Nartex

Nartex[1][2] alebo chrámová predsieň (starogr. νάρθηξ – narthéx, novogr. νάρθηκας – nárthikas) je vstupný krytý pravouhlý priestor vybudovaný spravidla pri západnom vchode do kostola, najmä ranokresťanských, či byzantských bazilík. Má formu úzkej jednoposchodovej predsiene spojenej arkádami s loďou kostola. Nartex kedysi slúžil pre spoveď alebo svadby, v prípade absencie baptistéria aj pri obrade krstu. Pri klasických románskych bazilikách a gotických katedrálach sa vstupná hala termínom nartex neoznačuje. V arménskej kláštornej architektúre sa ako variant nartexu rozvinul stavebný prvok zvaný gavit.[3][4][5][6][7] Pri ranokresťanských a ranostredovekých východných bazilikách môže výraz nartex označovať tiež nádvorie obohnané stĺpmi. Tento stavebný prvok sa objavuje ojedinele aj na kresťanskom Západe ako štvorcové átrium (porovnateľné s ambitom stredovekých kláštorov) pred kostolom.[3][8][9]

Tmavo je vyznačené umiestnenie nartexu v pôdoryse chrámu

Terminológia

Ak sa priestor nachádza vnútri kostola (vnútorný nartex), označuje sa aj ako esonartex[10][11] alebo endonartex[12] alebo matroneum[13] (empora). Po bokoch spája bočné lode s hlavnou loďou chrámu. Ak sa nartex nachádza zvonku fasády stavby, ide o exonartex.[10][14] Exonartex tvorí otvorenú predsieňovú arkádu, ktorá ďalej nadväzuje na prednú fasádu kostola.[15][3][16]

Etymológia

Slovo nartex pochádza starogréckeho slova νάρθηξ (narthéx), čo znamená prút alebo stonka, ktoré má neznámy a možno pred grécky pôvod. Podľa niektorých historikov je podobnosť medzi nartexom ako prázdnej chrámovej predsiene a dutou stonkou.[17] Podľa inej teórie označoval bežeckú dráhu ohradenú prútmi.[18] Hésiodos spomína Prometea, ktorý ukradol oheň z Olympu na Zem v dutej stonke alebo palici. Dodnes nie je objasnené, ako sa tento názov preniesol na architektonický prvok. Novogrécke slovo νάρθηκας znamená chrámovú predsieň alebo verandu na západnom konci, ktoré bolo miestom pre kajúcnikov.[17]

Opis

Nartex v latinských chrámoch
Pohľad z átria na exonartex Baziliky svätého Ambrózia, Miláno, Taliansko
Esonartex v Chráme Saint-Philibert de Tournus, Tournus, Francúzsko

Nartex mal bezpochyby aj liturgickú úlohu, čo ale nevylučovalo aj iné možnosti využitia. Exonartex slúžil aj ako priestor pre nepokrstených a vylúčených z cirkvi. Vnútorný esonartex bol priestorom pre kajúcnikov a katechuménov. Slúžil napríklad ako nočné útočište pri veľkých pútiach, pre zhromaždení uchádzačov o krst alebo kajúcnikov, ktorý boli dočasne vylúčení z účasti na sviatosti. Zaručene sa v tomto priestore odohrávali aj prípady exorcizmu, uzmierenie s kajúcnikmi, alebo ceremónie predchádzajúce krstu. Exonartex bol niekedy používaný ako aj súdna sieň a po 6. storočí ako aj miesto pohrebného obradu. Esonartex sa niekedy nazýval aj matroneum (empora), bol používaný pravdepodobne ako galéria v sakrálnom priestore, ktorá oddeľovala spevákov kostolného zboru alebo určitú skupinu veriacich (ženy, šľachtu, mníšky).[15][19]

Dokonalý príklad exonartexu možno nájsť v Bazilike svätého Ambrózia v Miláne, esonartex zase možno vidieť v chráme Saint-Philibert de Tournus. Po opustení átria na západe, okolo roku 1000 sa nartex vyvinul do akéhosi zápražia západného vchodu chrámu, ktorý je tak charakteristický pre kostoly južnom Francúzsku. Kláštorné rády naďalej používali nartex v jeho tradičnej forme až do 13. storočia (napríklad opátstva Cluny a Vézelay). S vývojom gotiky nartex zanikol a jeho miesto zaujali tri veľké portály aj zápražie.[15]

Nartex Monastiera Hosios Lukas, Grécko

Nartex v Byzantskej ríši
Exonartex Rilského monastiera, Bulharsko

V byzantskom a ortodoxnom svete nartex slúžil ako liturgický priestor pre pohrebné obrady, krst alebo ako počiatočný bod liturgických procesií do chrámu. Nie každý chrám nartex mal, patril ale k bežným architektonickým prvkom. Spravidla ústil do naosu. Pôvodne šlo o pomerne veľké priestory, v macedónskom období v 9. storočí sa nartexy zmenšili, ale naďalej plnili náboženské účely. V 13. a 14. storočí sa v nartexoch konali aj cirkevné koncily. Výzdobu nartexu tvorili väčšinou obrazy Krista Pantokratora nad prostredným vchodom a Krista Immanuela alebo Bohorodičky (Theotokos), či Ukrižovanie a Vzkriesenie v kupolách nartexu. V neskoršom období sa v nartexe nachádzali i obrazy so starozákonnou tematikou, či donátorské scény. Nartexy nachádzali bohaté uplatnenie aj v byzantskej kláštornej architektúre, kde boli často uplatňované pri katolikonoch, či už vo forme esonartexov (nazývaných aj endonartexy) alebo exonartexov.[20][10][21]

Referencie
  1. Cluny In: Encyclopaedia Beliana [online]. Slovenská akadémia vied, [cit. 2020-12-02]. [Cluny Dostupné online.] ISBN 978-80-89524-30-3.
  2. nartex In: Slovenské slovníky [online]. Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, [cit. 2020-12-02]. Dostupné online.
  3. CRAGOE, Carol Davidson. Abeceda architektury: průvodce základními pojmy a stavebními slohy. 1. vyd. Praha : Slovart CZ, 2008. 256 s. Preložila Marta Kraplová. ISBN 9788073910747. S. 29.
  4. nartex In: SYROVÝ, Bohuslav. Architektura oborový slovník. 2. vyd. Praha : Státní nakladatelství technické literatury, 1972. S. 151.
  5. nartex In: BLAŽÍČEK, Oldřich; KROPÁČEK, Jíři. Slovník pojmů z dějin umění. Praha : Odeon, 2013. ISBN 9788072991044. S. 186.
  6. narteks | Hrvatska enciklopedija [online]. www.enciklopedija.hr, [cit. 2020-12-02]. Dostupné online.
  7. Armenian Architecture - VirtualANI - Glossary [online]. www.virtualani.org, [cit. 2020-12-02]. Dostupné online.
  8. Narthex In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2020-12-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. narthex In:CURL, James Stevens. A Dictionary of Architecture and Landscape Architecture. 2nd ed. Oxford : Oxford University Press, 2006. ISBN 9780198606789. S. 516.
  10. katolikon In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, [cit. 2020-11-06]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
  11. esonarthex In: CURL, James Stevens. A Dictionary of Architecture and Landscape Architecture. 2nd ed. Oxford : Oxford University Press, 2006. ISBN 9780198606789. S. 268.
  12. endonartex In: Slovenské slovníky [online]. Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, [cit. 2020-12-02]. Dostupné online.
  13. Bari In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava isbn= 978-80-89524-30-3 : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, [cit. 2020-12-02]. Dostupné online.
  14. exonarthex In:CURL, James Stevens. A Dictionary of Architecture and Landscape Architecture. 2nd ed. Oxford : Oxford University Press, 2006. ISBN 9780198606789. S. 270.
  15. Narthex In: Catholic Encyclopedia [online]. www.newadvent.org, [cit. 2019-12-30]. Dostupné online.
  16. BLAŽÍČEK, Oldřich J.; KROPÁČEK, Jiří. Slovník pojmů z dějin umění. Názvosloví a tvarosloví architektury, sochařství, malířství a užitého umění. 1. vyd. Praha : Odeon, 1991. 246 s. ISBN 80-207-0246-6. S. 138.
  17. narthex In: Online Etymology Dictionary [online]. www.etymonline.com, [cit. 2021-01-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  18. KOEPF, Hans; BINDING, Günther. Bildwörterbuch der Architektur. Stuttgart : Kröner, 2005. ISBN 9783520194046. S. 339.
  19. CECHNER, Antonín. O slozích stavebních. 1. vyd. Praha : Kober, 1898. 263 s. S. 123.
  20. Nartex In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 342.
  21. NARTHEX In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1438 – 1439.

Pozri aj

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nartex

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.