Kenneth Rexroth

Narodil sa v rodine Charlesa Rexrotha, farmaceutického obchodníka a matky Delii Reed. Mal ťažké detstvo, pretože otec bol alkoholik a mama chronicky chorá. Nechodil do štátnej školy, vyučovala ho matka. Ako štvorročný vedel čítať anglických klasikov. V roku 1918 celkom osirel a odišiel bývať ku svojej tete do Chicaga, kde navštevoval „Art Institute of Chicago“ . Ako školák sa musel živiť ako predavač sódy a podobnými slabo platenými prácami. V rokoch 1923 – 1924 bol uväznený počas prepadu Near North Side bar (nevestinec), ktorý navštevoval. Údajne sa stal čiastočným spoluvlastníkom tohto verejného domu. Žil v chatrnej väzenskej cele pod opaterou štyroch čiernych spoluväzňov až kým jeho legálny poručník nezložil zaňho kauciu.

V Chicagu navštevoval Rexroth domy a mítingové miesta radikálov, kde sa identifikoval s problémami amerického proletariátu a recitoval poéziu na verejných miestach - soapboxoch - vzrušený a povzbudený davom na uliciach v centre mesta.

Zrušil pokus cesty okolo sveta a putoval s priateľom po juhozápade USA, začal v Kansase, potom prešiel Colorado a Nové Mexiko, cestoval tiež po Rocky Mountains.

Potom sa vrátil na východ do Greenwich Village, kde chvíľu navštevoval „The New School “ čo nasledovalo po pokuse vstúpiť do kláštora v „Holly Cross Monastery“ (West Park, New York). Život v odlúčení, meditáciách a umeleckej tvorbe ho úžasne priťahoval a neskôr spomínal naň ako na najšťastnejšie obdobie svojho života. Jednako, myslel, že má iné poslanie, no od tohto obdobia si zachoval obdiv k hodnotám kláštorného života a spoločným náboženským rituálom.

V devätnástich rokoch života začal cestovať cez Spojené Štáty stopom, živiť sa príležitostne, napríklad ako lesný robotník, kuchár a balič, neskôr nastúpil na loď a plavil sa do Mexika a Južnej Ameriky, prišiel až do Paríža, kde sa stretol s postavami tamojšieho avantgardného milieu. Kontaktoval sa tam s Tristanom Tzarom a surrealistami. Na nátlak svojho spolucestujúceho sa vrátil naspäť do USA a potom ako stretol svoju prvú manželku rozhodol sa zostať nastálo v Kalifornii.

Rexroth zažíval vzťah k blízkej osobe ako náboženský transcendentálny akt. V úvode ku svojej poéme „Fénix a korytnačka“ vyslovil svoje porozumenie lásky a manželstva. Oženil sa v roku 1927 s Andrée Dutcherovou, do ktorej sa zamiloval na prvý pohľad, keď ju videl stáť vo dverách domu, ktorý prenajímala. Bola komerčnou výtvarníčkou, Rexroth ju usmerňoval k umeleckej nekomerčnej tvorbe, ona jeho zas v písaní. Rexroth považoval ich vzťah za skvelý, napriek tomu sa na jeho 35. narodeniny rozviedli. Andrée skonala na komplikácie schizofrénie v roku 1940. Rexroth napísal na jej počesť elégie. Neskôr sa oženil s opatrovateľkou a poetkou Marie Kassovou. Otvorili si literárny a spoločenský salón, kde sa debatovalo na protivojnovú tému a na tému obnovenia americko-japonských vzťahov. Rozišli sa v roku 1948.

V roku 1949 Rexroth cestoval po Európe s Marthe Larsen. Zosobášili sa v Aix-en-Provence. Keď sa vrátili do USA, Marthe bola tehotná. Narodili sa im dve dcéry Mary a Katherine, v roku 1955 sa rozviedol konečne s Marie Kass. V roku 1956 sa Marthe zamilovala do básnika Roberta Creeleyho a opustila Rexrotha. Ten následne odstránil všetky jej mená zo svojho poetického diela.

Neskôr sa stretol s Carol Tinkerovou, ktorá mu bola gazdinou a tajomníčkou. Cestoval do Japonska na štipendium od Fulbright Fellowship a oženil sa úradne s Carol Tinker. Zotrval v manželstve do konca života.

Svoje posledné roky venoval prekladom a štúdiu diel japonských a čínskych poetiek. Tiež propagoval tvorbu amerických poetiek. Umrel v Santa Barbara, Kalifornia, v roku 1982. Pochovali ho výnimočne s výhľadom na Pacifik. Jeho epitaf znie: "As the full moon rises / The swan sings in sleep / On the lake of the mind."

Veľa Rexrothových prác sa klasifikuje ako erotické alebo ako poézia o láske, v ktorých dáva najavo svoju fascináciu transcendentálnou láskou. Jeho tvorba je poznačená citlivosťou ku ázijským formám poézie, taktiež naňho vplývala antická poézia poetky Sapfo. Tiež sa dal ovplyvniť tvorbou Tu Fu, ktorého prekladal. Do jeho štýlu a myšlienkového obsahu diela zasiahol aj existencializmus.

Počas roku 1970 Rexroth prekladal spolu so študentom Ling-Čungom čínskeho básnika z dynastie Sung Li Čang-čao a zostavoval antológiu čínskych poetiek s názvom „The Orchid Boat“.

Rexroth si zaumienil prekladať poéziu súčasných mladých japonských poetiek súc pod vplyvom „The Love Poems of Marichiko“. Neskôr však odhalil, že on ako autor zaujal kritické stanovisko v zmysle, či je schopný precítiť autenticky tvorbu iného pohlavia a kultúry. Linda Hamalian, jeho životopiskyňa, uviedla, že: „prekladajúc dielo poetiek z Číny a Japonska odhaľuje premenu srdca a mysle.“

Rexrothova poézia, eseje a žurnalistika zrkadlí jeho záujem o jazz, politiku, kultúru a ekológiu.

Rexroth bol činný ako master of ceremonies (MC) alebo ceremoniál pri príležitostiach, keď Allen Ginsberg, Philip Lamantia, Michael McClure, Gary Snyder a Philip Glenn Whalen predstavovali, čítali či recitovali svoje diela v Six Gallery v San Franciscu 7. októbra 1955. Taktiež spĺňal úlohu svedka v neskoršom obvinení Ginsberga z obscénnosti na súde v jeho prospech. Lawrence Ferlinghetti označil Rexrotha ako jedného zo svojich učiteľov.

Rexroth bol niekedy kritický voči hnutiu Beat generation[1]. Nepovažoval sa za bítnika, on hnutie len študoval. Časopis Time mu dal titul otec beatnikov, na čo odpovedal Rexroth sentenciou, že „Entomológ tiež nie je chrobák“[2]. V románe Jacka Kerouaca „The Dharma Bums“ bol Rexroth odkrytý ako postava Reinholda Cacoethesa.

Rexroth napísal široký blok literárnej a kultúrnej kritiky, jeho práce boli mnohé kompilované a zaradené do antológií. Jeho prenikavé vhľady do tém charakterizoval David Herbert Lawrence ako gnózu sveta a jeho sebavzdelávania. Povedal o sebe, že čítal encyklopédiu Britannica jeden celý rok ako román. Jeho diela naznačujú jeho silný vzťah k témam politického anarchizmu, výtvarného umenia, svetových náboženstiev a ku klasickej čínskej literatúre a filozofii.

V roku 1973 napísal článok do Encyclopaedia Britannica - Literatúra - Literary criticism.[3]

Neskôr navzdory hodnotám svojich kritických prác tieto zavrhol ako finančne motivované. V úvode ku Bird in the Busch napísal: "Hlavne eseje písané z praktických dôvodov majú veľmi malé uznanie u autorov. Som praktický spisovateľ a kritik..."