Tyrania (Grécko)

Tyrania (od starogr. τύραννος – tyrannos) bola forma samovlády v starovekom Grécku.[1]

Slovo tyranos Gréci prevzali pravdepodobne z niektorého východného jazyka, označoval len vládu jednotlivca bez neskoršieho hanlivého prídychu.[2]Grécka tyrania je prechodným obdobím medzi vládou pozemkovej aristokracie a otrokárskym štátom.[3] Prvé doložené použitie tohto výrazu v gréčtine je od starovekého gréckeho básnika Archilocha z Paru, ktorý tyranom nazval Daskylovho syna Gyga z Lýdie.[4]

Harmadios a Aristogeitón vošli do dejín ako „Tyranobijci“, rímska kópia gréckeho originálu, Národné archeologické múzeum v Neapole

Tyranom sa mohol stať víťazný vodca vojenského puču alebo ľudového povstania. Boli to jednotlivci, ktorí pochádzali z aristokratických alebo remeselníckych rodín, prípadne aj zo zmiešaných manželstiev. (napr. Kypselos v Korinte, jeho matka pochádzala z aristokratickej rodiny a otec bol remeselník).[2] Keď sa tento titul stal hanlivým, nebolo to preto, že ako sa kto zmocnil vlády, ale ako vládol. Najstarší tyrani boli väčšinou u ľudu obľúbení, lebo robili politiku v ich záujme a obklopovali sa múdrymi radcami. Tyrani druhej generácie spravidla svoju moc zneužívali, dbali hlavne o svoju slávu a nie o prospech ľudu. Už sa viac obklopovali telesnými strážami a boli častejšie zvrhnutí povstaním. V neskoršom období gréckych dejín sa tyrani definitívne zdiskreditovali, keď nastolili autoritatívnu diktatúru opierajúcu sa o žoldnierov.[2] Keďže si niektorí počínali doslova tyransky, v mestách sa uskutočňovali demokratické prevraty.[3]

Tyranie začali vznikať v polovici 7. storočia pred Kr., keď dochádzalo v starovekom Grécku k povstaniam s cieľom zvrhnúť niektoré aristokratické vlády.[5] Historik Thukydides uvádza, že keď sa moc v Grécku zväčšovala a Gréci vynakladali zvýšené úsilie na získavanie peňazí, vo väčšine miest, kde vzrástli finančné príjmy sa k moci dostali tyrani (predtým tam boli dedičné kráľovstvá s vymedzenými výsadami).[3] Tyrani sa v mestách dostávali k moci po odstránení pozemkovej šľachty.[3] Staršie tyranie sa opierali najmä o stredné vrstvy roľníkov a remeselníkov, starali sa o hospodársku prosperitu miest, o rozvoj námorného obchodu[3] a podporovali aj umenie.[6]

Prvá známa tyrania sa nastolila v Korinte okolo roku 657 pred Kr., kde sa vlády ujal Kypselos. (vládol 657 – 627 pred Kr.[7]) Ďalšie podobné vzbury boli potom v Megare, Sikyóne a v ďalších mestách. V roku 632 pred Kr. sa aj v Aténach o takýto prevrat pokúsil Kylón, ale neuspel.[5] Neskôr sa to v Aténach podarilo Peisistratovi, ktorý bol medzi tyranmi starovekého Grécka najvýznamnejšou osobnosťou.[8]

Nasledujúci zoznam uvádza mená významnejších tyranov Grécka, zoradených chronologicky.

Obdobie vládyMeno tyranapoznámky
655 – 625 pred Kr.Kypselostyran v Korinte[9][10]
640 – 620 pred Kr.Theagenestyran v Megare[11][10]
625 – 585 pred Kr.Periandrostyran v Korinte, bol jeden zo siedmich mudrcov[8][10]
625 – 600 pred Kr.Thrasyboulostyran v Miléte[12][10]
595 – 570 pred Kr.Kleisthenestyran v Sikyóne[13][10]
590 – 580 pred Kr.Pittakostyran v Mitiléne, bol jeden zo siedmich mudrcov[8][10]
560 – 556 pred Kr.Peisistratostyran v Aténach, prvá jeho vláda[14][10]
550 pred Kr.Peisistratosdruhá vláda Peisistrata v Aténach, bol zosadený v tom istom roku[10]
546 – 527 pred Kr.Peisistratostretia vláda Peisistrata v Aténach, skončila sa jeho smrťou[10]
540 – 523 pred Kr.Polykratestyran na ostrove Samos[15][10]
527 – 510 pred Kr.Hippiastyran v Aténach[16][10]
498 – 492 pred Kr.Hippokratestyran v Gele[17][18]
494 – 476 pred K.Anaxilastyran v Rhégiu[19][18]
491 – 478 pred Kr.Gelóntyran v Gele[20][18]
488 – 472 pred Kr.Théróntyran v Akragante[18]
485 – 478 pred Kr.Gelónsa stal tyranom v Syrakúzach[18]
478 – 466 pred Kr.Hierón I.tyran v Syrakúzach[21][18]
405 – 367 pred Kr.Dionysios I.tyran v Syrakúzach[22][23]
385 – 374 pred Kr.Iasóntyran vo Férach[24][25]
369 – 358 pred Kr.Alexandrostyran vo Férach[26] [25]
367 – 343 pred Kr.Dionysios II.tyran v Syrakúzach[27][25]
317/316 pred Kr.Agathoklestyran v Syrakúzach[28][29]
243 – 234 pred Kr.Lydiadastyran v Megalopolise[30]

Referencie a bibliografia
  1. PhDr. Mária Ivanová-Šalingová a Ing. Zuzana Mníková. Slovník cudzích slov. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1983. 67-001-83. S. 906.
  2. Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 177-184.
  3. Thukydides. Dejiny peloponézskej vojny I. Martin : THETIS, 2010. ISBN 978-80-970115-4-3. S. 32 poznámky.
  4. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 64.
  5. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 6-7.
  6. Jaroslav Charvát. Svetové dejiny. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1968. 68-155-68. S. 44.
  7. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 69.
  8. Diogenes Laertios. Životopisy slávnych filozofov. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2007. ISBN 978-80-8061-286-3. S. 44.
  9. Herodotos, História, 5,92-95.
  10. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 17.
  11. Thukydides. Dejiny peloponézskej vojny I. Martin : THETIS, 2010. ISBN 978-80-970115-4-3. S. 90.
  12. Thukydides. Dejiny peloponézskej vojny VIII. Martin : THETIS, 2010. ISBN 978-80-970115-4-3. S. 295-296.
  13. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 10,37,6.
  14. Herodotos, História, 1,59.
  15. Herodotos, História, 3,39.
  16. Thukydides. Dejiny peloponézskej vojny VI. Martin : THETIS, 2010. ISBN 978-80-970115-4-3. S. 295-296.
  17. Herodotos, História, 7,154.
  18. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 18.
  19. Herodotos, História, 7,165.
  20. Diodoros, Bibliotheca historia, 11,20-38.
  21. Diodoros, Bibliotheca historia, 11,38-67.
  22. Diodoros, Bibliotheca historia, 15,13,1.
  23. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 20.
  24. Xenofón, Hellenika, 6,4,24.
  25. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 21.
  26. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 6,5,2.
  27. Plutarchos, Bioi paralléloi, Dión, 9.
  28. Justinus, Epitome, 22,2,5-7.
  29. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 23.
  30. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 25.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.