Berčéniovci
Berčéniovci (staršie: Bercsényi, niekedy písané aj Bercheny či Berzeni, s prídomkom Berčéniovci zo Székesa (Bercsényi de Székes),maď. Bercsényi alebo Bercsényi család, fra. Berchény, nem. Beresény) bol významný uhorský šľachtický, barónsky a grófsky rod, ktorý v známej podobe existoval od 16. do 19. storočia.[1]
Berčéniovci | |
erb rodu Berčéniovci | |
Krajina | Uhorské kráľovstvo Rakúske cisárstvo Francúzsko |
---|---|
Tituly | župan, hlavný kapitán, generál, maršal |
Zakladateľ | Ladislav |
Rok založenia dynastie | 16. storočie |
Posledná hlava dynastie | Ladislav |
Rok zániku dynastie | 1835 |
Štátna príslušnosť | uhorská, francúzska |
Dejiny rodu
Meno rodiny sa odvodzuje od osady Bercheny vo Vesprímskej župe, ktorá bola zničená počas osmanskej invázie do Uhorska v roku 1526 po bitke pri Moháči. Prvým známym členom rodu bol Ladislav (László), dvoran u kráľa Ľudovíta II..[2] Ladislav v roku 1525 dostal ako kráľovské dary majetky v župách Hont a Tekov.[2] Jeho syn Imrich (Imre) sa presťahoval do Sedmohradska. Tu sa v roku 1577 stal dedičom dedín Székes a Kendeő v Marušskej župe, ktoré dostal od sedmohradských kniežat Štefana a Krištofa Bátoriovcov.[2] Od tej doby používali Bercsényiovci prídomok „Székesesi“ podľa obce Székes. Imrichov syn Ladislav II. (László, cca. 1564 – 1599) bol vyhnaný z Krašovsko-severinskej župy. Význam rodiny opäť rastie počas dôb Ladislava III. Berčéniho. Ten bol hlavným kapitánom hradu v Ipeľskom Damašde, ktorý dobyli a obsadili Turci.[2] V roku 1647 chcel za to palatín vyvodiť zodpovednosť, v reakcii na to Ladislav III. nastúpil do služieb sedmohradského kniežaťa Juraja II. Rákociho.[2]
V roku 1639 získal rod barónsky titul (Baron Bercsényi de Székes) a v roku 1681 boli povýšení na grófov. Najväčší význam dosiahla rodina v časoch Mikuláša Berčéniho, hlavného generála kuruckých vojsk Františka II. Rákociho.[3] Jeho syn Ladislav Ignác Berčéni sa stal vo Francúzsku maršalom.[4][5] Rod vymrel po meči, posledný jeho člen, ktorý sa vrátil do Uhorska, gróf podplukovník Ladislav Berčéni, zomrel v roku 1835. Ich potomkovia dodnes žijú vo Francúzsku.
Po Berčéniovcoch sú pomenované ulice, napr. v Budapešti a v Níreďháze.
Berčéniovci na Slovensku
Berčéniovci vlastnili viaceré majetky Tekove a Honte, neskôr na Považí. Okolo roku 1650 získal Imrich Berčéni významné majetky v Tematínskom panstve, na krátku dobu patrili rodu aj Piešťany.[6] V 17. storočí sa rod stal vlastníkom hradu Tematín (v roku 1658).[7] V rokoch 1695 – 1697 bol vybudovaný neskororenesančný kaštieľ ako sídlo rodu v obci Brunovce pri Novom Meste nad Váhom, kam sa rod z Tematínu presunul.[8] Taktiež dočasne spravovali Čachtický hrad či hrad Beckov.[9][10] V roku 1710 po neúspechu Povstania Františka II. Rákociho Habsburgovci Berčéniovcom ako hlavným spojencom Rákociho skonfiškovali majetky, posledný vlastník Tematínu Mikuláš Berčéni z hradu utiekol v prestrojení do Poľska a nakoniec v roku 1725 zomrel v tureckom exile v meste Tekirdağ (Rodošto).
Známi príslušníci rodu
Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:
- Alžbeta Berčéniová (*1627 – †1671), predstavená rádu pri kláštore klarisiek v Bratislave
- František Berčéni (*1744 – †1811), hlavný jazdec, generál jazdectva
- Imrich Berčéni (*1589 – †1639), generál, hlavný kapitán hradu Novohrad
- Ladislav Ignác Berčéni (*1689 – †1778), kapitán osobnej stráže, francúzsky maršal
- Ladislav Berčéni (*1781 – †1835), podplukovník, posledný mužský člen rodiny
- Mikuláš Berčéni (*1633 – †1689), cisársky generál, veliteľ Preddunajského hlavného kapitanátu, účastník Povstania Imricha Tököliho
- Mikuláš Berčéni (*1665 – †1725), hlavný generál kuruckých vojsk
- Mikuláš Berčéni (*1736 – †1762), komorník poľského kráľa Stanislava I.
Rodokmeň rodiny Berčéniovcov
László (? – 1548); manželka: Cecília
- Boldizsár (? – 1549)
- Imre; manželka: Zsófia Sárošiová
- László, (1564 – 1599); manželka: Borbála Baládffyová (? –1589)
- Borbála; manžel: János Lázár
- Margit; manžel: Péter Fichor
- Imrich (1589–1639); manželka: Borbála Lugossyová (? –1653)
- László (1616–1657)
- Imre (1617 - 1660)
- Alžbeta (1627–1671)
- Mikuláš (1633–1689); manželka: grófka Maria Rechberg-Rothenlöwen (? –1684)
- Mikuláš (1665–1725); 1. manželka: grófka Krisztina Drugethová (1659 – 1691); 2. manželka: Krisztina Čákiová grófka (1654 – 1723); 3. manželka: Zsuzsanna Kőszeghyová (1700 – 1750)
- Ladislav Ignác (1689–1778); manželka: Anne Catherine Girard de Wiet (1702-1766)
- „László János“ (1726)
- Katalin Magdolna (1730 – 1795)
- Katalin Franciska (1731 – 1773)
- Mária Zsófia (1732)
- „Mary Anna“ (1733 – 1796)
- „Zsuzsanna Felicia“ (1734)
- László János (1735 – 1742)
- Ferenc Miklós (1736 – 1762); manželka: barónka Agnés Victoire de Barthelot de Baye
- „Cecília Adél“ (1759)
- János Ferenc (1760 – 1762)
- „Erzsébet Felicia“ (1738)
- Szanisló (1739 – 1740)
- Katalin Erzsébet' (1742 – 1765)
- František Berčéni (1744 – 1811); 1. manželka: markíza Anna Louise Adelaide de Pange; Manželka 2: Prudence Thérése Admirál Adélaide de Santo Domingo
- Clementina Magdolna Valentina (1778 – ?); manžel: gróf Emmanuel Maria Joseph d’Hennezel (1772 – ?)
- Ladislav Berčéni (1781 – 1835)
- Zsuzsanna (1691 – 1745); manžel: gróf Péter Zichy (1673 – 1726)
- Ladislav Ignác (1689–1778); manželka: Anne Catherine Girard de Wiet (1702-1766)
- Mikuláš (1665–1725); 1. manželka: grófka Krisztina Drugethová (1659 – 1691); 2. manželka: Krisztina Čákiová grófka (1654 – 1723); 3. manželka: Zsuzsanna Kőszeghyová (1700 – 1750)
- Sophie; manžel: János Kún (? – 1633)
- Zsuzsanna; manžel: György Ghyczy
- István (? – 1600); manželka: Borbála Soósová
- László, (1564 – 1599); manželka: Borbála Baládffyová (? –1589)
- Katalin; manžel: Poky Menyhért
- Alžbeta; 1. manžel: András Deméndy; 2. manžel: László Orgonás
Galéria
- Berčéniovský kaštieľ v Brunovciach
- Čachtický hrad, prvé nádvorie
- Palác Klobušickovcov v Prešove, vzniknutý prestavbou Berčéniovského domu, v ktorom sa narodil Ladislav Ignác
- generál Mikuláš Berčéni
- maršal Ladislav Ignác Berčéni
- Generál František Berčéni
Referencie
- Gróf Miklós Bercsényi [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2020-10-06]. Dostupné online.
- Kálmán Thaly. A SZÉKESI GRÓF BERCSÉNYI-CSALÁD NEMZEDÉKRENDJE.* [online]. arcanum.hu, [cit. 2020-10-06]. Dostupné online. (po maďarsky)
- Slovakiana [online]. slovakiana.sk, [cit. 2020-10-06]. Dostupné online.
- Segeš, Vladimír : Z kuruckého kapitána maršal Francúzska. Gróf Ladislav Berčéni (Bercsényi, Bercheny). História revue 4, 2004, č. 5 str. 93
- Peter Švorc a kolektív, Sprievodca po historickom Prešove. Universum, Prešov, 1997
- KPÚ Trnava. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2020-06-17]. Dostupné online.
- Vítame Vás na hrade Tematín [online]. tematin.eu, [cit. 2020-10-06]. Dostupné online.
- Obec Lúka [online]. obecluka.sk, [cit. 2020-10-06]. Dostupné online.
- Stredoveká atmosféra znovu láka [online]. katolickenoviny.sk, 2020-07-08, [cit. 2020-10-05]. Dostupné online.
- História hradu [online]. cachtickyhrad.eu, [cit. 2020-10-06]. Dostupné online.