Eocén
Eocén (z gr. éós – úsvit, zore, kainos – nový) je stredné oddelenie paleogénu, ktoré r. 1833 definoval Ch. Lyell.
| Eocén | |||
|---|---|---|---|
| Zaradenie | |||
| Epocha paleogénu | |||
| Časové rozpätie eocénu (v miliónoch rokov) | |||
| Začiatok | 55,8 (± 0,2) | ||
| Koniec | 33,9 (± 0,1) | ||
| Trvanie | 21,9 | ||
| |||
Začalo sa pred 55,8 mil. rokmi a skončilo pred 33,9 mil. rokov.
Delenie
Dnes sa delí na (od najnovšieho po najstaršie):
Príklad staršieho delenia:
- vrchný eocén (priabon)
- stredný eocén (lutet)
- spodný eocén (kuis)
Príklad iného staršieho delenia:
- lud
- léd
- barton
- auvers
- lutet
- ypres
Charakteristika
Hlavné skameneliny sú numulity. Do eocénu možno zaradiť väčšinu paleogénnych sedimentov na území Slovenska.
Pozri aj
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.