých vojsk, zhromažďujúcich sa v tejto oblasti. K nemu sa pripojilo 4500 talianskych žoldnierov pod velením Sforzia Pallaviciniho a 3000 nemeckých pešiakov na čele s Marcelom Dietrichom, z ktorých polovicu tvorili kopijníci, polovicu strelci. Do zhromažďovacieho tábora pri Hokovciach neďaleko Šiah dorazilo aj 800 českých a moravských pešiakov a približne rovnaký počet uhorských hajdúchov. Túto armádu mali posilniť ešte vojenské posádky z Krupiny, zo Zvolena, z Levíc a banských miest, ako aj vojenská pohotovosť desiatich stolíc na Slovensku, sústredená hlavne v okolí Fiľakova. Teuffel teda disponoval značnou vojenskou silou, ale chýbala akákoľvek skúsenosť z bojov s Turkami a dobrá výzbroj. Teuffel musel dokonca čakať na 6 diel, ktoré mali dodať na priamy príkaz Ferdinanda zo skladov vo Zvolene.

Budínsky paša, ktorý velil asi 12-tisícovému vojsku, sa však dozvedel o pohyboch Ferdinandových vojsk a rozhodol sa zastaviť Teuffelov postup skôr, než by sa spojil s vojenskou pohotovosťou a ďalšími jednotkami zhromaždenými pri Fiľakove. Teuffel zatiaľ dorazil k Plášťovciam 10. augusta 1552, obci ležiacej 10 km severne od Šiah. Keď sa Ali paša dozvedel o jeho príchode, vyslal 1000-člennú údernú jazdeckú skupinu, aby preskúmala rozloženie a silu nepriateľa a chytila niekoľko zajatcov. Zadný voj žoldnierov však útok tureckej jazdy odrazil. Nato sa 10. augusta 1552 turecký predvoj pod velením bega Arsiana zjavil pri uhorskom tábore. Priblížil sa až na dostrel a začal ho ostreľovať. Prvý útok Turkov, najmä vďaka delostreleckej paľbe, bol však odrazený a Teuffel vzápätí vrhol do poľa žoldnierske jazdectvo, aby sa pokúsilo získať prevahu. Rozpútala sa krvavá bitka, v ktorej na oboch stranách padlo niekoľko veliteľov a význačných hodnostárov. Turkom sa podarilo vlákať talianskych strelcov do úzkej uličky, takže od záhuby ich zachránilo len uhorské jazdectvo, na čele s Jurajom Thury (budúci veliteľ levického hradu).

Budínsky paša rozostavil 14 poľných diel na blízkom kopci, začal ostreľovať pechotu. Tá sa držala, hoci utrpela značné straty, ale keď na ňu zaútočili ešte aj tureckí kopijníci, dala sa na útek. Situáciu zachránilo nemecké jazdectvo, ktoré Turkov znovu zatlačilo. Boje pokračovali aj nasledujúci deň a prevaha Turkov, najmä ich delostreleckej paľby, sa črtala čoraz zreteľnejšie. Ku všetkému vybuchol na uhorskej strane pušný prach, ktorý zničil časť diel a vniesol paniku do radov bojovníkov. Ďalší turecky útok už Teuffelove zbory nevydržali a rozutekali sa. Najdlhšie sa bránili skúsení talianski žoldnieri, ale aj oni čoskoro podľahli presile.

Veliteľ talianskych jednotiek Pallavicini bol zajatý a neskoršie prepustený za vysoké výkupné. Horšie pochodil Teuffel. Ali paša ho odviezol do Budína a odtiaľ dal dopraviť do Carihradu, kde ho na sultánov rozkaz napichli na kôl a potom zašitého vo vreci utopili.

Bitka pri Plásťovciach bola prvou skutočne veľkou bitkou s Turkami na území dnešného Slovenska. Do tureckého zajatia sa dostalo v dôsledku bitky asi 4000 mužov. Upevnila územné výdobytky Turkov na dolnom Ipli, ktorí si tu v nasledujúcich rokoch zriadili sečiansky sandžak – turecký správny okres, organizačne podliehajúci Osmanskej ríši.

• Vojtech Dangl: Bitky a bojiská. Mladé letá, Bratislava, 1984