Viedenská kotlina

Viedenská kotlina, v geológii obvykle nazývaná Viedenská panva, vznikla v neogéne mechanizmom pull apart (tzv. pull-apart panva)[2]. Je založená na starších sedimentoch flyšového a bradlového pásma ako aj nesenej gosauskej panvy.[3] Panva má zložitú zlomovú stavbu a jej uloženiny sa tak stali vhodnými pascami na ropu[4]. Približne v strede panvy sa nachádza vyvýšená zóna sigmoidálneho tvaru (tzv. spannbersko-matzenský chrbát).[3]

Jej sedimentárna výplň je tvorená horninami stredného a vrchného miocénu a pliocénu. Sedimenty dosahujú hrúbku až 5 000 m. Najstaršími horninami sú zlepence egenburgu, ktoré signalizujú úvodné prehĺbenie panvy. Nad nimi sa nachádza lužické súvrstvie tvorené šlírmi. Horniny karpatu sa vyskytujú v dvoch vývojoch – flyšovom a šlírovom. Koncom karpatu sa panva začala splytčovať. Súvrstvia spodného badenu sú typické prevahov hruboklasitických sedimentov a ílov. Pre stredný baden bolo charakteristické usadzovanie litotamniových vápencov a pieskovcov. Vo vrchnom badene prevažovala sadimentácia ílov až sladkovodných sedimentov. Horniny sarmatu predstavujú dve prostredia – hlbokovodné (panvové) tvorené ílmi a okrajové tvorené príbrežnými sedimentami ako sú piesky, oolitické vápence a rífové vápence.[5] V tomto období more Paratethys z územia panvy ustúpilo a vzniklo tu sladkovodné jazero. Usadzovali sa tu panónske monotónne sliene a pieskovce. V tomto období sa usadili i sedimenty, z ktorých neskôr vznikli do 200 m hrubé polohy lignitu. Podobne sa lignit nachádza aj v pontských sedimentoch, kde je sprevádzaný pestrými ílmi a štrkmi. Niektoré časti týchto súvrství obsahujú do 10 m hrubé polohy lignitu. V pliocéne sa usadzovali hlavne riečne sedimenty, tvorené štrkmi. Nachádzajú sa tu mladé uhoľné sloje.[5]