William Carlos Williams

Williams sa narodil v Rutherforde v New Jersey. Pochádzal z rodiny s anglickými, francúzsko-baskickými a židovskými koreňmi z Portorika. Základné a stredné vzdelanie nadobudol v Rutheforde do 1897, potom bol poslaný na dva roky do školy v Ženeve a na „lýceum Condorcet“ do Paríža. Po návrate do New York City nastúpil na „Horace Mann School“ a potom ako urobil špeciálne skúšky, bol prijatý v roku 1902 na lekársku fakultu University of Pennsylvania, kde promoval v 1906. Svoj debut s názvom "Poems" publikoval v 1909.

Williams sa oženil s Florence Herman (1891 – 1976) v 1912, potom ako ho odmietla jej staršia sestra. Nasťahovali sa do domu v Rutherforde, ktorý sa stal ich domovom na mnoho rokov. Krátko na to mu vydali v Londýne druhú knihu básní „The Tempers“, o čo sa zaslúžil jeho priateľ Ezra Pound, ktorého spoznal počas štúdia na univerzite.

Jeho existenčne dôležitou profesiou bola prax rodinného lekára. Williams zároveň úspešne tvoril, príležitostne písal poviedky, hry, eseje a preklady. Cez deň viedol lekársku ordináciu a v noci písal. V ranom období svojej kariéry bol ovplyvnený imagizmom pod vplyvom Ezru Pounda a H.D. (tiež známej ako Hilda Doolittle, poetka imagizmu), s ktorou sa tiež zoznámil na univerzite v Pennsylvánii.

V 1915 sa začal stýkať so skupinou newyorských umelcov známych ako „The Others“, ktorú založil Alfred Kreymborg a Man Ray, jej členmi boli aj: Man Ray, Walter Conrad Arensberg, Wallace Stevens, Mina Loy, Marianne Moore a Marcel Duchamp.

V 1920, Williams bol ostro kritizovaný viacerými priateľmi, napríklad H.D., Poundom a Wallace Stevensom. Bolo to kvôli jeho publikácii, ktorá bola jednou z jeho najexperimentálnejších diel – „Kora in Hell: Improvisations“. Pound nazval dielo inkoherentným a H. D. zase flippantným. Dadaistická poetka baronesa Elsa von Freytag-Loringhoven kritizovala Williamsovu sexuálnu a umeleckú ideológiu v jeho experimentálnej próze publikovanej pod názvom „Thee I call 'Hamlet of Wedding Ring'“, ktorá vyšla v „The Little Review“ in March 1921.

O niekoľko rokov neskôr publikoval jednu zo základných poetických prác „Spring and All“, ktorá obsahovala klasické Williamsove básne, napríklad „By the road to the contagious hospital“, „The Red Wheelbarrow“ a „To Elsie“.

V roku 1921 vydal Williams „Spring and All“, no v 1922 bol zatienený dielom „The Wast Land“ od T. S. Eliota, ktoré sa stalo literárnou senzáciou. Williams spomenul vo svojej biografii, že „The Waste Land“ hodil ich skupinu naspäť do školských lavíc. Napriek tomu ho kritizoval za príliš intelektuálny štýl, používanie cudzích slov a narážky na európsku literatúru. Williams dával prednosť hovorovej americkej angličtine.

V roku 1924 podnikol cestu do Európy spolu so svojou rodinou. Stretával sa tu s niektorými osobnosťami literatúry, napríklad Ezrom Poundom a Jamesom Joyceom. V tom istom roku sa Williams vrátil do Spojených štátov, no manželku a synov nechal v Európe, aby získali skúsenosti so životom v cudzine tak, ako on sám kedysi.

V 30. rokoch 20. storočia počas hospodárskej krízy sa Williams stal menej svetovo oslavovaným a viac sa vypočítavali jeho chyby, hlavne kvôli poémam ako “Proletarian Portrait” a “The Yachts”, ktoré prezrádzali jeho schopnosť predstaviť postoje skôr opisom ako vysvetľovaním.[1]

Vo svojej modernistickej epickej koláži „Paterson“ (publikovanej medzi 1946 – 1958) – história, ľudia a podstata Patersonu, New Jersey, skúša napísať vlastnú modernistickú epickú poému zameranú na túto lokalitu. Vyskúšal si aj úlohu básnika v americkej spoločnosti a skvelo sumarizoval svoju poetickú metódu frázou „No ideas but in things“ (nachádzame v básni „A Sort of a Song“ a opakovanú stále v Patersone.).

Vo svojich neskorších rokoch Williams zaujal postavenie hovorcu a mentora a ovplyvňoval mladších básnikov. Mal mimoriadny vplyv na viaceré americké literárne hnutia 50. rokov vrátane Beat Generation, San Francisco Renaissance, Black Mountain Poets a Newyorská škola.

Jeden z najdynamickejších mentorských vzťahov bol k Allenovi Ginsbergovi. Dostal viacero listov od Ginsberga a jeden z nich ho inšpiroval k napísaniu úvodu k jeho prvej publikácii „Howl“ (Vytie) a „Other Poems“ v 1956.

V roku 1948 dostal srdcový kolaps a zdravie sa zhoršilo, po roku 1949 nasledovala séria porážok. Williams zomrel 4. marca 1963 vo veku 79 rokov vo svojom dome v Rutheforde. Pochovaný je na Hillside Cemetery v Lyndhurste, New Jersey.

Americká „National Book“ bola založená v roku 1950 a mala oceniť autorov, ktorí publikovali v roku 1949 v troch kategóriách. Williams vyhral prvú udelenú cenu National Book Award for Poetry za trilógiu „Paterson“ a „Selected Poems“.[2]

V máji 1963 bol in memoriam ocenený Pulitzerovou cenou za „Pictures from Brueghel“ a „Other Poems“ (1962) a dostal zlatú medailu za poéziu od „National Institute of Arts and Letters“[3]. „The Poetry Society of America“ založila na počesť William Carlos Williamsa cenu v jeho mene, za najlepšiu knihu poézie vydanú v malých nákladoch v univerzitnej tlači alebo malých vydavateľstvách.

Williamsov dom v Rutherforde je teraz v národnom registri historických miest. Williams bol uvedený do New Jerseyskej Hall of Fame v roku 2009.

• William Carlos Williams Papers at Yale University Beinecke Rare Book and Manuscript Library
• Listen to William Carlos Williams read his poems
• Archive at the University of Delaware Library Special Collections Department
• Archive at SUNY Buffalo Libraries
• Works by or about William Carlos Williams v databáze WorldCat
• The William Carlos Williams Review. Journal.

• profil autora

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku William Carlos Williams na anglickej Wikipédii.