Berčéniovci

Berčéniovci (staršie: Bercsényi, niekedy písané aj Bercheny či Berzeni, s prídomkom Berčéniovci zo Székesa (Bercsényi de Székes),maď. Bercsényi alebo Bercsényi család, fra. Berchény, nem. Beresény) bol významný uhorský šľachtický, barónsky a grófsky rod, ktorý v známej podobe existoval od 16. do 19. storočia.[1]

Berčéniovci

erb rodu Berčéniovci
KrajinaUhorské kráľovstvo
Rakúske cisárstvo
Francúzsko
Titulyžupan, hlavný kapitán, generál, maršal
ZakladateľLadislav
Rok založenia
dynastie
16. storočie
Posledná hlava dynastieLadislav
Rok zániku dynastie1835
Štátna príslušnosťuhorská, francúzska

Dejiny rodu

Meno rodiny sa odvodzuje od osady Bercheny vo Vesprímskej župe, ktorá bola zničená počas osmanskej invázie do Uhorska v roku 1526 po bitke pri Moháči. Prvým známym členom rodu bol Ladislav (László), dvoran u kráľa Ľudovíta II..[2] Ladislav v roku 1525 dostal ako kráľovské dary majetky v župách Hont a Tekov.[2] Jeho syn Imrich (Imre) sa presťahoval do Sedmohradska. Tu sa v roku 1577 stal dedičom dedín Székes a Kendeő v Marušskej župe, ktoré dostal od sedmohradských kniežat Štefana a Krištofa Bátoriovcov.[2] Od tej doby používali Bercsényiovci prídomok „Székesesi“ podľa obce Székes. Imrichov syn Ladislav II. (László, cca. 1564  1599) bol vyhnaný z Krašovsko-severinskej župy. Význam rodiny opäť rastie počas dôb Ladislava III. Berčéniho. Ten bol hlavným kapitánom hradu v Ipeľskom Damašde, ktorý dobyli a obsadili Turci.[2] V roku 1647 chcel za to palatín vyvodiť zodpovednosť, v reakcii na to Ladislav III. nastúpil do služieb sedmohradského kniežaťa Juraja II. Rákociho.[2]

V roku 1639 získal rod barónsky titul (Baron Bercsényi de Székes) a v roku 1681 boli povýšení na grófov. Najväčší význam dosiahla rodina v časoch Mikuláša Berčéniho, hlavného generála kuruckých vojsk Františka II. Rákociho.[3] Jeho syn Ladislav Ignác Berčéni sa stal vo Francúzsku maršalom.[4][5] Rod vymrel po meči, posledný jeho člen, ktorý sa vrátil do Uhorska, gróf podplukovník Ladislav Berčéni, zomrel v roku 1835. Ich potomkovia dodnes žijú vo Francúzsku.

Po Berčéniovcoch sú pomenované ulice, napr. v Budapešti a v Níreďháze.

Berčéniovci na Slovensku

Berčéniovci vlastnili viaceré majetky Tekove a Honte, neskôr na Považí. Okolo roku 1650 získal Imrich Berčéni významné majetky v Tematínskom panstve, na krátku dobu patrili rodu aj Piešťany.[6] V 17. storočí sa rod stal vlastníkom hradu Tematín (v roku 1658).[7] V rokoch 1695  1697 bol vybudovaný neskororenesančný kaštieľ ako sídlo rodu v obci Brunovce pri Novom Meste nad Váhom, kam sa rod z Tematínu presunul.[8] Taktiež dočasne spravovali Čachtický hrad či hrad Beckov.[9][10] V roku 1710 po neúspechu Povstania Františka II. Rákociho Habsburgovci Berčéniovcom ako hlavným spojencom Rákociho skonfiškovali majetky, posledný vlastník Tematínu Mikuláš Berčéni z hradu utiekol v prestrojení do Poľska a nakoniec v roku 1725 zomrel v tureckom exile v meste Tekirdağ (Rodošto).

Známi príslušníci rodu

Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:

Rodokmeň rodiny Berčéniovcov

László (?  1548); manželka: Cecília

  • Boldizsár (?  1549)
  • Imre; manželka: Zsófia Sárošiová
    • László, (1564  1599); manželka: Borbála Baládffyová (? –1589)
      • Borbála; manžel: János Lázár
      • Margit; manžel: Péter Fichor
      • Imrich (1589–1639); manželka: Borbála Lugossyová (? –1653)
        • László (1616–1657)
        • Imre (1617 - 1660)
        • Alžbeta (1627–1671)
        • Mikuláš (1633–1689); manželka: grófka Maria Rechberg-Rothenlöwen (? –1684)
          • Mikuláš (1665–1725); 1. manželka: grófka Krisztina Drugethová (1659  1691); 2. manželka: Krisztina Čákiová grófka (1654  1723); 3. manželka: Zsuzsanna Kőszeghyová (1700  1750)
            • Ladislav Ignác (1689–1778); manželka: Anne Catherine Girard de Wiet (1702-1766)
              • „László János“ (1726)
              • Katalin Magdolna (1730  1795)
              • Katalin Franciska (1731  1773)
              • Mária Zsófia (1732)
              • „Mary Anna“ (1733  1796)
              • „Zsuzsanna Felicia“ (1734)
              • László János (1735  1742)
              • Ferenc Miklós (1736  1762); manželka: barónka Agnés Victoire de Barthelot de Baye
                • „Cecília Adél“ (1759)
                • János Ferenc (1760  1762)
              • „Erzsébet Felicia“ (1738)
              • Szanisló (1739  1740)
              • Katalin Erzsébet' (1742  1765)
              • František Berčéni (1744  1811); 1. manželka: markíza Anna Louise Adelaide de Pange; Manželka 2: Prudence Thérése Admirál Adélaide de Santo Domingo
                • Clementina Magdolna Valentina (1778  ?); manžel: gróf Emmanuel Maria Joseph d’Hennezel (1772  ?)
                • Ladislav Berčéni (1781  1835)
            • Zsuzsanna (1691  1745); manžel: gróf Péter Zichy (1673  1726)
      • Sophie; manžel: János Kún (?  1633)
      • Zsuzsanna; manžel: György Ghyczy
    • István (?  1600); manželka: Borbála Soósová
  • Katalin; manžel: Poky Menyhért
  • Alžbeta; 1. manžel: András Deméndy; 2. manžel: László Orgonás

Galéria

Referencie

  1. Gróf Miklós Bercsényi [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2020-10-06]. Dostupné online.
  2. Kálmán Thaly. A SZÉKESI GRÓF BERCSÉNYI-CSALÁD NEMZEDÉKRENDJE.* [online]. arcanum.hu, [cit. 2020-10-06]. Dostupné online. (po maďarsky)
  3. Slovakiana [online]. slovakiana.sk, [cit. 2020-10-06]. Dostupné online.
  4. Segeš, Vladimír : Z kuruckého kapitána maršal Francúzska. Gróf Ladislav Berčéni (Bercsényi, Bercheny). História revue 4, 2004, č. 5 str. 93
  5. Peter Švorc a kolektív, Sprievodca po historickom Prešove. Universum, Prešov, 1997
  6. KPÚ Trnava. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2020-06-17]. Dostupné online.
  7. Vítame Vás na hrade Tematín [online]. tematin.eu, [cit. 2020-10-06]. Dostupné online.
  8. Obec Lúka [online]. obecluka.sk, [cit. 2020-10-06]. Dostupné online.
  9. Stredoveká atmosféra znovu láka [online]. katolickenoviny.sk, 2020-07-08, [cit. 2020-10-05]. Dostupné online.
  10. História hradu [online]. cachtickyhrad.eu, [cit. 2020-10-06]. Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.