Démaratos

Démaratos alebo Démarátos (starogr. Δημάρατος) bol spartský kráľ z kráľovskej dynastie Eurypontovcov. Vládol približne od roku 515 pred Kr. do roku 491 pred Kr. Jeho spolukráľom z kráľovského rodu Agiovcov bol Kleomenes I.

O iných významoch výrazu Démaratos pozri Démaratos (rozlišovacia stránka).

Démaratos
kráľ Sparty
Panovanie
Dynastia	Eurypontovci
Panovanie	cca 515 pred Kr. – 491 pred Kr.
Predchodca	Aristón
Nástupca	Leótychidas II.
Rodina
Manželka	Perkalus
Otec	? Aristón
Biografický portál

Démaratos bol následníkom (možno aj synom) kráľa Aristóna, ktorý bol po dvoch manželstvách bezdetný a syn Démaratos sa mu narodil až treťom manželstve. Aristón mal však spočiatku pochybnosti či je jeho, lebo sa narodil skôr ako predpokladal, ale nakoniec ho uznal za svojho. Panovanie Démarata bolo z časti možno aj preto poznačené nezhodami s jeho spolukráľom Kleomenom I.

V roku 514 pred Kr. v Aténach zavraždili nenávideného tyrana Hipparcha a jeho miesto zaujal Hippias, ktorý ale neviedol o nič lepšiu politiku a už v roku 510 pred Kr. ho Aténčania aj za pomoci Sparťanov vyhnali z Atén. Hippias na to odišiel do Perzskej ríše, kde bol neskôr kráľovi Dareovi dôležitým vojenským poradcom. Ďalším archónom (archón eponymos) sa v Aténach stal Isagoras za podpory jeho starého priateľa spartského kráľa Kleomena. Obyvatelia Atén sa ale opäť vzbúrili, lebo ich podporu mal Kleisthenes (reprezentant ľudu) a Isagoras aj Kleomenes museli nedobrovoľne Atény opustiť. Následná vojenská výprava Sparty proti Aténam sa skončila fiaskom pre nezhody pri jej vedení medzi kráľmi Sparty Démaratom a Kleomenom. Po týchto udalostiach sa v Sparte prijal zákon zakazujúci viesť vojenskú výpravu súčasne obomi kráľmi.

Asi o desať rokov neskôr sa maloázijskí Gréci vzbúrili proti perzskej nadvláde. Povstanie vypuklo v Miléte a do jeho čela sa postavil tyran Milétu Aristagorás, ktorý požiadal o vojenskú pomoc Spartu aj Atény. V Sparte nepochodil, ale Atény mu poskytli dvadsať lodí. Túto skutočnosť si perzský kráľ Dareios I. zapísal do pamäti a Atény sa tým dostali na zoznam potencionálnych cieľov vojenskej výpravy Peržanov v blízkej budúcnosti. V ďalších rokoch ešte počas potláčania povstania Grékov v Malej Ázii Peržania postupne dobyli územia Bosporu a Trákie a v roku 494 pred Kr. povstanie maloázijských Grékov v Miléte definitívne krvavo potlačili. Ďalším cieľom Darea sa už tentoraz stalo Grécko a to hlavne Atény, preto rozoslal poslov do gréckych štátov s požiadavkou o „vodu a zem“ t. j. podriadiť sa perzskej moci. Poslovia prišli aj do Sparty, ktorá už vtedy svoj postoj k Peržanom zmenila. Dovtedy kým Sparte nehrozilo bezprostredné nebezpečenstvo, snažila sa z opatrnosti nezasahovať do perzských záležitostí, ale tentoraz rozhorčený dav dvoch poslov hodil do studne. Podľa zákonov Sparty bola však vražda poslov činom nečestným, preto sa dobrovoľne prihlásili dvaja Sparťania, aby za to zaplatili svojimi životmi.

Neďaleký grécky ostrovný štát Ejina žiadosti poslov vyhovel a spartský kráľ Kleomenes sa ich za to rozhodol potrestať. Spolukráľ Démaratos bol ale zásadne proti a tým sa nepriateľstvo medzi kráľmi ešte viac prehĺbilo. Kleomenes na to obvinil Démarata, že vládne neprávom, pretože nie je synom kráľa. Celá táto záležitosť sa dostala až do Delf, kde toto obvinenie len potvrdili a Démaratos bol zbavený trónu a jeho miesto obsadil Leótychidas syn Menarea z kráľovského rodu Eurypontovcov (stalo sa to v roku 491 pred Kr.). Leótychidas nenávidel Démarata, pretože mu v minulosti prebral snúbenicu Perkalu dcéru Chilóna a oženil sa s ňou. Démaratovi preto neostávalo nič iné len ujsť a svoje útočisko hľadať u perzského kráľa Darea.

Historik Herodotos nám zanechal zaujímavú informáciu týkajúcu sa Démarata, píše, že bol jediným spartským kráľom, ktorý dosiahol olympijské víťazstvo a to v súťaži štvorzáprahov. Démaratom odoslaná utajená správa na drevenej tabuľke zaliata voskom zo Súz do Sparty je príbeh zaznamenaný tiež Herodotom. Démaratos na nej oznámil svojim rodákom rozhodnutie perzského kráľa Xerxa zaútočiť na Grécko. Herodotos sa ale zamýšľa aké úmysly viedli Démarata pri jej odosielaní, keďže v tom čase bol vyhnancom.

Keď v roku 480 pred Kr. Xerxes zaútočil na Grécko píše opäť Herodotos, Démaratos sprevádzal perzského kráľa. Na otázku kráľa, že čo si myslí o spartských vojakoch odpovedal: „Ak nebudem pravdou šetriť, nebudú sa ti moje slová páčiť, ale donútil si ma aby som tie najpravdivejšie slová predniesol." a v pokračujúcom rozhovore opíšuc morálnu silu Sparťanov povedal Xerxovi tieto slová: „Sparťania keď bojujú za seba po jednom nie sú o nič lepšími bojovníkmi od iných, ale spoločne sú najlepší zo všetkých mužov. Aj keď sú slobodní nie sú slobodní vo všetkom ich pánom je zákon a toho sa obávajú viac ako teba. Konajú čo im káže a keď im káže aby neutekali pred akýmkoľvek množstvom nepriateľov, vytrvajú na svojom mieste či zvíťazia alebo zahynú."