Metafora

Metafora (z gréckeho μεταφορά – prenos, prenesenie) alebo zastarano prenáška[1] jeden zo základných básnických trópov, ktorý vzniká použitím slova v jeho prenesenom význame na princípe podobnosti predmetov a ich vlastností.[2] Metafora je nepriamym, obrazným pomenovaním. Na základe podobnosti dvoch javov (dejov, vecí, vlastností) vznikla hlavne klasická metafora. Klasická metafora sa zakladá na zdôrazňovaní vonkajších podobností javov, do popredia sa dostáva konotačná vrstva slova. Novodobá metafora sa mnoho ráz rodí na podklade kontrastu, protikladnosti a protiľahlosti, na podklade "krátkeho spojenia" dvoch i viacerých vzájomne vzdialených významových oblastí.

Metafora ma obraznú (poetickú) a poznávaciu (noetickú) funkciu. Metafora sa používa na to, aby sa oživil prejav a aby sa vyzdvihla niektorá vlastnosť javu, aby vyjadrenie bolo názorné, obrazné. Vzdialenosti medzi pomenúvanou vecou a pomenovaním sa nazývajú asociačné polia.

Metafory z hľadiska zrozumiteľnosti môžu byť dvojaké:

• lexikalizovaná metafora – je názorné pomenovanie, ktoré sa používa veľmi často a dostalo sa už aj do normatívnych slovníkov, napr. uši (na hrnci), hlava (štátu) atď.; mať veľké oči, mať kamenné srdce atď.
• kontextová metafora –  pomocou nej sa v umeleckom texte personifikuje a animalizuje, napr. kvety hovoria, smútok prenasleduje, šťastie sa na neho usmialo, smola sa mu lepí na päty atď.

Okrem uvedených jednoduchých metafor existujú aj rozvité metafory. Rozvité metafory sú také, keď sa pomocou celého textu názorne nepriamo niečo opíše alebo vysvetlí. Metafory bývajú rozvité napríklad na ploche celej básne, ale ešte častejšie bývajú rozvité na ploche názornej bájky, paraboly, anekdoty alebo vtipu a mnohých ďalších útvarov textu.

Nevhodná kombinácia metafory sa nazýva katachréza, napr. Svoju chorú nohu kládol na ľahkú váhu.; Pes bol zakopaný v jeho pravej ruke. atď.