Xerxes I.

Xerxes I., syn Dareia I. a Atossy, dcéry Kýra Veľkého, bol vybraný otcom za nástupcu, aj keď mal nevlastných starších bratov – ich nároky však neboli uznané za dostatočné, lebo sa narodili skôr, ako sa Dareios stal kráľom.

Po svojom nástupe v októbri 485 pred Kr. potlačil Xerxes revoltu v Egypte, ktorá vypukla už v roku 486 pred Kr. Vymenoval svojho brata Achaimena za satrapa Egypta a krajinu dôkladne spacifikoval. Tiež vzbura v Babylonii bola potlačená, v roku 484 pred Kr. rozkázal Xerxes zničiť Babylon a odviesť preč zlatú sochu boha Marduka, ktorého ruky mal právoplatný babylonský kráľ uchopiť vždy prvý deň nového roka. Zabil tiež kňaza, ktorý sochu bránil. To je tiež dôvod, prečo Xerxes v babylonských dokumentoch nie je uvádzaný ako kráľ Babylonu, ale ako perzský a médsky kráľ alebo zjednodušene ako kráľ zeme (teda kráľ sveta). V roku 479 pred Kr. museli Peržania potlačiť v južnej Mezopotámii ďalšiu revoltu.

Dareios I. zanechal svojmu synovi úlohu potrestať Aténčanov za ich miešanie sa do iónskeho povstania a víťazstvo v bitke pri Maratóne. Xerxes svoju výpravu dôkladne pripravoval už od roku 483 pred Kr. Bol vykopaný kanál cez hrdlo polostrova Athos. Pozdĺž cesty v Trákii dal vybudovať sieť staníc so zásobami, cez Helespont nechal postaviť dva mosty. Uzavrel tiež alianciu s Kartágom a pripravil Grécko o podporu mocných vládcov Syrakúz a Agrigenta. Navyše sa veľa malých gréckych štátikov pridalo na stranu Peržanov – najmä Tesália, Téby a Argos. Bola zhromaždená rozsiahla flotila a početná pozemná armáda (Herodotos tvrdí, že tam bolo viac ako dva milióny vojakov, skutočný počet však dosahoval maximálne dvestopäťdesiattisíc). Na jar roku 480 pred Kr. vyrazil Xerxes so svojimi silami zo Sárd, hlavného mesta Lýdie. Spočiatku sa mu vojensky pomerne darilo. Grécka flotila bola porazená v bitke pri Artemisione, Peržania zvíťazili v bitke pri Termopylách, dobyli Atény a zatlačili Atéňanov a Sparťanov na ich poslednú líniu odporu pri korintskom Istme a Saronskom zálive. Xerxes sa ale dal zlákať Themistoklovou pascou (napriek radám Artemisie z Halikarnasu) a zaútočil na grécku flotilu v nevýhodných podmienkach, namiesto toho, aby poslal časť svojho loďstva na Peloponéz a počkal na rozklad gréckej armády. V bitke pri Salamíne (28. september 480 pred Kr.) zvíťazili Aténčania, hoci vojnu ako celok vyhral Xerxes. Strata námorného spojenia s Áziou ho hneď nato prinútila k návratu do Sárd. Jeho armáda bola ponechaná v Grécku pod velením Mardonia a bola porazená roku 479 pred Kr. v bitke pri Platajách. Porážka Peržanov v bitke pri Mykalé povzbudila k odporu grécke mestá v Ázii.

Xerxove boje s Aténčanmi sa často pokladajú za konflikt medzi Grékmi a Peržanmi, pravda je však taká, že Xerxes prišiel, aby potrestal Atény za vyrabovanie a zničenie gréckych miest v Anatólii, ktoré boli vtedy pod perzskou kontrolou. Počas tejto kampane mal podporu niekoľkých ďalších gréckych miest a macedónskeho kráľovstva. Xerxes obsadil Atény a po krátkom období ich zase opustil. Nebolo v jeho záujme toto mesto trvalo okupovať, ale potrestať miestnych vodcov za predchádzajúcu vojnu proti gréckym obciam na perzskom území. Je potrebné mať neustále na pamäti, že Peržania nikdy nebojovali s Gréckom ako takým, ale iba s premenlivými koalíciami gréckych mestských štátov, keďže Grécko nebolo zjednotenou krajinou. Medzi spojencov Peržanov patrilo aj veľa Grékov, napríklad práve anatólske mestá, s ktorými Aténčaania bojovali.

O neskorších Xerxových rokoch je toho málo známe. Vie sa, že na jeho príkaz sa Satapes (Satapés) pokúsil oboplávať Afriku, ale víťazstvo Grékov uvrhlo celé impérium do stavu určitej apatie, z ktorého sa spamätávalo iba s ťažkosťami. Kráľ sa osobne angažoval v háremových intrigách a jeho rozhodovanie sa tak stalo závislým od dvoranov a eunuchov. Zanechal záznamy v meste Perzepolis, kde pristaval nový palác k Dareiovmu, vo Vane v Arménsku a na hore Elvand blízko Ekbatan. V roku 465 pred Kr. bol zavraždený svojim vezírom Artabanom, ktorý hneď potom dosadil na trón jeho syna Artaxerxa I.

V biblickej knihe Ezdráš sa Xerxes spomína pod menom אחשורש Achašveroš (po grécky Ahasueros). Počas jeho vlády a vlády jeho predchodcu Dareia a následníka Artaxerxa vznášalo veľa Samaritánov obvinenia proti Židom.

Zvyčajne je kráľ Achašveroš z biblickej Knihy Ester stotožňovaný s Xerxom. V tejto knihe Achašveroš zavrhne svoju kráľovskú manželku Vašti, pretože odmietne uposlúchnuť jeho príkaz, aby vystupovala ako 'kráľovná impéria' na slávnosti usporiadanej pre princov. Následne je vraj vydaný rozkaz, aby boli zhromaždené všetky nepoškvrnené panny z celej ríše. Za novú kráľovnú si Achašveroš vyberie židovské dievča Ester. Kráľovský minister Haman, rodom Amalek (národ, ktorý Boh prikázal zničiť), sa cíti byť ponížený Esteriným bratrancom Mordechajom, ktorý sa pred ním odmieta pokloniť. Presvedčí Achašvera, aby rozkázal zničiť celý židovský národ v perzskej ríši, no Mordechaj a Ester tento zámer prekazia vďaka svojmu vplyvu na kráľa.

Práce Flavia Iosepha vzbuzujú dojem, že Vašti a Ester existovali. Na druhej strane Hérodotos tvrdí, že Xerxes mal manželku, ktorá sa volala Amestris a bola dcérou veľmoža Otana.

• Grécko-perzské vojny