Vištuk

Predhistória územia obce Vištuk sa začala písať cca 5 000 rokov pred Kr. v mladšej dobe kamennej. Dokazujú to nálezy volútovej a moravskosliezskej maľovanej keramiky.

Najstaršími nálezmi z tejto doby boli najmenej dva ľudské kostrové pozostatky nájdené náhodne, pri kopaní pivnice v lete roku 2002. Kosti boli roztrieštené – výskum bol problematický. Pri nich sa našli predmety z doby tzv. kultúry s lineárnou keramikou, čo je mladšia doba kamenná (neolit). Jedným z nich bolo oblúkovité ucho z fľaškovitej nádoby zhotovené z piesčitého materiálu s prímesou organického materiálu, povrch je okrový, lom čierny. Druhý z nálezov pochádza z tela nádoby bez výzdoby, je z rovnakého materiálu ako prvý objekt. Výskumy ukázali, že prvý z ľudských pozostatkov patril dieťaťu vo veku 10 rokov a druhý juvenilnej (mladistvej) osobe pravdepodobne žene. Tiež sa zistilo, že jedinci boli obeťami stravovacieho stresu napr. anémie (nedostatku železa). Tomuto najnovšiemu výskumu sa venovalo Slovenské národné múzeum a vedúci výskumu PhDr. Zdeněk Farkaš, PhD.

Medzi ďalší nález na území obce patria napr. krčahy z neskorogotickej doby a spona z rímskej doby. Tieto nálezy sú dnes uložené v Archeologickom múzeu v Bratislave. V minulosti sa archeologickému výskumu vo Vištuku venoval slovenský archeológ Štefan Janšák, ktorý našiel predmety z doby kamennej, až po prvú písomnú zmienku o Vištuku.

Vištuk existoval pravdepodobne aj v dobe Samovej ríše (623 – 658) a Veľkej Moravy (833 – 906).

Prvá písomná zmienka o Vištuku pochádza z roku 1244 z kráľovskej listiny uhorského kráľa Bela IV. Zmyslom tejto listiny, ktorej originál sa nedochoval, bolo povolenie pre šľachticov Farkaša a Dávida postaviť kostol na počesť kráľovej sestry sv. Alžbety Durínskej. Tento kostol sa mal stavať v obci Kaplná a zároveň tak mala vzniknúť aj nová farnosť, do ktorej kráľ Belo IV. určil, že by mal patriť aj Vištuk. Toto privilégium malo byť ako výraz vďaky za služby oboch šľachticov, ktoré vykonávali pre jeho sestru, keď sa vydala do Durínska. Je však nevyhnutnosťou uviesť, že rok 1244 nepoukazuje na vznik obce. Je teda pravdepodobné, že pred vyhotovením listiny Vištuk existoval už veľmi dlhú dobu. V tejto listine sa Vištuk spomína ako Vyscha. Je to prvé známe pomenovanie tejto obce.

V listine sa taktiež uvádza, že Vištuk patril v tej dobe šľachticovi, zemepánovi – Tiburciovi. Bol jobbagiónom na Bratislavskom hrade. Jobbagióni boli šľachtici-zemani, ktorí vykonávali strážnu vojenskú službu na Bratislavskom hrade. Ako odmenu za vernosť dal kráľ Tiburciovi územie Vištuka. Z neskorších listín sa dozvedáme, že obec vlastnil neskôr jeho syn a po ňom zasa jeho potomkovia – Peter a Tomáš. No Tomášovi bola jeho časť v roku 1296 z trestu odňatá. Listina tiež dosvedčuje, že Vištuk patril do obvodu Bratislavského hradného panstva. Z listiny sa dá vyvodiť, že obec musela jestvovať dávno predtým, než bola darovaná Tiburciovi. Dediční vlastníci – Tiburciovci nedali dedine pomenovanie. Tá ho už mala skôr a obyvatelia ho mali tak zafixované, že pretrvalo stáročia.

Za takmer 770 rokov histórie Vištuka – nám známej, prešla obec mnohými zmenami názvu:

• 1244 – Vyscha (Vyša - či Víska)
• 1287 – Villa Vista
• 1342 – Nogwysta
• 1390 – Vysthak, de Wysthak
• 1392 – Vistok
• 1533 – Wysthog
• 1540 – Vyschtuech
• 1562 – Vystok, Wystok, Bysthoc
• 1598 – Wisschtockh
• 1773 – Vistuk (Vištuk), Wisstuk, Wischtuch
• 1808 – Visztuk, Vystuk
• 1863 – Vistuk, nem. Wischteich
• 1910 – Kárpáthalas (Kárpataláš)
• 1920 – Vištuk