Hagia Eiréné

	Hagia Eiréné; (tur. Aya İrini; starogr. Ἁγία Εἰρήνη)
	pôvodne byzantský chrám,; neskôr arzenál, dnes múzem
Štát	Turecko
Región	Marmara
Okres	Fatih
Obec	Istanbul
Súradnice	41°00′35″S 28°58′52″V
Dĺžka	57 m
Šírka	32 m
Výška	16 m
Štýl	byzantská architektúra,; justiniánske umenie,; obrazoborectvo
Materiál	červená tehla, kameň,; malta, mozaika
Založenie; súčasnej budovy	532
Reštaurácia	po 740
	Svetové dedičstvo UNESCO
Názov súboru	Historické oblasti Istanbulu
Dátum zápisu	1985
Náboženstvo	kresťanstvo
Zasvätenie	Boží Mier (Hagia Eiréné)
	Poloha budovy v Turecku Poloha budovy v Turecku
	Wikimedia Commons: Hagia Irene
	Webová stránka: https://muze.gen.tr/
	Geografický portál

Hagia Eiréné (iné názvy pozri nižšie) bol kresťanský byzantský chrám v Konštantínopole zasvätený Božiemu Mieru. Dnešná budova vznikla za vlády Justiniána I., no prešla početnými zmenami. Po roku 1453 (dobytie Konštantínopola Osmanmi) slúžila budova ako vojenský sklad janičiarov (arzenál) a nikdy nebola premenená na mešitu. Dnes slúži ako múzeum a koncertná sála. Budova sa nachádza na prvom nádvorí paláca Topkapi.[1]

Názvy

starogr. Ἁγία Εἰρήνη – Hagia Eiréné, iné prepisy: Hagia Eirene, Hagia Eirini, v doslovnom preklade: Boží Mier[2]
tur. Aya İrini
Chrám svätej Ireny[3], písané aj s ch- ako: chrám svätej Ireny,[4][5] (rozumej v zmysle: chrám svätého Božieho Mieru, nie svätice Ireny)
chrám Eiréné (mieru)[6]
Hagia Irena[7]

História

Plán chrámu zobrazujúci chrám po roku 740

Podľa tradície bol chrám vystavaný už pred Konštantínom I., ktorý ho len zväčšil a zasvätil Božiemu mieru. Pred výstavbou a vysvätením prvého (nie dnešného) chrámu Hagie Sofie (360) slúžil ako hlavný katedrálny chrám v meste. Svoj význam si zachoval aj v nasledujúcom období, keď v ňom slúžil rovnaký klér ako v susednej Sofii. Je možné, že sa v chráme konal Prvý konštantínopolský koncil, a že po požiari Hagie Sofie v roku 440 slúžil dočasne opäť ako hlavný biskupský chrám. Počas povstania Niká v roku 532 bol chrám výrazne poškodený, čo cisár Justinián I. využil na jeho prestavbu v duchu novej byzantskej architektúry. V roku 740 chrám postihlo zemetrasenie a bol pravdepodobne za vlády Konštantína V. výrazne prebudovaný. Z obrazoboreckého obdobia sa v chráme zachovala vzácna mozaiková výzdoba znázorňujúca jednoduchý kríž.[8][2] Neskôr sa chrám spomína pomenej. Po roku 1453 nebol ako jeden z mála kresťanských kostolov v Konštantínopole premenený na mešitu, ale bol využívaný janičiarmi ako sklad vojenského materiálu (bol prezývaný İç Cebehane). V 19. storočí sa budova stala múzeom. Okrem iného do neho bolo premiestnených niekoľko purpurových cisárskych sarkofágov a reťaz, ktorá bola kedysi natiahnutá cez Zlatý roh. V roku 1939 bol pridružený k múzeu Hagia Sofia, no voľne prístupný doň bol zavedený až od roku 2014.[1]

Architektúra a umenie

Apsida chrámu s jednoduchou obrazoboreckou mozaikou kríža

Ide o druhý najväčší dodnes stojaci byzantský chrám v Istanbule (Chrám svätých Apoštolov dnes už nestojí). Spája v sebe prvky z justiniánskeho obdobia (spodná časť budovy) a prvky z obdobia neskorších renovácií (najmä obrazoborecké po roku 740, no i osmanské). Budova tak v sebe kombinuje trojloďovú baziliku s budovou s centrálnym plánom a kupolou. Druhá, slepá kupola sa nachádza na západnej strane lode chrámu, čím ju delí na dve časti. Loď bola pôvodne zrejme kratšia a mala zaklenutie. Arkádové stĺporadia oddeľujú hlavný priestor od bočných lodí a pôvodne niesli tribúny. Na západe sa nachádza poschodový nartex, ktorý bol však tiež prerobený. Chrám má ako jeden z mála raných byzantských chrámov zachované átrium a synthronon (polkruhová stupňovitá amfiteátrová štruktúra na sedenie) so šiestymi radami. V chráme sa nachádza niekoľko stĺpov z justinánovho obdobia, no niektoré boli vymenené Osmanmi. Zachovala sa tiež časť mozaikovej výzdoby. Najzachovanejší je čierny kríž na zlatom podklade. Mozaika je uložená v apside chrámu a je ohraničená oblúkovitou ozdobnou bordúrou s citátmi zo Starého zákona. Ide o jeden z mála príkladov zachovanej mozaiky z obrazoboreckého obdobia. Zvyšky mozaiky sú aj v nartexe. V južnej uličke sa nachádza nefigurálna freska.[9][8][2]

Galéria

Exteriér budovy, v pozadí Hagia Sofia
Exteriér
Exteriér
Exteriér
Exteriér
Nartex chrámu
Átrium chrámu, pohľad z nartexu
Interiér chrámu, koncertná sieň
Interiér chrámu
Interiér chrámu, stĺporadie predeľujúce hlavnú loď od vedľajších

Referencie

Hagia Eirene [online]. The Byzantine Legacy, [cit. 2020-08-18]. Dostupné online. (po anglicky)
sv. Eirene (Boží Mír) In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 141.
byzantské výtvarné umenie a architektúra. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 420.
RICE, David Talbot. Byzantské umenie. Preklad Marián Fridrichovský. 1. vyd. Bratislava : Tatran, 1968. (z anglického originálu Art of the Byzantine Era). S. 47, 59, 74 – 75.
Slovensko-turecká konverzácia. Bratislava : Lingea s.r.o., 2014-11-06. Dostupné online. ISBN 978-80-8145-090-7.
NOVOTNÝ, Bohuslav. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. S. 150.
SCHNEIDER, Filip; ORAVEC, Jozef. Erazmus v Istanbule, alebo ako sme sa janičiarmi stali. Via Historiae (Trnava: Katedra historických vied a stredoeurópskych štúdií, Filozofická fakulta, Univerzita svätých Cyrila a Metoda v Trnave), roč. 5, čís. 1, s. 25. ISSN 1339-1801.
IRENE, CHURCH OF SAINT In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1009. (po anglicky)
ZÁSTĚROVÁ, Bohumila, et al. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 430.

Pozri aj

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.

[byzleg-1] Hagia Eirene [online]. The Byzantine Legacy, [cit. 2020-08-18]. Dostupné online. (po anglicky)

[:VV-2] sv. Eirene (Boží Mír) In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 141.

[3] yzantské výtvarné umenie a architektúra. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 420.

[4] RICE, David Talbot. Byzantské umenie. Preklad Marián Fridrichovský. 1. vyd. Bratislava : Tatran, 1968. (z anglického originálu Art of the Byzantine Era). S. 47, 59, 74 – 75.

[5] Slovensko-turecká konverzácia. Bratislava : Lingea s.r.o., 2014-11-06. Dostupné online. ISBN 978-80-8145-090-7.

[6] NOVOTNÝ, Bohuslav. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. S. 150.

[7] SCHNEIDER, Filip; ORAVEC, Jozef. Erazmus v Istanbule, alebo ako sme sa janičiarmi stali. Via Historiae (Trnava: Katedra historických vied a stredoeurópskych štúdií, Filozofická fakulta, Univerzita svätých Cyrila a Metoda v Trnave), roč. 5, čís. 1, s. 25. ISSN 1339-1801.

[:KZD-8] IRENE, CHURCH OF SAINT In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1009. (po anglicky)

[:DB-9] ZÁSTĚROVÁ, Bohumila, et al. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 430.