Bazilika svätého Kríža (Kežmarok)

25. apríla 1433 napadli mesto husiti. Nasledujúci požiar a neskoršie zemetrasenie v roku 1443 kostol silno poškodili. Výstavba nového neskorogotického halového kostola začala v roku 1444. Prestavbu kostola z veľkej časti financovala Kežmarská rodina Zápoľských. Pri prestavbe sa zachovali niektoré časti obvodového muriva z pôvodného kostola. Prestavba zväčšila baziliku južným a východným smerom. Ako prvé sa začalo prestavovať presbytérium a pokračovalo sa halou. Presbytérium sa podarilo dokončiť hlavne vďaka príspevkom rodiny Zápoľských čomu nasvedčujú aj vytesané erby nad portálom. V roku 1486 sa do svätyne osadil vstupný portál a v roku 1498 hlavný – južný portál chrámu. Tento rok sa ukončila neskorogotická prestavba.

Bazilika na vedute mesta Kežmarok z 18. storočia

Interiér baziliky a hlavný oltár s plastikou ukrižovaného Ježiša od Majstra Pavla z Levoče

Veža baziliky

Hlavný organ RIEGER Opus 2213 (1926). Organ má 3 manuály + pedál, 31 registrov, pneumatickú traktúru a kužeľkové vzdušnice. Pozitív v zábradlí je len pozostatok zo staršieho nástroja.

Neskôr nastal ďalší požiar a to v roku 1521 po ktorom zabezpečili vežu kamennou pavlačou (v roku 1525) a po výstavbe novej renesančnej zvonice (1589 – 1591) túto vežu prispôsobili renesančnému štýlu pomocou novej renesančnej atiky. Následne pristavali aj severnú predsieň, čim sa zavŕšil architektonický vývoj chrámu.

Počas obdobia reformácie chrám obohatili o baldachýn nad kazateľnicou, organy, epitafy, mortuáriá a bočné drevené chóry, ktoré po prevzatí kostola katolíci odstránili (približne okolo roku 1670).

Podľa evanjelickej vizitácie z roku 1709 a z vizitácie z toku 1731 vieme že v kostole bolo 14 oltárov. Protestanti teda oltáre neodstránili len ich prestali používať s tým že niektoré boli poškodené po zásahu kryptokalvínskych kaplánov rodiny Thököly. Ale v roku 1779 bolo v kostole už len desať oltárov a v roku 1803 už len päť. Historik Juraj Bohuš okolo roku 1720 opisuje nástropné maľby s obrazmi apoštolov a cirkevných otcov. V roku 1731 nastala obnova exteriéru kostola. Následne v roku 1804 kežmarský historik Christian Genersich hovorí o kamenných článkoch klenby ktoré sú vymaľované na smaragdovozeleno ale väčšina z malieb boli asi pri opravách z roku 1754 zabielené. Neskôr postupne zanikali aj náhrobky významných občanov ako Kataríny Tharcy – manželky správcu hradu Krištofa Warkocza, či hradného pána – Hieronyma Lasky (1496 – 1541). Z roku 1754 pochádzali aj nápisy na klenbe svätyne ktoré boli ovplyvnené barokom.

Barokové nápisy boli odstránené spoločne s maľbami v rokoch 1868 – 1870, keď objekt reštaurovali.

Od druhej polovice 19. storočia stúpa záujem o pamiatkovú starostlivosť. Na základe romantizujúcich tendencii (purizmu – čistote štýlu) je z kostolov odstraňované renesančné a barokové zariadenie a nahradené novým – neogotickým. Na základe pokračovania myšlienky sú upravované aj gotické architektonické časti ktoré sa reštaurátorom zdali byť menej dokonalé. V roku 1868 došlo k regotizácii interiéru a namiesto zbarokizovaných oltárov postavili nové – neogotické, do ktorých zakomponovali časti zachovaných gotických oltárov. Obnovil sa aj Hlavný oltár sv. Kríža s plastikou ukrižovaného Ježiša od Majstra Pavla z Levoče. Architektonickú a sochársku výzdobu po odstránení pôvodnej polychrómie nanovo pozlátili a polychrómovali. Počas vtedajšej opravy niektoré obrazy a sochy premaľovali tak silno že nie je zreteľná ich historická hodnota.

V roku 1978 sa začalo ďalšie reštaurovanie kostola. Opravila sa veža a obnovila sa jej výzdoba. Múry kostola boli izolované proti vlhkosti a došlo k úprave celého okolia kostola. V roku 1993 – 1994 sa do kostola nainštalovaná nová dlažba spolu s podlahovým kúrením a kostol sa vymaľoval. Zároveň sa aj zreštaurovali niektoré sochy napríklad socha Michala archanjela.

Na basilicu minor bol kostol povýšený pápežom Jánom Pavlom II. 29. júla 1998.[2] Slávnostné vyhlásenie na baziliku sa udialo 14. septembra 1998.

Tento chrám predstavuje typ spišských halových kostolov.

V jeho presbytériu sa nachádza neskorogotická sieťová klenba parlérovskej schémy ktorá je vytvorená na princípe pretínajúcich sa dvojíc paralelných diagonálnych rebier ktoré sú usadené na masívnych poygonálnych pilastroch a sú podchytené konzolami, z ktorých dve sú ukončené maskarónmi v podobe muža a ženy. V mieste kríženia rebier v strede klenby, sú na spôsob svorníkov umiestnené drobné rozety alebo štítky s erbami. Samotné presbytérium je presvetlené neskorogotickými oknami s bohatou vitrážou s individuálne riešenými kružbami. Na južnej strane presbytéria je malý neskorogotický portál s letopočtom 1486 a vyššie spomínanými erbami Zápoľských a Kežmarku. Podobný portál vedie do severnej sakristie. Na severnej stene presbytéria sa nachádzajú otvorené hrotité arkády empory, postavenej na poschodí nad sakristiou z 1. polovice 14. storočia.

Sakristia pochádza z prestavby okolo roku 1320 a má pôdorys v tvare obdĺžnika a je klenutá troma poľami krížovej klenby s klinovými rebrami, ktoré dosadajú na kružbové a ostrohové konzoly. V mieste kríženia rebier sa nachádzajú svorníky s motívom barančeka, mesiaca a slnka.

Nad sakristiou sa nachádza empora ktorá je otvorená smerom do presbytéria pomocou veľkých lomených arkád. Empora je sprístupnená zo sakristie pomocou vnútorného schodiska. Je zaklenutá gotickou sieťovou klenbou ktorej rebrá so žliabkami prechádzajú hladko na stenu alebo na oblé prípory, prípadne na štítok alebo na malú konzolu s vegetatívnymi úponkami. Taktiež sa tam nachádza zvonku zamurované rozetové okno. V empore sa zachovala pôvodná neskorogotická tehlová dlažba.

Pseudobazilikálny halový priestor sa skladá z troch lodí, ktoré delí vysoká medziloďová arkáda s lomeným oblúkom položených na siedmych osembokých pilieroch ktoré dosadajú na mohutné polygonálne pätky. V hlavnej strednej lodi sa nachádza hviezdicová klenba ktorej bohato profilované rebrá dosadajú na obvodové múry a piliere bez konzol s náznakmi prekríženia. V západnej časti strednej lode sa taktiež nachádza orgánový chór ktorý je podklenutý hviezdicovou klenbou a ukončený kamenným zábradlím zostaveným z kružieb s motívom rotujúcich plamienkov. Cesta na chór vedie pomocou schodiska na južnej strane cez novší renesančný portál. V južnej lodi sa nachádza sieťová klenba parlérovskej schémy, v severnej lodi jednoduchá sieťová klenba.

V južnej stene strednej lode je umiestnená vstupná neskorogotická predsieň zaklenutá hviezdicovou klenbou. Do nej je následne vsadený dvojosový hlavný portál s plamienkovou kružbou a s plastikami Krista, Panny Márie a svätého Jána z roku 1498 spolu s pamätnou páskou s dátumom ukončenia stavby „crux nos sancta tuere 1498“. Zo severnej strany vedie do chrámu podobný, ale jednoduchší portál s predsieňou zo 16. storočia.

Veža chrámu pochádza zo začiatku 13. storočia. V prízemí sa nachádzajú zvyšky ústupokvého portálu vedúceho do hlavnej lode chrámu. Ďalej odtlačky klenieb a v rohoch zvyšky kamenných náznakov rebier. V posledných poschodiach sa zachovali zamurované neskorogotické zvukové otvory a vonkajšiu fasádu veže rozdeľujú dve rímsy. Po obvode kostola sa nachádzajú dvojstupňové oporné piliere s pultovými strieškami.

Zariadenie kostola bolo kedysi omnoho bohatšie ale presné informácie o pôvodnom stave nemáme. Predpokladá sa umiestenie zariadenia z okolitých zaniknutých kostolov. Steny boli vymaľované freskami ktoré boli počas obdobia reformácie zabielené. Oltáre boli neskôr rozobrané a odstránené z kostola, na želanie rodiny Thőkőyovcov, ktorú silne ovplyvnili dvorní kapláni naklonení myšlienke kalvinizmu. Kostol znovu začala spravovať cirkev a od roku 1673 sa začali stavať nové oltáre. Podľa vizitácie z roku 1731 sa v chráme nachádzalo 14 oltárov.

• Hlavný oltár sv. kríža s plastikou ukrižovaného Ježiša od Majstra Pavla z Levoče
• oltár sv. Anny
• oltár sv. Pavla Pustovníka (z dielne kežmarského rezbára Jána Lercha a dnes sú umiestnené v Mariánskom kostole)
• oltár sv. Salvátora,
• oltár sv. Mikuláša
• oltár sv.Kataríny z r. 1493, (zachovaný dodnes)
• oltár sv. Jána Nepomuckého (barokový dodnes zachovaný ako závesný obraz)
• oltár Najsvätejšej Trojice (gotická tabuľová maľba odstránená v priebehu 18. storočia)
• oltár Mučeníkov – dodnes zachovaný ako oltár sv. Apoštolov
• oltár sv. Jána Evanjelistu (nezachovaný)
• oltár sv. Barbory – poškodený (dnes sa zachoval pomerne veľký obraz sv. Barbory z prvej polovice 18.storočia, ktorý bol do opravy v roku 2005 umiestnený v Mariánskom kostole)
• oltár sv. Doroty (poškodený)
• sv. Kríž – umiestnený uprostred (dnes umiestnený na hlavnom oltári)
• oltár Panny Márie