Bazilej

Bazilej (nem. Basel, franc. Bâle, tal. Basilea) je tretie najväčšie mesto Švajčiarska podľa počtu obyvateľov. Tvorí nadnárodné súmestie, kde žije približne 830-tisíc obyvateľov, zasahujúce až za hranice Nemecka a Francúzska[2].

Bazilej
(Basel)
Bâle, Basilea
mesto
Erb
Štát Švajčiarsko
Kantón Bazilej-mesto
Rieka Rýn
Nadmorská výška 260 m n. m.
Súradnice 47°34′S 7°36′V
Rozloha 22,75 km² (2 275 ha)
Obyvateľstvo 170 004 (august 2010) [1]
Hustota 7 472,7 obyv./km²
Založenie 374
Primátor Guy Morin
PSČ 4000
Poloha mesta na mape Švajčiarska
Poloha mesta na mape Švajčiarska
Wikimedia Commons: Basel
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Nachádza sa na severozápade Švajčiarska na rieke Rýn, blízko hraníc s Francúzskom a Nemeckom. Bazilej je významným centrom priemyslu v tejto oblasti, s dominanciou chemického a farmaceutického priemyslu. V meste sa nachádza najstaršia švajčiarska univerzita (1460). Bazilej má aj svoje bohaté a dávne kultúrne tradície, kultúrno-historické pamiatky, umelecké inštitúcie, centrá, spolky a nadácie i špecifické festivaly.

Geografia

Poloha

Bazilej, ležiace na najkrajnejšom severozápade Švajčiarska, sa rozkladá na oboch stranách rieky Rýn. Popri častí kantónov Schaffhausen a Zurich patrí "Kleinbasel", severná časť mesta Bazilej, k jediným oblastiam vo Švajčiarsku, ktoré ležia na severnej strane Rýn u.

Rýn mení v oblasti mesta Bazilej smer toku z východo-západného na juho-severný. Tu končí časť Rýnu nazývaná po nemecky Hochrhein a začína tzv. Oberrhein. Tesne pred týmto miestom ústi do Rýnu rieka Wiese a Birs, ktorá tvorí hranicu kantónu Basel-Landschaft. Na plochom severnom brehu sa nachádzajú veľké priemyselné oblasti. Rýn je od svojho ústia až po Bazilej označená od roku 1868 ako medzinárodné vody.

Okolité obce

Okolité obce mesta Bazilej sú:

  • Na severe a severo-východe Weil am Rhein (Nemecko) a Riehen (kantón Basel-stadt)
  • Na východe: Birsfelden, Muttenz, Münchenstein, Reinach a Bottmingen (všetky patria do kantónu Basel-Landschft)
  • Na západe: Binningen a Allschwil (kantón Basel-Landschaft, ako aj Saint-Louis, Hégenheim a Huninque (Francúzsko).

Vďaka svojej polohe sa stal Bazilej už veľmi skoro dôležitým dopravným uzlom a tým aj významným obchodným miestom. Patrí k najhustejšie osídlenej oblasti Európy, no zároveň disponuje viac ako 320 ha zelene a 71 ha lesov.

Mesto Bazilej a obce Riehen a Bettingen spolu tvoria najmenší švajčiarsky kantón. Najnižší bod kantónu sa nachádza v prístave Kleinhüningen s 245 m n. m., najvyšším bodom je St. Chrischona s 522 m n. m. s televíznou vežou - najvyššou nezávislou stavbou vo Švajčiarsku.

Klíma

Mesto Bazilej má vďaka svojej polohe veľmi mierne a slnečné podnebie a v porovnaní so stredným Švajčiarskom veľmi málo hmly na jeseň. Priemerná ročná teplota je 9,0°C. Najteplejšie mesiace sú júl a august s priemernými teplotami 17,1 a 18,1°C a najchladnejšie január a december s 0,2 a 1,3°C. Priemerné ročné zrážky sú 785 mm, pričom najviac zrážok padá v júni a auguste (91 mm) a najmenej vo februári - v priemere 42 mm. V zime sa v Bazilej vyskytuje zvyčajne len veľmi malá alebo žiadna snehová pokrývka a ročne sa vyskytuje priemerne 30 dní so snežením. Rekordných 49 cm snehu napadlo v meste 5. marca 2006, ktorý úplne ochromil celý Bazilej, vrátane letiska. Vietor tu fúka väčšinou slabý, najčastejšie z východu alebo západu.

Dejiny

Počas obdobia Rímskej ríše bola neďaleko rieky Rýn založená osada Augusta Raurica (cca 44 pred Kr.). Bola vybudovaná na mieste staršej keltskej opevnenej osady. Mesto Bazilej bolo nazývané latinsky Basilea alebo Basilia (zo starovekej gréčtiny Vasilèa, Βασιλεια čo znamená kráľovstvo) a tento názov je zdokumentovaný z roku 374[3].

Mesto bolo v roku 917 vyplienené maďarským nájazdom[4]. V roku 1019 začala počas vlády nemeckého cisára Henricha II. výstavba katedrály (známa ako Münster). V roku 1356 bola po zemetrasení zničená veľká časť mesta. Počas rokov 1431 – 1449 sa v meste konal Bazilejský koncil. V roku 1501 sa Bazilej pridal k Starému sprisahanectvu ako 11. kantón[5]. Bazilej bol miestom vydania prvej knihy o ľudskej anatómií De humani corporis fabrica (1543), ktorú vydal Andreas Vesalius (1514–1564)[6] V roku 1874 bola v meste otvorená prvá švajčiarska zoo.

Doprava

Bazilej je významný dopravný uzol. Blízko mesta (vo Francúzsku) sa nachádza medzinárodné letisko Basel-Mulhouse-Freiburg International Airport, ktoré spravuje aj Švajčiarsko. Bazilej má jediný nákladný prístav vo Švajčiarsku, pretože je mesto splavnou časťou rieky Rýn spojené s prístavom v Rotterdame. V meste sa nachádzajú 3 železničné stanice, mestskú dopravu zabezpečujú električky a Rýn preklenuje 5 dopravných mostov.

Osobnosti mesta

Partnerské mestá

Referencie
  1. Bevölkerungsbilanz nach Geschlecht, Heimat und Gemeinde im August 2010 [online]. Statistisches Amt Basel-Stadt, [cit. 2010-10-02]. MS Excel. Dostupné online. (nemecky)
  2. Eurodistrict Basel [online]. eurodistrictbasel, [cit. 2010-10-02]. Dostupné online. (nemecky)
  3. The Encyclopedia Americana, Grolier Incorporated 1999, s. 308
  4. HEUSLER, Andreas: Geschichte der Stadt Basel. Bazilej: 6. Aufl. Frobenius, 1969, s. 5-6.
  5. STRUPP, Karl: Wörterbuch Des Völkerrechts. De Gruyter 1960, s. 225
  6. The Illustrations from the Works of Andreas Vesalius of Brussels, Courier Dover Publications 1973, s.30

Pozri aj

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bazilej

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Basel na anglickej Wikipédii a Basel na nemeckej Wikipédii.


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.