Boeing E-4
E-4 Advanced Airborne Command Post (AACP) je lietadlo velenia a riadenia, ktoré je od roku 1974 zavedené v americkom letectve. Doomsday Plane, v preklade „lietadlo súdneho dňa“, má primárne slúžiť ako mobilné veliteľské stanovište pre prezidenta Spojených štátov, a to hlavne v prípade jadrovej vojny. Je navrhnuté tak, aby odolalo elektromagnetickému pulzu jadrovej explózie a zostalo úplne neporušené. Minimálne jeden E-4B je neustále v pohotovosti, aby bol k dispozícii americkému prezidentovi, ministrovi obrany a Hlavnému štábu ozbrojených síl USA.
| E-4 Nightwatch | |||
 E-4B počas letu | |||
| Typ | lietadlo velenia a riadenia | ||
|---|---|---|---|
| Výrobca | Boeing | ||
| Prvý let | 19. jún 1973 | ||
| Zavedený | 1974 | ||
| Charakter | V aktívnej službe | ||
| Hlavný používateľ | United States Air Force | ||
| Vyrobených | 4 | ||
| Cena za kus | 223 miliónov dolárov (v roku 1998) | ||
| Varianty | E-4B | ||
| |||
Americký prezident pri svojich návštevách v zámorí zvyčajne používa Air Force One. Lietadlo E-4B sa však vždy nachádza na neďalekom letisku, aby bolo k dispozícii, ak by sa vyžadovala okamžitá evakuácia v prípade hroziacej jadrovej vojny.[1]
E-4 Nightwatch je z hľadiska nákladov na prevádzku najdrahším lietadlom amerického letectva. Náklady na letovú hodinu E-4 dosahujú 159 529 dolárov.[2]
História
E-4 bolo zaradené do služby v roku 1974, kedy nahradilo lietadlá EC-135J. Lietadlo je modifikovanou verziou Boeingu 747-200.
Prvé dve lietadlá boli americkému letectvu dodané v roku 1973 pod označením E-4A, pričom boli poháňané štyrmi motormi Pratt&Whitney JT9D. Ku koncu roku 1975 sa k tejto dvojici pridal aj tretí stroj, ale jeho pohon už zabezpečovali motory GE F103 (CF6). Štvrté a zároveň posledné z týchto lietadiel bolo zavedené v januári 1980. Od predchádzajúcich troch strojov sa odlišovalo dodatočným vybavením (vrátane viditeľného hrbu na vrchnej časti trupu) a nieslo označenie E-4B. V roku 1985 boli na tento štandard upravené aj prvé tri lietadlá, pričom prvé dva kusy získali tiež motory CF6. K ďalšej a zatiaľ poslednej modernizácii celej letky došlo v roku 2005.[3]
Konštrukcia
Hlavná paluba je rozdelená do šiestich funkčných priestorov: pracovná miestnosť velenia, konferenčná miestnosť, briefingová miestnosť, pracovná miestnosť operačného tímu, komunikačná mistnosť a oddychová zóna. E-4B môže prepraviť až 112 osôb vrátane spoločného operačného tímu, posádky, personálu údržby a zabezpečenia, komunikačného tímu a ďalších vybraných osôb.[4]
Charakteristický hrb na vrchnej časti trupu chráni robustnú vysokofrekvenčnú a satelitnú anténu pre komunikáciu so zemou.
Maximálny dolet stroja je 11 000 km, môže však byť predĺžený vďaka schopnosti dopĺňať palivo počas letu. Letová vytrvalosť E-4B je 12 hodín, za podpory tankerov však môže vydržať vo vzduchu až 72 hodín. Lietadlo dosahuje maximálnu rýchlosť 965 km/h vo výške 9 100 m.
Používatelia
- United States Air Force – disponujú 4 lietadlami E-4B, ktoré sa nachádzajú na základni Offutt v Nebraske.
Špecifikácie (E-4B)
Technické údaje
- Posádka: 4 (vrátane 2 pilotov)
- Kapacita: 112 cestujúcich
- Rozpätie krídel: 59,7 m
- Dĺžka: 70,5 m
- Výška: 19,3 m
- Nosná plocha: 510 m²
- Prázdna hmotnosť: 190 000 kg
- Maximálna vzletová hmotnosť: 360 000 kg
- Pohonná jednotka: 4x turboventilátorový motor General Electric CF6-50E2
- Ťah: 234 kN
Výkony
- Cestovná rýchlosť: 895 km/h
- Maximálna rýchlosť: 965 km/h vo výške 9 100 m
- Dolet: 11 000 km
- Dostup: viac ako 13 716 m
