Boeing RC-135

Lietadlo RC-135W pristáva na základni RAF vo Waddingtone

Keď firma Boeing začala v roku 1954 testovať prototyp modelu 367-80 „Dash 80“, dúfala, že letecké spoločnosti budú mať o lietadlo enormný záujem. Pri konštrukcii lietadla sa využilo množstvo skúseností nadobudnutých pri vývoji prúdových bombardérov B-47 a B-52. So zdvihnutým krídlom a pohonom štyroch prúdových motorov predstavoval Dash 80 najmodernejšie dostupné komerčné dopravné lietadlo.

Paradoxne však o lietadlo neprejavili záujem komerčné letecké spoločnosti, ale americké vzdušné sily, ktoré si uvedomili, že na podporu svojich prúdových bombardérov budú potrebovať prúdové tankovacie lietadlo. Preto si v septembri 1955 objednali u Boeingu svoj prvý prúdový tanker. Ten vznikol práve na báze lietadla Dash 80, v ktorom bol pridaný tankovací systém s výsuvným ramenom. Tento stroj, známy ako KC-135A Stratotanker, vstúpil do služby 28. júna 1957 a Boeing pokračoval vo vývoji tejto vojenskej línie pod označením Model 717. Boeing vyrobil celkovo 732 rôznych verzií lietadiel KC-135. Mnohé z nich sa nakoniec dočkali aj modernizácie pohonného systému, keď získali moderné prúdové motory CFM56 (v armáde označované ako F108). Tieto stroje niesli pomenovanie KC-135R. Na základe týchto lietadiel vyvinul Boeing aj dopravnú verziu C-135, veliteľské lietadlá EC-135 a nakoniec aj stroje určené na zhromažďovanie spravodajských informácií RC-135.

Prvý variant RC-135 bol objednaný v roku 1962. Táto prieskumná verzia, vybavená fotografickým zariadením, niesla označenie RC-135A a bola zavedená v polovici 60. rokov 20. storočia. Treba však povedať, že nešlo o úplne prvé verzie RC-135 využívané americkým letectvom. Skutočne prvým variantom bola RC-135S, ktorá začala vykonávať prieskumné misie v roku 1961 a v roku 1962 ju nasledovala RC-135D.

Po ukončení výroby fotografickej verzie RC-135A sa začal vyrábať variant RC-135B, ktorý slúžil na elektronický prieskum.

V roku 1972 sa začalo s konverziou troch tankerov KC-135A na prieskumné RC-135D Office Boy / Rivet Brass. Všetky nasledujúce varianty RC-135 vznikli konverziou transportných C-135, tankovacích KC-135 alebo prvotných verzií "RC".

Verzia RC-135C Big Team bola vybavená automatickým lokalizačným systémom AEELS (automated electronic intelligence emitter locating system), anténou a kamerou, ktoré sa nachádzali v zadnej časti trupu.

RC-135T Rivet Dandy bola modifikovaná KC-135T, ktorá bola vybavená systémom SIGINT (signal inteligence).

Verzia RC-135E Rivet Amber bola určená na monitorovanie skúšok sovietskych balistických rakiet. Jediné lietadlo tohto typu havarovalo 5. júna 1969 počas preletu zo Shemya do Eielsonu.

RC-135S Rivet Ball má predĺžený nosný radóm, v ktorom je anténa na prijímanie signálov v pásme S.

RC-135S Cobra Ball vylepšená verzia Rivet Ballu, ktorá je vybavená elektrooptickými senzormi na monitorovanie letov balistických rakiet dlhého dosahu.

RC-135U Combat Sent určený na zber dát typu ELINT (electronic inteligence), ktoré sa následne využívajú pri výrobe pokročilých radarových výstražných prijímačov, rušičiek, návnad, protiradiačných rakiet a výcvikových simulátorov.[1]

V júni 2011 ukončilo Royal Air Force 37-ročnú prevádzku typu Nimrod R1, určeného na signálne spravodajstvo. Plány na výmenu týchto lietadiel prebiehali v rámci projektu známeho ako Airseeker. Počítalo sa s nadobudnutím troch lietadiel RC-135W, ktoré mali vzniknúť prestavbou drakov lietadiel KC-135R. Všetky tri stroje získalo RAF v priebehu rokov 2013 až 2017.[2]

• USA
  • United States Air Force

• Spojené kráľovstvo
  • Royal Air Force

• Iliušin Il-20