Washington (štát USA)

Washington je štát regiónu Pacific Northwest v USA, ktorý sa nachádza severne od Oregonu, západne od Idaha a južne od kanadskej provincie Britská Kolumbia, na pobreží Tichého oceánu. Štát nesie názov po prvom prezidentovi Spojených štátov, Georgeovi Washingtonovi. Do únie bol začlenený ako 42. štát v roku 1889.

Washington
Vlajka Pečať

Ostatné štáty USA
Prezývka štátuThe Evergreen State
(Vždyzelený štát)
Hlavné mestoOlympia
Najväčšie mestoSeattle
GuvernérJay Inslee
Rozloha
Poradie18. miesto
Celková184 827 km²
% vody6,6 %
Počet obyvateľov (podľa posledného sčítania)
Poradie14. miesto
Obyvateľov6 897 012
Rok sčítania2012
Hustota obyvateľov
Poradie25. miesto
Hustota39,6 obyv./km²
Vstup do Únie
Poradie42. v poradí
Dátum11. november 1889
Geografické údaje
Zemepisná šírka116° 55' až 124° 46' z. š.
Zemepisná dĺžka45° 33' až 49° s. d.
Šírka400 km km
Dĺžka580 km km
Nadmorská výška
NajvyššiaMount Rainier
4 395 m n. m.
Stredná520 m n. m.
NajnižšiaTichý oceán
0 m n. m.
Ostatné údaje
Časová zónaPacifický: UTC-8/-7
Odraz vrchu Mount Rainier v jazere Reflection Lake
Seattle.

Washington je 18. najväčším štátom a 13. najľudnatejším štátom z 50 úniových štátov. Približne 60 percent obyvateľov žije v Metropolitnej oblasti Seattle, ktorá je centrom dopravy, obchodu a priemyslu. Zvyšok štátu pozostáva z hlbokých dažďových lesov na západe, pohorí na západe, v strede, na severovýchode a na ďalekom juhovýchode a polovyprahnutá panva na východe, ktorá umožňuje poľnohospodárstvo. Po Kalifornii je Washington druhým najľudnatejším štátom Západného pobrežia a aj celého Západu.

Washington je veľký producent dreva. Jeho drsný povrch je bohatý na porasty duglasky tisolistej, jedľovcov, borovíc, smrekovcov, smrekov a cédrov. Je tiež najväčším producentom jabĺk, šošovice, hrachu, chmeľu, hrušiek, malín, čerešní, mätového oleja, marhúľ, špargle, hrozna, mentolového oleja a zemiakov. Hovädzí dobytok a produkty z neho majú dôležitú úlohu v poľnohospodárstve a rybolov lososov a ďalších rýb prispievajú k ekonomike štátu.

Medzi výrobný priemysel Washingtonu patrí výroba lietadiel, rakiet, lodí a ďalších dopravných zariadení, drevárske a potravinárske závody, metalurgické podniky, chemikálie a strojárstvo. Washington má viac ako 1000 priehrad, vrátane Grand Coulee Dam, ktorá bola postavená pre zavlažovanie, energetiku, ochranu pred povodňami a ako rezervoár vody.

Hoci jeho oficiálne jedmoznačné meno je "The Washington State", je meno často otáčané na "Washington state" kvôli odlíšeniu od hlavného mesta Washingtonu D.C., ktoré je takisto nazvané po Georgovi Washingtonovi. Najväčším mestom je Seattle, ktoré sa nachádza na západe štátu, nasleduje Spokane na východe, hlavným mestom je Olympia.

Etymológia

Washington je nazvaný po prvom prezidentovi Spojených štátov, Georgovi Washingtonovi, a je jediným štátom USA nazvaným po prezidentovi. Washingtončania a ďalší obyvatelia susedných štátov a Kanaďania z južnej Britskej Kolumbie, bežne štát nazývajú "Washington", kým tento názov obyčajne odkazuje na hlavné mesto "Washington, D.C.", alebo jednoducho "D.C." Oblasť bola pôvodne nazývaná "Columbia" po rieke Columbia. Ironicky, bola oblasť premenovaná na Washington, aby sa zabránilo zámene s District of Columbia.[1][2] Pre rozlíšenie sa používa "Washington State".

Geografia

Washington je severozápadným štátom USA. Jeho severná hranica ide pozdĺž 49. rovnobežky, tvoriacej hranicu s Kanadou. Na juhu hraničí so štátom Oregon, pričom západnú časť južnej hranice formuje rieka Columbia. Na východe hraničí so štátom Idaho a na západe je pobrežie Tichého oceánu.[3] Washington bol úniovým teritóriom počas Americkej občianskej vojny.

Washington je časťou regiónu známeho ako Pacifický Severozápad, ktorý zahŕňa štáty Washington a Oregon, avšak môže alebo nemusí zahŕňať štát Idaho, západnú Montanu, severnú Kaliforniu a Aljašku.

Vysoké štíty pohoria Kaskádové vrchy sú orientované severojužným smerom a pretínajú štát. Na západ od Kaskádových vrchov má štát prevažne oceánske podnebie s miernymi teplotami, mokrými zimami, jarmi a jeseňmi a relatívne suchými letami. Západnému Washingtonu dominujú husté ihličnaté lesy a oblasti dažďových lesov mierneho pásma. Tieto hlboké lesy Olympijského polostrova sú jedinými dažďovými lesami mierneho pásma v kontinentálnych Spojených štátoch.[4]

Východný Washington na rozdiel od Západného, je východne od Kaskádových vrchov a prevláda v ňom relatívne suché podnebie s veľkými plochami stepí a niekoľkými skutočne suchými púšťami v zrážkovom tieni Kaskádových vrchov; v rezervácii Hanford je priemerný ročný úhrn zrážok 150 až 180 mm. Vzdialenejší východ je podnebie menej suché; v meste Pullman sa úhrn zrážok pohybuje okolo 540 mm.[5] Juhovýchod Washingtonu je trávnatý a nachádzajú sa tu polia a farmy.

Vo Washingtone sa nachádzajú aj ďalšie pohoria, medzi ktoré patria Olympijské vrchy v západnej časti Olympijského polostrova, Pohorie Kettle River na severovýchode a Modré vrchy na juhovýchode. Kaskádové vrchy majú niekoľko sopiek, ktorých nadmorská výška výrazne presahuje zvyšok pohoria. Zo severu na juh sú to Mount Baker, Glacier Peak, Mount Rainier, Saint Helens a Mount Adams. Saint Helens je v súčasnosti jedinou aktívnou sopkou Washingtonu, hoci všetky z nich sú považované za aktívne sopky. Mount Rainier je najvyšším vrchol štátu,[6] nachádza sa 80 km južne od mesta Seattle, z ktorého je aj viditeľný. 4392 metrov vysoký vrch je považovaný za najnebezpečnejšiu sopku kontinentálnych Spojených štátov,[7] hlavne kvôli jeho malej vzdialenosti od metropolitnej oblasti Seattle. Je uvádzaný ako dekádová sopka. Je pokrytý viacerými ľadovcami, podobne ako ďalšie vrchy v Spojených štátoch.[8]

Podnebie

Podnebie štátu Washington sa mení predovšetkým z východu na západ. Oceánske podnebie dominuje Západnému Washingtonu, kým východne od Kaskádových vrchov prevláda podnebie polopúští. Napriek tomu, že Západný Washington má oceánske podnebie, podobne ako veľa pobrežných miest v Európe, vyskytli sa tu extrémy ako veľké množstvo snehu v rokoch 1880, 1881, 1893 a 1916 alebo zimy s hlbokými mrazmi v rokoch 1883–84, 1915–16, 1949–50 a 1955–56. Počas týchto udalostí sa neraz stalo, že snehová pokrývka dosiahla 1,8 metra, teploty klesli na −18 °C, sneh sa udržal tri mesiace a rieky a jazerá zostali týždeň zamrznuté.[9] Najnižšia nameraná teplota v meste Seattle bola −18 °C, a to dňa 31. januára 1950, avšak miesta s nižšou nadmorskou výškou mimo Seattlu mali nameranú teplotu −44 °C.[10]

Referencie
  1. City of Longview History [online]. City of Longview, WA, [cit. 2009-06-30]. Dostupné online.
  2. Settlers met at Cowlitz Landing and discussed the establishment of a new territory north of the Columbia River [online]. Washington Secretary of State, [cit. 2010-02-26]. Dostupné online.
  3. Washington State Constitution, Article XXIV Boundaries
  4. MAPES, Lynda V.. Hoh Rain Forest revels in wet, 'wild ballet'. The Seattle Times, 3. február 2010. Dostupné online [cit. 2010-02-04].
  5. Pullman 2 NW, Washington Period of Record Climate summary [online]. Western Regional Climate Center, [cit. 2011-09-22]. Dostupné online.
  6. Elevations and Distances in the United States [online]. U.S. Geological Survey, 29. apríl 2005, [cit. 2006-11-09]. Dostupné online.
  7. CVO Website – Mount Rainier Volcano [online]. Vulcan.wr.usgs.gov, [cit. 2010-11-30]. Dostupné online.
  8. BLUMENTHAL, Les. Washington State's Glaciers are Melting, and That Has Scientists Concerned. McClatchy Newspapers (Commondreams.org), 29. august 2006. Dostupné online [cit. 2009-09-13].
  9. DORPAT, Paul. Snow and Other Weathers -- Seattle and King County [online]. HistoryLink.org, 31. január 2002, [cit. 2009-01-26]. Dostupné online.
  10. United States Extreme Record Temperatures & Differences [online]. Golden Gate Weather Services, [cit. 2012-10-14]. Dostupné online.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Washington (state) na anglickej Wikipédii.

Iné projekty

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.