Krym (polostrov)

Krym (ukr. Крим, rus. Крым, krymskotat. Qırım), geograficky aj Krymský polostrov je polostrov ležiaci na severnom pobreží Čierneho mora. Po rozpade Sovietskeho zväzu bola jeho veľká časť súčasťou Ukrajiny ako autonómna republika (mesto Sevastopoľ, kde kotví ruská čiernomorská flotila, má zvláštny štatút). Od marca 2014 je Krym de facto súčasťou Ruskej federácie, ale de iure ide o územie, ktoré si nárokuje tak Rusko, ako aj Ukrajina.

Topografická mapa polostrova.

V antike bolo územie označované ako Tauridský Chersonézos, v stredoveku Taurida a dnes sa používa Krym.

Geografia
Satelitná snímka Krymského polostrova

Celková rozloha Krymu je 26 200 km². Na severe je Krym spojený úzkou Perekopskou šijou s kontinentálnou Európou. Hranica prebieha cez oblasť plytkých slaných močiarov označovaných Sivaš, ktoré sú považované za záliv Azovského mora. Od mora ho oddeľuje Arbatská kosa. Západnú a južnú hranicu tvorí Čierne more, ktorého výbežky tvoria Jevpatorijský a Karkinitský záliv. Východnú hranicu Azovské more. Od ázijskej pevniny je oddelený Kerčským prielivom, ktorý od seba oddeľuje Kerčský a Tamanský polostrov (Rusko)[1].

Geomorfologicky sa delí Krym na 3 celky: Rovinný Krym na severe, Krymské vrchy na juhu a samostatný Kerčský polostrov na východe[1]. Rovinný Krym je rovinatá oblasť deliaca sa na Západokrymskú, Východokrymskú, Centrálnu, Tarchankutskú a Severokrymskú rovinu. Blízko pobrežia sa tu nachádza niekoľko plytkých slaných jazier, napr. Sasyksko-Sivašské jazero. Rovinný Krym smerom na juh postupne prechádza do Krymských vrchov. Kerčský polostrov na východe Krymu má ráz pahorkatiny s vyvýšeninami do 100 m n. m.

Krymské vrchy sa v dĺžke 100 km tiahnu pozdĺž pobrežia. Sú tvorené celkovo tromi hrebeňmi, v južnom hrebeni sa nachádza najvyšší krymský vrchol Roman-Koš (1 545 m n. m.).

Prírodné pomery

Geológia

Krymský polostrov a okolité priľahlé oblasti tvorí niekoľko tektonických jednotiek. Na severe sú to v neogéne poklesnuté oblasti Východoeurópskej platformy, vyzdvihnuté časti Skýtskej (epihercýnskej) platformy (Dobrudža), karkinitsko-sivašská panva, indolo-kubáňska panva, alminská depresia, tarchankutský val a Krymské vrchy[2].

Klíma

Severná časť polostrova je pokrytá (dnes poľnohospodársky skultivovanou) stepou a lesostepou, menšiu južná časť (1/5 celkovej rozlohy) tvorí úzke subtropické pásmo, vtesnané medzi pobrežím Čierneho mora a Krymskými horami. Počasie je v lete ovplyvňované azorskou tlakovou výšou, v zime sibírskou tlakovou výšou. Prevládajú tu preto severné až severovýchodné vetry. V zime i v lete prinášajú suché kontinentálne vzduchové masy, ktoré zabezpečujú chladné a suché zimy a horúce a suché letá. Zrážky prináša väčšinou na jar severozápadný a v zime juhozápadný vietor[1].

Obyvateľstvo
Národnostné zloženie

Na Krymskom polostrove žilo v roku 2007 podľa sčítania 2 005 127 obyvateľov[3]. Z toho približne 58% sa hlási k ruskej národnosti, 24% k ukrajinskej a 12% tvoria Krymskí Tatári. Žijú tu tiež Bielorusi (1,4%), Tatári, Arméni, Židia, Poliaci, Moldavci, Pontskí Gréci a iné národnosti.

Administratívne členenie
KAR/RK
Alušta
Аrmiansk
Bachčisarajský
     rajón
Bilohirský
rajón
Džankoj
Džankojský
rajón
         
Jevpatorija

Kerč
Kirovský
rajón
Krasnohvardijský
rajón
Krasnoperekopsk
Krasnoperekopský
               rajón
Leninský rajón
Nižnohirský
rajón
Pervomajský
rajón
Rozdoľnenský
rajón

Saki
Sakský rajón
Simferopoľ
Simferopoľský
rajón
Sovietsky
rajón

Sudak
Feodosija
Čornomorský rajón
Jalta
Mestské rady Krymskej autonómnej republiky (mestké okruhy Republiky Krym) sú vyznačené názvami administratívnych centier a erbami daných sídiel.

Mestá
Mapa Krymu

Najväčšie mesto polostrova je Simferopol, ktoré je zároveň aj hlavným mestom. Ďalšími významnými mestami sú Kerč, Jalta, Jevpatoria, Feodosia. Samostatné postavenie má vojenský prístav Sevastopoľ, v ktorom sídli ruská čiernomorská flotila.

V subtropickom pásme, širokom 8–12 km, sa nachádzajú obľúbené prímorské letoviská a kúpele, súhrnne známe ako Ruská riviéra. Je tvorená romantickým pobrežím so strmými skalnými útesmi, piesočnými či obliakovými plážami a čistou vodou. Vďaka týmto atraktívnym vlastnostiam Krym už od 60. rokov 19. storočia hojne vyhľadávali vyššie ruské spoločenské vrstvy, vrátane cárskej rodiny. Za sovietskej éry bol Krym miestom rekreácie pre najvyšších straníckych a štátnych funkcionárov, rovnako ako pre robotnícke a pionierske organizácie. Medzi najznámejšie turistické centrá patrili a patrí Jalta, Alupka, Alušta, Artek, Gurzuf a najvýchodnejšie ležiaca Feodosija.

Referencie
  1. Muratov, M.V. (Editor) 1968: Geologia S.S.S.R. Tom. VIII. Krym. Časť 1. Geologičeskoe opisanie. Nedra, Moskva 560 s. (Rusky)
  2. Dvořák, J., 1960: Přehled geologického vývoje Krymu. Zvláštní otisk z časopisu Mineralogie a geologie, 3, V., s. 328-226
  3. Encyclopaedia Britannica: Crimea [online]. britannica.com, [cit. 2010-05-17]. Dostupné online. (po anglicky)

Literatúra

Iné projekty
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.