Ľudovít Oelschläger

Pre viac informácií o budove pozri Nová ortodoxná synagóga v Košiciach

Synagóga

Bývalá židovská škola

Medzi Oelschlägerovymi prácami vyniká komplex synagógy a školy v Košiciach (1926 až 1935, Puškinova 3), na ktorom vidieť reprezentačnejší a viac do histórie obrátený variant jeho členenia priečelí. Arkáda s jednoducho obrubenými piliermi tu stráca tradičný vzhľad a oveľa viac pôsobí ako abstraktný rytmus zvislých línii. Atiku lemujú členité lastovičie chvosty - motív neklamne prevzatý z východoslovenskej renesancie.

Ortodoxná synagóga spolu so školou a rituálnym kúpeľom tvorili pôvodne uzavretý areál. Napriek tomu, že projekty jednotlivých budov vznikli súčasne, synagógu postavili skôr než školu. Ešte v roku 1932, keď vyšla publikácia o architektovi Oelschlägerovi, škola nestála. Projekt nesie charakteristické znaky ranej tvorby architekta, kde sa akási rondokubistická štylizácia spája s motívmi historickej, v tomto prípade renesančnej architektúry. Synagóga je založená na pozdĺžnej symetrickej dispozícii, kde hlavný modlitebný priestor lemuje galéria. Dvojposchodové krídlo školy je jednoduchou dvojtraktovou dispozíciou, pôvodne s piatimi triedami na jednom podlaží. V devädesiatych rokoch bolo v priestoroch bývalej izraelitskej školy osemročné evanjelické gymnázium.

Práve v čase, keď Oelschläger projektoval túto budovu, bola vo výstavbe druhom okraji centra mesta pre židovských neológov synagógu (1927, Moyzesova 66). Jej autor, budapeštiansky architekt Lajos Kozma, ju navrhol vo veľkoryso jasnom a monumentálne klasicistickom duchu. Domáci Oelschläger však kompiluje, tak charakteristicky pre perifériu, zmes mnohorakých podnetov, v ktorých sa skrýva väčšia živosť i kontakt s dobovými prúdmi.

Architekt postupne opúšťa historické predlohy na ďalších dielach s menšími nárokmi na tradičný vzhľad. Zostávajú po nich už len stopy ornamentov (interiér Kina Slovan), silne ich transformuje (napríklad plečnikovsky pretvorené nahor sa rozširujúce stĺpy s hlavicami z prehnutého plátu na budove bývalej Obchodnej a priemyselnej komory, dnes VÚB, 1930, Hlavná 112), alebo opakovane formuje okenné šambrány oblého profilu, ktoré plávajú na hladkých fasádach a odkazujú na smelú rondokubistickú dekoratívnosť (Hasičská kasáreň v Košiciach, 1927, Požiarnická 4). Z podobných profilov formuje výrazné horizontálne pásy členiace plochu fasád (priečelie spomínaného Kina Slovan).

Pre viac informácií o budove kina pozri Stará radnica (Košice)

Kino Slovan

Budovu kina postavili v rámci zadného dvora historického objektu na hlavnom košickom námestí. Napriek stiesnenej priestorovej situácii sa Oelschläger zhostil zadania komplexne a využil pritom aj celý diapazón svojich obľúbených architektonických článkov. Vstup do priestoru kina zvýrazňuje šestica kónicky sa dohora rozširujúcich stĺpov s lucernami namiesto hlavíc, na prvom podlaží sú to prevýšené arkádové okná a priečelie uzatvára vysoká atika s oblúčkovým ornamentom. Na koncentrovanej prehliadke motívov charakteristických pre Oelschlägera možno miestami sledovať podobnosť s dielom slovinského architekta Jože Plečnika.

Autorstvo tohto sanatória sa pripisuje Oelschlägerovi, ktorý budovu údajne projektoval v spolupráci s Gedeonom Majunkem. Dnešný odborný liečebný ústav respiračných chorôb a tuberkulózy nesie meno básnika Jiřiho Wolkra, ktorý sa tu za prvej ČSR liečil. Pozostáva z dvoch navzájom prepojených budov. Prvú postavili v duchu hrazdenej tatranskej architektúry pravdepodobne podľa projektu Majunkeho pre miestneho lekára Guhra. Neobvyklá je plochá strecha sčasti s cimburím. Lodžiové časti na južnej fasáde sú drevené, červené a okrové, predstavané pred murovanú konštrukciu. Východnú časť postavili v modernejšom poňatí koncom dvadsiatych rokov. Dispozícia nadväzuje na koncepciu staršej budovy. Izby sú orientované na dve strany, z prízemia je priamy priechod do jedálne medzi oboma budovami, ktorú postavili asi v čase spojenia oboch budov v roku 1934.