Modra
Modra (nem. Modern, maď. Modor, lat. Modorinum)[5] je mesto na Slovensku ležiace v okrese Pezinok, v Bratislavskom samosprávnom kraji.
Modra | |||
mesto | |||
Mestská brána<Horná brána> | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Kraj | Bratislavský kraj | ||
Okres | Pezinok | ||
Región | Malokarpatský región | ||
Vodný tok | Stoličný potok | ||
Nadmorská výška | 175 m n. m. | ||
Súradnice | 48°19′54″S 17°18′32″V | ||
Rozloha | 49,62 km² (4 962 ha) [1] | ||
Obyvateľstvo | 9 046 (31. 12. 2019) [2] | ||
Hustota | 182,31 obyv./km² | ||
Prvá pís. zmienka | 1158 | ||
Primátor | Juraj Petrakovič[3] (nezávislý) | ||
PSČ | 900 01 | ||
ŠÚJ | 508101 | ||
EČV | PK | ||
Tel. predvoľba | +421-33 | ||
Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Dukelská 940/38 900 01 Modra 1 | ||
E-mailová adresa | [email protected] | ||
Telefón | 033 / 690 83 00 | ||
Fax | 033 / 690 83 30 | ||
Poloha mesta na Slovensku
| |||
Poloha mesta v rámci Bratislavského kraja
| |||
Wikimedia Commons: Modra | |||
Webová stránka: modra.sk | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Demonym: Modran, Modranka[4] | |||
Polohopis
Mesto sa nachádza na východnom úpätí Malých Karpát a okraji Podunajskej nížiny, v povodí Stoličného potoka. Vedie ním cesta II/502. Najbližšie susedné obce sú Šenkvice (JV, 4,5 km), Vinosady (JZ, 3 km), Pezinok (JZ, 4,5 km), Vištuk (V, 7,5 km), Budmerice (V, 9 km), Dubová (SV, 4 km), Častá (SV, 8 km). Mesto Trnava je vzdialené od Modry severovýchodne 25 km, Bratislava juhozápadne 31 km.
Symboly obce
Erb
Erb mesta Modra tvorí: zlato-červeno štiepený štít v pravom poli zo šikmého trojvršia vyrastajúci vinič s tromi strapcami hrozna, všetko zelené, v ľavom poli tri strieborné brvná. Medzníkom vo vývoji erbu je rok 1607, kedy Rudolf II. povýšil Modru na slobodné kráľovské mesto a k pôvodnému symbolu – viniču – pridal prvok z uhorskej štátnej symboliky – červeno – strieborne delenú polovicu erbu. Miniatúra z listiny je záväznou predlohou modranského erbu, pretože aj formálne vyjadruje najvyššie postavenie mesta v minulosti.
Vlajka
Mestské farby ako základ farieb mestskej vlajky a zástavy sa odvodzujú od farieb erbu, kde ako prvá je farba hlavnej erbovej figúry (zelený vinič a hrozno) a potom farba štítového poľa zlatá (žltá). Mestská vlajka má teda dva farebné pruhy: hore pruh zelenej farby a dolu pruh žltej farby. Vlajka – zástava je v pomere 2:3, teda šírka ku dĺžke.
Pečať
Pečať mesta má v strede erb mesta a v kruhopise nápis: Mesto Modra. Túto pečať respektíve pečiatku používa primátor/primátorka Mesta Modra na rozličné dokumenty vydávané mestom Modra.
Politika
Primátori
- 1990 – 1994 – Martin Smolenický
- 1994 – 1998 – Ing. Vladimír Medlen
- 1998 – 2002 – Ing. Vladimír Medlen
- 2002 – 2006 – Ing. Vladimír Medlen (nezávislý kandidát)
- 2006 – 2010 – Ing. Peter Majtán
- 2010 – 2014 – Ing. arch. Hana Hlubocká
- 2014 – 2018 – Mgr. Juraj Petrakovič (nezávislý kandidát)
- 2018 – 2022 – Mgr. Juraj Petrakovič (nezávislý kandidát)
Obyvateľstvo
Národnostné zloženie
Sčítanie 2011 (národnosť v %):
Počet obyvateľov: 8751 | ||||
---|---|---|---|---|
slovenská-8199 | 93,69 % | |||
maďarská-42 | 0,48 % | |||
rómska-2 | 0,02 % | |||
rusínska-7 | 0,08 % | |||
ukrajinská-9 | 0,10 % | |||
česká-66 | 0,75 % | |||
nemecká-8 | 0,09 % | |||
poľská-3 | 0,03 % | |||
chorvátska-1 | 0,01 % | |||
srbská-5 | 0,06 % | |||
ruská-6 | 0,07 % | |||
židovská-2 | 0,02 % | |||
moravská-9 | 0,10 % | |||
bulharská-1 | 0,01 % | |||
ostatné-10 | 0,11 % | |||
nezistené-381 | 4,35 % | |||
Náboženské zloženie
Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):
Počet obyvateľov: 8751 | ||||
---|---|---|---|---|
Rímskokatolícka cirkev-4337 | 49,56 % | |||
Evanjelická cirkev augsburského vyznania-1779 | 20,33 % | |||
Gréckokatolícka cirkev- 26 | 0,30 % | |||
Reformovaná kresťanská cirkev-8 | 0,09 % | |||
Pravoslávna cirkev-28 | 0,32 % | |||
Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia-2 | 0,02 % | |||
Evanjelická cirkev metodistická-34 | 0,39 % | |||
Kresťanské zbory-31 | 0,35 % | |||
Apoštolská cirkev-1 | 0,01 % | |||
Bratská jednota baptistov-3 | 0,03 % | |||
Cirkev adventistov siedmeho dňa-3 | 0,03 % | |||
Cirkev bratská-4 | 0,05 % | |||
Ústredný zväz židovských náboženských obcí-5 | 0,06 % | |||
Starokatolícka cirkev-4 | 0,05 % | |||
Cirkev československá husitská-3 | 0,03 % | |||
Bahájske spoločenstvo-2 | 0,02 % | |||
Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní-2 | 0,02 % | |||
iné-93 | 1,06 % | |||
bez vyznania-1553 | 17,75 % | |||
nezistené-833 | 9,52 % | |||
Kultúra a zaujímavosti
Múzeá
- Múzeum Ľudovíta Štúra: Štúrova 84, 900 01 Modra 1 [6]
- Pamätná izba Ľudovíta Štúra : Štúrova 84, 900 01 Modra 1
- Galéria Ignáca Bizmayera: Kukučínova 15, 900 01 Modra 1
- Múzeum keramiky: Kukučínova 15, 900 01 Modra 1
Sakrálne pamiatky
- Najstaršou sakrálnou pamiatkou je rímskokatolícky gotický Kostol sv. Jána Krstiteľa s patrocíniom, s románskym pôvodom z 13. stor. Je situovaný na Dolnom predmestí, v areáli cintorína, vymedzenom kamenným múrom a renesančnou zvonicou zo 17. stor.
- Rímskokatolícky farský historický Kostol sv. Štefana kráľa z rokov 1873 – 1876, postavený na mieste gotického Kostola sv. Barbory, patrónky baníkov, v centre historického jadra Modry.
- Rímskokatolícka baroková Kaplnka Najsvätejšej Trojice z polovice 18. stor. pri mestskom rybníku.
- Rímskokatolícka baroková kaplnka Panny Márie Snežnej z roku 1740 pri fare.
- Rímskokatolícka Kaplnka sv. Márie Magdalény na Pieskoch z roku 1876.
- Rímskokatolícky Kostolík sv. Michala Archanjela z roku 1873 na Kráľovej.
- Nemecký evanjelický a. v. kostol z r. 1866 v klasicistickom slohu, postavený na mieste staršieho kostola z r. 1696 – 1715, nachádza sa pri evanjelickej fare.
- Slovenský evanjelický a. v. kostol z rokov 1825 – 1835 s neorománskym výrazom, postavený na mieste staršieho kostola z r. 1715, sa nachádza pri Nemeckom kostole.
- Evanjelický kostol na Kráľovej z r. 1868 – 1875.
- Kláštor uršulínok, v historickej pamiatkovej zóne, pod Kostolom sv. Štefana dal postaviť ostrihomský arcibiskup, prímas Klaudius Vaszary v r. 1901.
- Synagóga z r. 1902 v historickom slohu na Sukeníckej ulici.
Profánne pamiatky
- Mestská veža sa začala stavať r. 1574 pri gotickom kostole sv. Barbory ako strážna veža, jadro historickej zóny.
- Mestské opevnenie bastiónového typu, hradobný múr s tromi mestskými bránami a kruhovou strážnou vežou so strieľňami, r. 1610 až 1646. Čiastočne sa zachovalo opevnenie s bastiónmi, tzv. Horná brána a bašta.
- Počiatky Starej Keramiky, spolu s juhozápadným bastiónom mestského opevnenia, siahajú do r. 1607.
- Meštianske domy na námesti a Dolnej ulici zo 16. až 17. stor., späté s pôsobením štúrovcov.
- Modranské pivnice.
- Evanjelická latinská škola mestského typu, založená Gašparom Agricolom z Norimbergu, neskoršie evanjelické gymnázium, lýceum.
- Renesančný kaštieľ zo 17. stor., na hornom, severnom konci mesta bol postavený pravdepodobne na mieste bývalého hradu, alebo kúrie spätej s hlavným mlynom, ktorý tu bol.
- Modranské mlyny.
- Budova mestskej radnice z 1. pol. 19. stor. v neoklasicistickom štýle.
- Modranský sirotinec zo zač. 20. stor., na ulici Vajanského, bol prvý ústav tohto typu na Slovensku.
- Villa Harmónia r. 1888, Pánsky dom r. 1889, Piesok.
Pozoruhodnosti
Vrch Veľká homoľa (Kugel) je možno najrozľahlejší a zároveň najdominantnejší vrch Malých Karpát, známy už v staroveku.
Praveké hradisko Zámčisko v časti Modra – Harmónia, bolo využívané v staroslovienskom období (9. stor. n.l.)
Prostredie Modry je tvorené nánosmi, hlinou, už od praveku je tu zaznamenaná keramická činnosť.
Medzi najstaršie historické pamiatky Modry patrí gotický kostol sv. Jána Krstiteľa a pôvodný gotický kostol sv. Barbory, historický výskum však predpokladá ešte staršie založenie, taktiež už z r. 1330 je zachovaný záznam o katolíckej farnosti v Modre.
Modra (1607) bola jedným zo slobodných tavernikálnych kráľovských miest, s vlastným mestským opevnením bastiónového typu, mestskými bránami a rotundovou baštou, tzv. Červenou vežou.
Zatiaľ čo Kráľová geograficky pod Modru nepatrí, historicky však áno, vždy s určitým odmietnutím tohto statusu, Vinosady geograficky náležia k Modre, historicky však nie, i keď boli obdobia keď k Modre patrili.
Modranské letoviská patria k najstarším a najpopulárnejším na Slovensku. Modra spolu s Pieskom je mestom s najväčším prevýšením a s najvyššie položeným prírodným kúpaliskom v Malých Karpatoch, a zároveň najjužnejším mestom na Slovensku s lyžiarskym strediskom vo svojej mestskej časti.
Modranský turistický spolok je jedným z najstarších turistických spolkov na Slovensku.
Modra mala najväčšiu rozlohu viníc na Slovensku, po r.1945 sa ich rozloha drasticky znížila, stále však Modra patrí k obciam s najväčšou rozlohou viníc.
Dlažba mačacie hlavy sa zachovala na ulici Sládkovičova. Na Baštovej ulici pri opevnení nájdete zvláštnu obrovskú guľu. Cestou na Široké v nádvorí kaštieľa môžete vídať zvláštny veľký typ vinárskeho prístroja pripomínajúceho draka. Na Súkeníckej, Dolnej ulici môžete nájsť starobylé slnečné hodiny.
Medzi stavebné pamiatky Modry patria aj mestské pivnice.
Šport
- Hádzanársky oddiel Slovan Modra
- Športový klub Modra - florbal Modra
- Florbalový klub FBC Blueberries Modra
- Futbalový klub FC Slovan Modra
- Volejbalový oddiel TJ Slovan MODRA
- Hokejbalový club HC ORLY MODRA
- Šachový klub Modra
- Malé Karpaty Športový klub – horolezectvo, turistika
- Tanečná skupina ADT Crew
- Kynologický klub
- Horolezecký klub
- DFS Magdalenka
Pravidelné podujatia
- Malokarpatské vinobranie: Vinobranie v meste Modra sa koná pravidelne každý tretí septembrový týždeň.
- Vitis Aurea: Odborná degustačná výstava vín.
- VINOFORUM: Medzinárodná výstava vína, konajúca sa počas Malokarpatského vinobrania
- Deň otvorených pivníc: Každoročne sa otvárajú pivnice vinárov v Malokarpatskej oblasti pre návštevníkov
- Slávnosti hliny: podujatie keramikárov, spravidla prvý septembrový víkend
- Slávnosti lesa a Huncokárske hody: tradičné drevorubačské slávnosti koncom júla na Piesku (Zochova chata)
- Fašiangové slávnosti vo februári, súťaž vo varení kapustnice a i.
- Pravidelné výstavy a medzinárodné koncerty v sieni umení Eunika (bývalý nemecký evanjelický kostol)
- Púť ku kaplnke sv. Márie Magdalény: každoročné verejné letné púte v období júl – august na Piesku (Zochova chata)
Hospodárstvo a infraštruktúra
Významné modranské firmy
- Slovenská ľudová majolika – ľudovoumelecké výrobné družstvo – výrobca tradičnej modranskej keramiky. V súčasnosti zatvorené z technických príčin.
- Chateau Modra, Dolná ul.(cesta na obec Šenkvice) – slovenský výrobca prívlastkových vín.
- IN VINO ELESKO WINE PARK – Partizánska ulica 88 (mestská časť Kráľová) – slovenský výrobca vín.
Školstvo
- Materské školy: Materská škola na ul. SNP 14, Materská škola na Partizánskej ul.88, Materská škola na Kalinčiakovej ul.11, Materská škola na Sládkovičovej ul. 13, Materská škola na Vajanského ul. 93
- Základné školy: Základná škola Ľ. Štúra v Modre, Komenského 1/A, Základná škola Vajanského ul. č. 93 v Modre, Základná umelecká škola v Modre, Dukelská ul.
- Stredné školy: Gymnázium Karola Štúra Modra, Nám. Slobody 1, Stredná odborná škola pedagogická Modra Sokolská 4, Stredná odborná škola vinársko – ovocinárska, Kostolná 162/3, 900 01 Modra 1
- Univerzity: Katedra astronómie, fyziky Zeme a meteorológie, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave (Astronomické a geofyzikálne observatórium Modra), Centrum ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského;
Osobnosti
- Samuel Libai (* 1782 – † 1869), zlatník
- Karol Štúr (* 1811 – † 1851), básnik, kňaz a učiteľ
- Ľudovít Štúr (* 1815 – † 1856), politik, filozof, historik, jazykovedec, spisovateľ, básnik, publicista, redaktor a pedagóg
- Ján Kalinčiak (* 1822 – † 1871), spisovateľ, literárny kritik a pedagóg
- Viliam Pauliny-Tóth (* 1826 – † 1877), politik, básnik a publicista
- Dionýz Štúr (* 1827 – † 1893), geológ a paleontológ
- Ivan Branislav Zoch (* 1843 – † 1921), polyhistor a fyzik
- Svetozár Hurban-Vajanský (* 1847 – † 1916), spisovateľ, publicista, literárny kritik a politik
- Mária Izáková (* 1862 – † 1934), pedagogička
- Jozef Roháček (* 1877 – † 1962), evanjelický farár a prekladateľ Biblie
- Ferdinand Písecký (* 1879 – † 1934), pobočník generála M. R. Štefánika, pedagóg, publicista, dramatik a autor čítaniek
- Samuel Zoch (* 1882 – † 1928), evanjelický kňaz, verejný činiteľ, politik, cirkevný hodnostár, náboženský spisovateľ
- Ján Bakoš (* 1890 – † 1967), semitológ, arabista, vysokoškolský pedagóg a prekladateľ
- Anna Kafendová-Zochová (* 1895 – † 1977), klavírna umelkyňa, hudobná pedagogička a muzikologička
- Ján Smrek (* 1898 – † 1982), básnik, spisovateľ, redaktor, publicista, vydavateľ a organizátor kultúrneho života
- Heřman Landsfeld (* 1899 – † 1986), keramikár – džbánkar, zberateľ a amatérsky archeológ
- Jozef Krajčovič (* 1919 – † 1993), pedagóg a matematik
- Viera Kraicová (* 1920 – † 2012), výtvarná umelkyňa
- Ignác Bizmayer (* 1922 – † 2019), keramikár
- Ján Farkaš (* 1923 – † 1999), enológ a výskumník
- Milan Peťovský (*1931 – † 2000), režisér, kameraman a pedagóg
- Lýdia Vadkerti-Gavorníková (* 1932 – † 1999), poetka a prekladateľka
- Ľubomír Rapoš (* 1934), výtvarník a umelecký fotograf
- Jozef Mihalkovič (* 1935), básnik a prekladateľ
- Vincent Šikula (* 1936 – † 2001), prozaik, básnik a scenárista
- Veronika Šikulová (* 1967), prozaička
- Juraj Tóth (* 1975), astronóm
Partnerské mestá
Benátky nad Jizerou, Česko Hustopeče u Brna, Česko Overijse, Belgicko Martres-Tolosane, Francúzsko
Referencie
- Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
- Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- JÚĽŠ. Modran v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
- http://www.snm.sk/?428 SNM Múzeum Ľudovíta Štúra
Pozri aj
Externé odkazy
- www.modra.sk Zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
- www.modranet.sk Regionálny spravodajský portál.