Chrám svätých Apoštolov (Konštantínopol)

Chrám svätých Apoštolov (gr. Ἅγιοι Ἀπόστολοι – Agioi Apostoloi, tur. Havariyyun Kilisesi), známy tiež ako Imperial Polyándreion (cisársky cintorín), bol kresťanský (neskôr presnejšie ortodoxný) chrám v hlavnom meste Byzantskej ríše Konštantínopole.

Chrám svätých Apoštolov
Imperial Polyándreion
katedrála
Chrám svätých Apoštolov, Homílie mnícha Jakuba z Kokkinabafy z 12. storočia, dnes Francúzska národná knižnica, druhý exemplár diela s ilumináciou sa nachádza vo Vatikáne
Patrocínium: svätí Apoštoli (neskôr najmä svätý Lukáš, svätý Ondrej a svätý Timotej)
Štát Turecko
Mesto Konštantínopol
Mestská časť Mese Odós (Centrálna ulica)
Je súčasťou Dnes je na mieste Fátihova mešita
Náboženstvo Kresťanstvo
 - cirkev Raná ekumenická cirkev, Ortodoxia (od 1054)
Súradnice 0°00′00″S 0°00′00″V
Ďalšie údaje  
 - počet kupol 5
Architekti Anthemios z Trallu, Isidor z Milétu (?)
Štýl Byzantská architektúra
Výstavba  
 - dokončenie 550
 - rekonštrukcia Bazil I., Andronikos II.
Dátum  
 - posvätenia 28. jún 550
 - zániku 1461
Turecko s vyznačenou polohou kostola
Turecko s vyznačenou polohou kostola
Wikimedia Commons: Church of the Holy Apostles (Constantinople)
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Prvý kostol svätých Apoštolov v Konštantínopole nechal vybudovať už Konštantín I., neskôr práve tento chrám nechal vybudovať cisár Justinián I. Chrám svätých Apoštolov bol po Hagii Sofii druhý najväčší a najvýznamnejší v meste. V priebehu storočí bol chrám rozšírený a plnil úlohu miesta odpočinku pre zosnulých cisárov a patriarchov. V 13. storočí bol chrám počas IV. križiackej výpravy vyplienený a poškodený križiakmi. Opráv sa chrám dočkal za vlády Andronika II. Po tom, čo v roku 1453 Turci dobyli Konštantínopol sa chrám na tri roky stal sídlom ekumenického patriarchu. V roku 1461 bol chrám zničený a na jeho mieste postavená Fatihova mešita.

Dejiny

Prvý Chrám svätých Apoštolov v Konštantínopole nechal na návrší Mesolos postaviť už cisár Konštantín I. Výstavba baziliky bola dokončená za vlády jeho syna Konštantia II. V chráme mali byť uskladnené relikvie dvanástich apoštolov, avšak získať sa podarilo len pozostatky sv. Ondreja, sv. Lukáša a sv. Timoteja.

V 6. storočí dal cisár Justinián I. chrám zrekonštruovať, resp. vystavať nanovo. Architektmi boli tvorcovia Hagie Sofie Anthemios z Trallu a Izidor z Milétu.[1] Chrám sa začal stavať v roku 536 a konsekrovaný bol 28. júna 550.

V nasledujúcom období hral chrám dôležitú úlohu v dejinách mesta a Byzantskej ríše. V mauzóleu, ktoré nechal vystavať cisár Justinián I. bývali až do roku 1028[1] pochovávaní byzantskí cisári (vrátane jeho samotného). V chráme sa taktiež uskladňovali ďalšie významné relikvie - najmä východných cirkevných otcov (napr. Jána Zlatoústeho). Verilo sa taktiež, že je v chráme uchovaný i kúsok zo stĺpu o ktorý bol uviazaný Ježiš Kristus počas bičovania pred ukrižovaním.

V 9. storočí bol chrám po období obrazoborectva renovovaný a rozšírený za vlády Bazila I. Interiér chrámu bol vyzdobený viacerými mozaikami. O podobe chrámu po obnove sa dozvedáme z diela byzantského básnika Konštantína Rodského z 10. storočia, a neskôr z diel Nikolaa Mesaritisa.[1]

V roku 1204 bol chrám vyplienený počas IV. križiackej výpravy, rabovaniu sa nevyhli ani hroby cisárov. Vzácne relikvie boli odnesené na západ (najmä do Benátok), relikvie Gregora Naziánskeho skončili v Ríme. Chrám bol poničený a začal pustnúť. Po znovuzískaní mesta nechal cisár Michal VIII. v chráme vztýčiť sochu archanjela Michaela. V 14. storočí bol chrám čiastočne zrekonštruovaný za vlády cisára Andronika II. Po dobytí Konštantínopola Mehmedom II. sa chrám po tom, čo bola moslimami skonfiškovaná Hagia Sofia stal sídlom konštatinopolského patriarchu. V roku 1456 sa však pre chátrajúci stav budovy patriarcha Gennadios II. presťahoval do Chrámu Matky Božej v kláštore Pammakaristos[1] a Mehmed II. nechal chrám zbúrať. Na jeho mieste následne vyrástla Fatihova mešita.

Popis budovy

Budova mala pôdorys vpísaného rovnoramenného kríža (t.j. bol to martyrion)[2] s piatimi kupolami nad hlavnou loďou, ramenami, nartexom a átriom.[1] Hlavná kupola bola podľa Prokopia rovnako veľká ako hlavná kupola Hagie Sofie. Architektoniky nešlo o prelomové dielo, viacero riešení bolo staršieho charakteru - t.j. vývojovo menej pokročilé. Svojim vzhľadom bol podobný Bazilike sv. Marka v Benátkach, či zničenej Bazilike svätého Jána v Efeze.

Miesto odpočinku
Zachované sarkofágy z chrámu, Archelogické múzeum Istanbul

Podľa dobových správ boli v chráme v purpurových sarkofágoch pochovaní viacerí byzantskí cisári, medzi nimi:

Galéria
  • Uskladnenie relikvie Jána Zlatoústeho do chrámu, Bazilovo menológium
  • Uskladnenie relikvie apoštola Lukáša, Bazilovo menológium
  • Relikvia sv. Timoteja, Bazilovo menológium

Referencie
  1. Chrám Svatých apoštolů v Konstantinopoli. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 206.
  2. ZÁSTĚROVÁ, Bohumila, a kol. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 428.

Pozri aj

Externé odkazy
Portál Byzantskej ríše
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.