Apsida (architektúra)

Príklad románskej apsidy Kostola svätého Jána Krstiteľa v Rimavských Janovciach

Apsida sa objavuje v antike v rímskych kúpeľoch, bazilikách a chrámoch s polkruhovým výklenkom zaklenutý konchou, umiestený na čele hlavného priestoru. Apsida slúžila k umiestňovanie sôch bohov, alebo významných osobností. Prvýkrát bola uplatnená v chráme Venuše Genetrix za vlády Gaiusa Iuliusa Caesara.

Typická ranokresťanská výzdoba v apside Baziliky San Apollinare v Classe

Pohľad na apsidu v Bazilike a kláštore svätého Juraja na Pražskom hrade

Pohľad na apsidu v kostole svätého Štefana Kráľa v Žiline, mestskej časti Rudiny.

V kresťanskom kostole je v apside umiestení oltár. Apsidy t.j. polkruhové niky s konchou boli používané len v ranokresťanskej, byzantskej a románskej architektúre. Apsida býva zaklenutá konchou, pri kvadratickom pôdoryse jednoduchou valenou klenbou (výnimočne nožu mať plochý strop). Polkruhový tvar apsidy vznikol z tvaru zoskupenia kňazov okolo biskupa pri obrade. Apsida bola honosne vyzdobená, podlaha a steny boli často obkladané mramorom, konchu pokrývala figurálna mozaika (prv na modrom, neskôr na zlatom pozadí). Častý námet tejto výzdoby bol Kristus ako Vykupiteľ, Pantokrator alebo Kristus v mandorle a iné ikonografické námety. Apsida vonkajším múrom vystupuje z tela chrámovej stavby a obvykle má polokužeľovitú strechu.[2] Apsidy sa začínajú uplatňovať v sakrálnej architektúre už od 5. storočia. Uplatňujú sa tak na konci ranokresťanského umenia a predrománskom období a v románskej a byzantskej architektúre (najprv boli postavené v západnej časti lodi, neskôr sú orientované na východ lode). Pokiaľ je apsida plytká (zvlášť v ranokresťanskej architektúre), používame pre ňu označenie exedra.[4] V románskej architektúre sa menšími apsidami uzatvárali aj priečne lode a zdobili sa figurálnymi maľbami napríklad Bazilika a kláštor svätého Juraja na Pražskom hrade. Apsida býva osvetlená jedeným, osovo umiestneným oknom alebo aj niekoľkými románskymi oknami (vždy je nepárny počet) s obojstranne sa rozširujúcimi špaletami (okenný výklenok). V románskej architektúre apsida z pravidla priliehala k štvorcovému či obdĺžnikovému kostolnému chóru, prípadne pri menších kostolov (napríklad pri rotundách) môže tiež bezprostredne nadväzovať na chrámovou loď. V takom to prípade plní apsida priamo rolu presbytéria, a môže mať preto aj pomerné veľké rozmery a podkovovitý tvar. Naopak veľké a rozsiahle baziliky môžu byť vybavené radou apsíd, uzatvárajúc bočné kaplnky alebo z juhu a severu nadväzujú na priečnu loď (transept).[2][3] Menšie kostoly a rotundy mali najčastejšie jednu apsidu (napríklad Dražovce, Kalinčiakovo, Jur nad Hronom, Rimavské Janovce, výnimkou je trojapsidový kostol v Bíni. Osobitným druhom sú vnútorné apsidy, ktoré nevyčnievajú z vonkajšieho obrysu kostola.[5] V prechodnej dobe bol polkruh premenený na mnohouholník (obvykle len tri steny osemuholníka). Polygonálne zakončenie celého chóru v gotickej architektúre zaniká spolu s apsidou čoby samostatný stavebný článok. Apsida a chór splynuli v chórový uzáver. K apside sa pripojil chór, ktorý vznikol predĺžením vlastnej apsidy tak, že medzi ten priestor vložilo jedno alebo viac klenbových polí (travé). Apsida naďalej prežíva v byzantskej architektúre. V byzantskej a neskôr ortodoxnej tradícii je južná apsida známa ako diakonikon a severná apsida, ako prothesis. Apsidy sa potom objavujú už len v neorománskej architektúre v 19. a začiatkom 20. storočia. Vo svetskej architektúre sa termín apsida nepoužíva, je nutné používať termín exedra.[4][2][6]

Na Slovensku sa vyskytujú aj kostoly s kombinovaným tvarom apsíd, centrálna kvadratická alebo polygonálna svätyňa, bočné polkruhové. Ide najmä románske baziliky v stredoslovenskej banskej oblasti (dnešný farský kostol v Banskej Štiavnici, Krupina, Dobrá Niva). Výnimočný je trojapsidový uzáver veľkomoravského kostola na Devínskom hrade v tvare trojlístka, alebo pôvodne štvorapsidová rotunda v Chrasti nad Hornádom, kde západnú apsidu neskôr nahradili loďou. Menej obvyklá na našom území je aj kombinácia kvadratického tvaru apsidy (v interiéri riešenej ako kombinácia polkruhovej apsidy a obdĺžnikového chóru) a valcovej rotundy v Malých Kosihách. Na našom území nájdeme aj príklad vnútornej apsidy, ako napríklad rotunda v Šiveticiach (jedna apsida) a rotundy na trenčianskom hradnom vrchu (štyri apsidy v tvare štvorlístka).[5][7]

• 
  Kostol Všetkých svätých v Dechticiach
• 
  Kostol svätého Michala Archanjela (Dražovce).
• 
  Kostol v Kalinčiakove, časť mesta Levice z 12. storočia, apsida.
• 
  Kostol svätej Margity Antiochijskej (Kopčany).
• 
  Kostol svätého Michala archanjela (Veľký Klíž).
• 
  Rotunda svätého Juraja (Nitrianska Blatnica).
• 
  Kostol svätého Štefana Kráľa (Rudiny).
• 
  Šivetice, rotunda svätej Margity Antiochijskej.
• 
  Kostol Najsvätejšej Trojice v Chrasti nad Hornádom.
• 
  Románsky kostol s apsidou v Mohelnicach nad Jizerou
• 
  Kostol svätého Jakuba je kostol v Jakubovi (časť obce Církvice) v okrese Kutná Hora.
• 
  Rotunda svätého Juraja (Říp).
• 
  Rotunda svätého Martina v Prahe (Vyšehrad).
• 
  Rotunda svätej Kataríny v Znojme.

• nika
• koncha
• chór
• presbytérium
• ranokresťanské umenie
• byzantská architektúra
• románske umenie
• románske kostoly na Slovensku
• románske kostoly v Česku

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Apsida (architektúra)
• Wikislovník ponúka heslo Apsida (architektúra)

• Apsida
• Apsida