Stanica metra

Stanica metra je stanica mestskej hromadnej dopravy, na ktorej stoja vlaky metra. Nachádzajú sa väčšinou v podzemí, tam, kde sa linky metra križujú, stanice metra sú viacúrovňové.

Jednoloďová stanica metra Kobylisy v Prahe
Stanica metra Rådhuset v Štokholme

Na povrchu sú stanice metra obyčajne označené logom spoločnosti, ktorá metro prevádzkuje. Logo označuje vstupy do stanice. Každá stanica má niekoľko samostatných vstupov, ktoré uľahčujú pohodlný prístup do stanice a umožňujú pohyb cestujúcich bez toho, aby museli na povrchu prechádzať ulicu. Vstupy do metra sa preto často nachádzajú v podchodoch. Pri každom vchode býva prehľadná mapa alebo schéma, ktorá uľahčuje orientáciu cestujúcich v stanici a orientáciu v prepravnej sieti metra.

V niektorých prípadoch sú stanice priamo spojené s dôležitými budovami a umožňujú tak priamy prístup do vstupných priestorov budovy.

Stanice metra v niektorých mestách, ako napríklad Montreal, Štokholm alebo Moskva sú známe svojou vyspelou architektúrou a bohatou výzdobou.

Stanice metra majú omnoho častejšie ako železničné alebo autobusové stanice svoje osobitné architektonické a umelecké stvárnenie, čo pomáha ľahko identifikovať každú stanicu.

Najčastejšie konštrukcie staníc

Podzemné
Stanica metra Obor v Bukurešti

Plytko založené, hĺbené

Stanica je budovaná v otvorenej jame, v hĺbke okolo 10 metrov pod povrchom. S povrchom väčšinou býva spojená pevným schodiskom. Príkladom hĺbenej stanice je Opatov v Prahe.

Hlboko založené, razené

Razená stanica sa nachádza hlboko pod zemou, v hĺbke obyčajne 20 až 60 metrov. Pozostáva z niekoľkých lodí a jej výstup je vyvedený von väčšinou jedným alebo viacerými eskalátorovými tunelmi. Stanice tohto typu je možné použiť ako protilietadlový alebo protiatómový kryt. Príkladom razenej stanice je Náměstí Míru v Prahe.

Trojloďové

Trojloďové stanice sú medzi razenými najrozšírenejšie. Sú konštruované tak, že existujú bočné dve lode, v každej je jedna koľaj. Prostredná loď potom slúži pre prístup cestujúcich, býva z nej vyvedený výstup. Lode vzájomne spájajú prestupy, medzi nimi sa nachádzajú stanicu podopierajúce piliera. Počas výstavby sa najprv vyrazí bočné tunely, potom stredné, a nakoniec sa medzi vystřílejí samotnej prestupy; tým vzniknú piliera. Príkladom trojloďovej stanice je Anděl v Prahe.

Dvojloďové

Dvojloďové stanice sa vyskytujú veľmi zriedkavo. Usporiadané sú tak, že pre každú koľaj existuje jedna loď, obe sú spojené zhruba uprostred nástupišťa. Příkladom dvojloďovej stanice je Bratislavskaja v Moskve.

Jednoloďové

Jednoloďové stanica tvorí iba jediný rozsiahly podzemný priestor, ktorý nie je ničím podopieraný; všetka váha skaly nad stanicou sa prenáša do jej stien. Príkladom jednoloďovej stanice sú Kobylisy v Prahe.

Povrchové

Povrchové stanice metra sú najľahšie postaviteľné a samozrejme najlacnejšie. Môžu však byť dekoratívne architektonicky spracované alebo sa môžu podobať jen obyčajným železničným zastávkam. Príkladom povrchovej stanice je Rajská zahrada v Prahe.

Nadzemné

Nadzemné stanice vznikajú na nadzemnej konštrukcii, spolu s povrchovými patrí k rozšíreným u tzv. ľahkého metra a tiež v sieti klasického metra v New Yorku a ostatných mestách USA (v Európe sa toľko neuplatnili).

Pozri aj
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.