Lawrence Ferlinghetti

Autorova matka, rodená Lyons Albertine Mendes-Monsanto, bola Francúzka a Židovka sefardského a Zak-portugalského pôvodu. Jeho otec, Carlo Ferlinghetti, sa narodil v Brescii v Taliansku roku 1872. Emigroval do USA v roku 1892 a pracoval ako dražiteľ aukčnej spoločnosti vo štvrti Malé Taliansko v New Yorku. Z neznámeho dôvodu si skrátil meno na „Ferling“ a Lawrence nepoznal svoje originálne priezvisko až do roku 1942, keď si dal vystaviť potvrdenie o narodení aby vstúpil do námorníctva Spojených štátov. Priezvisko Ferlinghetti obnovil v roku 1955, keď publikoval svoju prvú zbierku básní Pictures of the Gone World. Jeho otec umrel šesť mesiacov pred jeho narodením a matka sa odsťahovala k tete, manželke Ludovica Monsanta. Ten vyučoval španielčinu na „U.S. Naval Academy na Virginia Islands“. Lawrence sa narodil ako piaty syn. Teta Emily poslala Lawrencea do Štrasburgu vo Francúzsku na päť rokov, kde sa sa naučil francúzsky jazyk tak ako svoju materčinu. Vrátil sa do USA k tete, no tá ho umiestnila do sirotinca, pretože musela pracovať ako francúzska guvernantka v rodine Bislandových. Neskôr žil u nich aj Lawrence, v roku 1926 opustil ich starostlivosť. Navštevoval rôzne internátne školy až dosiahol prijatie na „University of North Carolina“, kde dosiahol stupeň bakalára slobodných umení na fakulte žurnalistiky v roku 1941. Svoje prvé krátke poviedky publikoval v Carolina Magazine kam prispieval aj spisovateľ Thomas Wolfe, jeho literárny vzor.

V roku 1941 žil s dvoma spolužiakmi v Little Whale Boat Island, kde lovil homáre a predával ich v Portlande. Táto skúsenosť v ňom zanechala lásku k moru, čo sa prejavilo v jeho poézii. Po útoku na Pearl Harbor 7. decembra 1941 nastúpil do námornej školy. V roku 1942 sa nalodil ako junior officer na jachtu J.P. Morgan III., ktorá patrolovala pri východnom pobreží a hľadali nepriateľské ponorky. Neskôr bol pridelený do newyorského prístavu, kde identifikovali prichádzajúce lode. V rokoch 1943 – 1944 slúžil ako dôstojník na lodi, ktorá stíhala ponorky. V hodnosti veliteľa stíhačky ponoriek USS SC1308 sa zúčastnil invázie do Normandie, kde hliadkovali pozdĺž pláží. Po akcii vylodenia v Normandii ho prevelili do Pacifiku, kde slúžil ako navigátor skupiny lodí USS Selinur. Vojenskú službu ukončil v hodnosti korvetného kapitána. Šesť týždňov po zhodení atómovej bomby na Nagasaki navštívil ruiny tohto mesta. Bol to zážitok, ktorý z neho urobil doživotného pacifistu.

Po vojne pracoval v Time magazine na Mannhattane v New Yorku. Keďže mal výhodu veterána, zapísal sa na Columbia University. Študoval literatúru a bol ovplyvnený tvorbou Shakespeara, Marlowa, Romantic poets, Gerarda Manley Hopkinsa, Jamesa Joycea, ako aj Whitmana, T. S. Eliota, Ezra Pounda, Carla Sandburga, Rachel Lindsay, Marianne Moore, E. e. cummingsa a amerického románopisca Thomasa Wolfeho, Ernesta Hemingwaya a Johna Dosa Passosa. Dosiahol stupeň „magister slobodných umení“ v roku 1947. Diplomovú prácu mal na tému John Ruskin a britský maliar J. M. W. Turner. Z Columbie odišiel do Paríža na Sorbonnu, kde študoval literatúru od roku 1947 do 1951. Dosiahol známku mention très honorable a doktorát.

Po sobáši so Selden Kirby-Smithovou v roku 1951 v Duval County (Florida) presídlil do San Francisca v roku 1953, kde vyučoval francúzštinu vo výchovnom programe pre dospelých, maľoval a písal kritiky. Jeho prvé preklady poézie francúzskych surrealistov a Jacqua Préverta publikoval u Petera D. Martina v jeho populárnom magazíne City Lights.

V 1953 Ferlinghetti a Martin založili City Lights Bookstore, prvý obchod s vreckovými vydaniami kníh v krajine.[2] Nasledujúce roky po odchode Martina začal publikovať vlastné knižky poézie Pictures of the Gone World, v sérii vreckových vydaní básnikov. Nasledovala zbierka od Kennetha Rexrotha, Kennetha Patchena, Marie Ponsot, Allena Ginsberga, Denise Levertov, Roberta Duncana, Williama Carlosa Williamsa a Gregory Corso. City Lights Publishers sa stala známou paperbackovými publikáciami Beat generation – spisovateľov, Ferlinghetti nikdy nezamýšľal publikovať bítnikov exkluzívne.

Štyri vydania v Pocket Poets Series zabral Allen Ginsberg a jeho Vytie. Ferlinghetti sa zúčastnil na predstavení v „Six Gallery“ v San Franciscu kde Ginsberg prvýkrát predstavil verejne Vytie. Nasledujúce dni Ferlinghetti telegramoval Ginsbergovi: „Blahoželám vám k začiatku vašej literárnej kariéry.“ Následne publikoval jeho dielo. V roku 1956 knihu zabavila sanfranciská polícia. Ferlinghetti a jeho manažér boli uväznení pre dôvod predaja obscénnej literatúry. Potom, ako ich vypustili, boli obžalovaní a začal sa súdny proces. Aféra sústredila pozornosť verejnosti na San Francisco Renaissance a beatnické hnutie spisovateľov. Ferlinghetti mal podporu prestížnych akademických a literárnych osobností a na konci dlhého súdneho procesu v roku 1957 sudca Clayton Horn vyhlásil Vytie za neobscénne. Tým sa vytvoril právny precedens aby sa mohli publikovať ostatné kontroverzné tituly v budúcnosti.[3]

Ferlinghetti, napriek tomu, že jeho vydavateľstvo bolo materským prístavom pre celé hnutie bítnikov, sa sám nepovažoval za člena ich hnutia a vyhlasoval sa za nebítnika, člena staršej bohémskej generácie. Ako ženatý vojnový veterán a majiteľ vydavateľstva sa nehodil medzi potulujúcich sa bítnikov. Jack Kerouac opísal Ferlinghettiho v postave Lorenza Monsanta vo svojej autobiografickej knihe Big Sur v roku 1962 ako veľkorysého a humorného muža v prostredí dionýzskych hýrení a zrútení.

Po rokoch Ferlinghetti publikoval knihu z tohoto obdobia o týchto autoroch hnutia: Allen Ginsberg, Jack Kerouac, Gregory Corso, William S. Burroughs, Diane di Prima, Michael McClure, Philip Lamantia, Robert Kaufman a Gary Snyder. Bol Ginsbergovým vydavateľom viac ako tridsať rokov.

Keď bol indický básnik z literárneho hnutia Hungry generation v Bengálsku zatknutý a uväznený v Kalkate roku 1964, predstavil v publikácii svojho vydavateľstva tohto autora americkej verejnosti.

• Obrázky zašlého sveta, Pictures of the Gone World – zbierka básní, jazzová poézia, verš postavený na jazzovom rytme.
• Kolotoč v hlave, A Coney Island of the Mind – zbierka básní
• Štartujem zo San Francisca, Starting from San Francisco, 1961, vyd. „New Direction San Francisco“. Zoznam básní v českom preklade r.1964:
  • Startuji ze San Fracisca,
  • New York-Albany,
  • Euforie,
  • Velká tlustá chlupatá vize zla,
  • Na odletu odtud,
  • Skryté dveře,
  • On,
  • Přelidnění,
  • Prádlo,
  • Pojď se mnou spát,
  • Vlasatý muž,
  • Cromagnonci.
  • Letáky: Velký čínský drak, Speciální výprodej slavných mistrovských dél, Tisíc slov obav o Fidela Castra, Berlín. Poznámka prekladateľa Jana Zábranu. [5]
• The secret meaning of Things – zbierka básní, rok 1966,[6]
• Postranné cesty do vzdialených končín, Back Roads to Far Places, 1971, krátke básne a haiku, idea budhizmu[7]
• Oko dokorán, srdce dokorán, Open Eye, Open Heart, 1973, krátke básne a haiku, idea budhizmu[7]
• Kým sme? Who Are We Now?,1976, venované Bobovi Dylanovi[7]
• Severozápadný ekológ, A Northwest Ecolog, 1978, ekologická téma[7]
• Ako nakresliť slnečný svit, How to paint sunlight, zbierka básní, rok 2001[8]
• Wild dreams of a new beginning, zbierka poém v rokoch 1974 – 1979[9]

• Her, Jej, česky a slov. „Ona“, zbierka krátkych surrealistických próz metafyzických a imaginatívnych,[5]
• Láska ve dnech vášní, Love in the days of rage, surrealistický román, 1968, príbeh lásky bankára a americkej maliarky[10] Reflektuje ním absurdnú esej Fernanda Pessoa Bankár anarchista
• European poems and transistions: Over all the obscene boundaries, antológia publikácií v médiách, 1981 – 1988[11]

• Nefér argumenty života, Unfair Arguments with Existence, zbierka 8 jednoaktoviek, 1963 [5]
• Rutiny, Routines, jednoaktovky, 1964, absurdné divadlo a happening[7]