Gary Snyder

Gary Sherman Snyder sa narodil v kalifornskom San Franciscu Heroldovi a Loise Snyderovým. Jeho rodina bola silno zasiahnutá americkou hospodárskou krízou tridsiatych rokov a presťahovala sa najprv do Kitsapu v štáte Washington a neskôr do oregonského Portlandu. V detstve v Kitsape sa Gary prvý raz stretol s americkými Indiánmi a začal prejavovať živý záujem nielen o samotných Indiánov, ale aj o ich tradičné prepojenie s prírodou. Rodičia sa rozišli a Garyho a sestru vychovávala len matka, novinárka v miestnych novín. V ranej mladosti Snyder pracoval okrem iného v tlačiarni a obľúbil si cestovanie do hôr.

V roku 1947 mohol vďaka štipendiu začať navštevovať Reedovu strednú školu, kde v školskom časopise publikoval svoje prvé básne. Snyderov záujem o iné kultúry, rovnako ako obyčajná potreba peňazí, ho priviedla k občasnej práci námorníka. Častý pobyt na mori podnietil jeho záujem o oceány a aspekty hydrosféry. V roku 1951 Snyder ukončil štúdium skúškami z antropológie a literatúry a leto strávil ako drevorubač v indiánskej rezervácii Warm Springs, čo ho inšpirovalo k niektorým z jeho raných básni, neskôr zostavených do zbierky The back country. V nasledujúcom roku Snyder pracoval v národnom parku, kde sa staral o prevenciu vzniku požiarov. V tom čase sa zoznámil so základnými myšlienkami budhizmu a prostredníctvom prejavov budhistických umelcov s niektorými tradičnými postojmi Ďalekého východu voči prírode. Štúdium antropológie na univerzite v Indiane Snyder ukončil po jedinom semestri a vrátil sa znova do San Francisca, aby sa pokúsil uchytiť ako básnik.

V San Franciscu naďalej rástol Snyderov záujem o zenbudhizmus. V skutočnosti to boli spisy D.T. Suzukiho, ktoré ho viedli k rozhodnutiu nepokračovať v štúdiu antropológie. Namiesto toho sa v roku 1953 zapísal na Kalifornskú univerzitu v Berkeley na štúdium východných kultúr a jazykov. V lete si zarábal ako drevorubač alebo ako robotník pri výstavbe železnice v Yosemitskom národnom parku. V roku 1955 sa na niekoľko mesiacov zišiel v Mill Walley s Jackom Kerouacom. V rovnakom čase Snyder navštevoval Americkú akadémiu ázijských štúdií, kde vyučoval okrem iného aj taký znalec zenu ako Suzukiho žiak Alan Watts.

Vďaka doporučeniu Kennetha Rexrotha sa Snyder zoznámil s Allenom Ginsbergom a toto obdobie dodalo Kerouacovi dostatok inšpirujúcich podnetov na napísanie Dharmových tulákov. Snyder bol so svojou záľubou vo všetkom prírodnom, oregonským detstvom a manuálnou kariérou medzi beatnikmi exotickým zjavom a Lawrence Ferlinghetti neskôr Snydera nazval „Thoreau generácie beatnikov“. Snyder sám videl svoju hlavnú úlohu ako prostredník k prispievaniu vzájomnému poznávania Východu a Západu.

Beat generation sa všeobecne zaujímali o zenový budhizmus, Snyder bol však jedným z mála, ktorí sa ním zaoberali skutočne do hĺbky. Väčšinu času v období rokov 1956 - 1968 strávil v Japonsku ako laik v zenových kláštoroch Šokoku-ji a Daitoku-ji a neskôr, spolu so skupinou niekoľkých ďalších ľudí, na malom sopečnom ostrovčeku. Jeho predchádzajúce štúdium písanej čínštiny mu pomohlo k ozajstnému hlbokému ponoru do tradície zenu (s koreňmi v Číne v dynastii Tchang) a umožnilo mu podieľať sa na odborných projektoch počas pobytu v Japonsku.

Snyder však nemal v pláne stať sa mníchom, naopak plánoval návrat do USA, aby „pootočil kolesom dharmy“. Niekoľko rokov bola jeho manželkou americká poetka Joanne Kygerová, ktorá s ním žila v Japonsku.

V tom čase vydal zbierku básni datovaných do začiatku päťdesiatych rokov, Mýty a texty (1960) a Šesť úryvkov z Hôr a ciest bez konca (1965; tu ide však o začiatok rozsiahlej práce, na ktorej Snyder pokračoval až do konca 90. rokov 20. storočia). Básne vyjadrujú Snyderove dovtedajšie životné skúsenosti, približujú prostredie, ktoré ho obklopovalo, jeho pohľad na vecí také, aké sú. Ako účastník-pozorovateľ bol Snyder v Japonsku zasväcovaný nielen do praktík zenbudhizmu, ale aj do starobylých rituálov sekty Šugendó. Na začiatku 60. rokov vycestoval spolu s Allenom Ginsbergom do Indie. Sprevádzala ich aj Snyderova žena Joanne Kygerová (amer. poetka), čoskoro po návrate z Indie sa však so Snyderom rozišla a neskôr sa rozviedli.

Snyder pokračoval v sebavzdelávaní, konkrétne ho zaujímala geomorfológia a lesníctvo. Týmito oblasťami záujmov sú do veľkej miery poznamenané jeho eseje, poskytnuté rozhovory a básnicka tvorba. Istý čas žil so skupinou japonských odpadlíkov od väčšinovej spoločnosti na ostrove Suwa-no-se, kde sa znova oženil, tentoraz s Masou Ueharou, matkou jeho dvoch synov.