Asunción

Mapa zo 17. storočia ukazuje oblasť Rio de la Plata vrátane Asunciónu.

Asunción je jedno z najstarších miest v Južnej Amerike a najdlhšie kontinuálne osídlené sídlo v povodí Rio de la Plata. Práve z tohto dôvodu sa mesto nazýva "Matka miest"[3]. Práve členovia koloniálnych expedícii, ktoré začínali v Asuncióne neskôr zakladali v oblasti nové mestá, vrátane druhého založenia mesta Buenos Aires, či založenia iných dôležitých miest ako napríklad Santa Fe[4].

Ako prvý navštívil oblasť, kde neskôr vznikol Asunción, španielsky conquistador Juan de Ayolas, ktorý tadiaľto prechádzal na sever popri rieke Paraguaj. Hľadal prechod k baniam v Alto Perú (v súčasnosti v Bolívii)[5]. Neskôr boli vyslaní španielski objavitelia Juan de Salazar de Espinosa a Gonzalo de Mendoza, ktorí boli príbuzní známeho conquistadora Pedra de Mendozu, aby hľadali Ayolasa (o ktorom nebolo nič známe), čo sa im však nepodarilo. Na tejto ceste popri rieke Paraguaj musel de Mendoza na ľavom brehu rieky doplniť zásoby do svojich lodí. Našiel priateľský kmeň domorodých obyvateľov a rozhodol sa na danom mieste založiť pevnosť (august 1537)[6]. Pevnosť dostala meno Nuestra Señora Santa María de la Asunción, teda Naša pani Svätá Mária nanebovzatá. Meno dostala pevnosť hneď po tom, čo bolo dostavané jej opevnenie, teda 15. augusta a práve 15. augusta sa slávi sviatok nanebovzatia Panny Márie[7]. V roku 1541 domorodí obyvatelia zničili Buenos Aires a tak miestni španielski osadníci ušli práve do pevnosti Asunción. Tu sa už nachádzalo mesto a príchodom utečencov z Buenos Aires sa tu vytvorilo veľké španielske koloniálne sídlo, ktoré sa stalo centrom provincie zahrňujúcej časť Brazílie (v súčasnosti už Paraguaj a severovýchodná Argentína). V roku 1603 sa Asunción stal sídlom tzv. Prvej synody Asunción (na jej čele stál biskup), ktorej úlohou bola evanjelizácia miestnych domorodých obyvateľov v ich pôvodných jazykoch. Potom, čo vzrástol význam Buenos Aires v prvých rokoch 17. storočia, začal sa postupne znižovať vplyv Asunciónu. Prispela k tomu však aj zlá poloha mesta, ktoré bolo ďaleko od mora[8].

Casa de la Independencia je miesto, kde vznikli plány úspešného boja za nezávislosť Paraguaja.

Mesto na vyobrazení z roku 1869.

V roku 1731 prebehlo povstanie pod vedením José de Antequera y Castro. Jednalo sa o vôbec prvé veľké povstanie voči španielskej koloniálnej vláde v celom regióne. Táto vzbura sa však nepodarila, no napriek tomu sa jednalo o prvý signál nespokojnosti miestneho koloniálneho obyvateľstva a snahu o nezávislosť[9]. Snaha o nezávislosť napriek tomu stále rástla, predovšetkým medzi tzv. Criollos (potomkovia španielskych kolonistov, ktorí sa narodili už v Južnej Amerike), Mesticami (miešanci medzi potomkami bielych (európskych) kolonistov a Indiánov), ale aj Indiánmi[10].

Nespokojnosť rástla pomerne dlho bez väčšieho odporu až do roku 1811. V tomto roku sa uskutočnilo tajné stretnutie medzi lídrami hnutia za nezávislosť, ktorí vytvorili plán na pascu voči španielskemu guvernérovi Paraguaja Bernardovi de Velasco[11]. Tento plán bol vytvorený v dome Juany Maríe de Lara v centre Asunciónu[12]. V noci medzi 14. a 15. májom 1811 rebeli uspeli a prinútili guvernéra Velasca vzdať sa. V súčasnosti je dom, kde plán vznikol nazvaný Casa de la Independencia, teda dom nezávislosti a je v ňom umiestnené múzeum. 14. máj 1811 je tak braný ako deň vyhlásenia nezávislosti Paraguaja[13]. Potom, čo získala krajina nezávislosť, došlo v meste k významným zmenám. Pod vládou konzula Paraguaja José Gaspara Rodrígueza de Francia došlo k vybudovaniu ciest v rámci celého mesta a pomenovaniu všetkých ulíc. Počas vlády prvého prezidenta Paraguaja Carlosa Antonia Lópeza zaznamenal Asunción ďalší pokrok potom, čo prezident prijal nové ekonomické opatrenia. Počas jeho vlády bolo vybudovaných viac ako 400 škôl, mnoho hutníckych tovární a prvá železnica v Južnej Amerike[14].

Po smrti prezidenta v roku 1862 sa prezidentom stal syn toho predchádzajúceho Francisco Solano López. Ten viedol krajinu počas zničujúcej Paraguajskej vojny, v ktorej musel Paraguaj bojovať proti Brazílii, Argentíne a Uruguaju[15]. Vojna trvala 6 rokov a jednalo sa o najkrvavejší konflikt v dejinách Latinskej Ameriky. Trojspolok vojnu vyhral a Asunción bol 6 rokov (do 1876) okupovaný brazílskym vojskom. Paraguaj vo vojne stratil viac ako 300 000 vojakov a civilistov (pred vojnou žilo v krajine približne 500 000 obyvateľov) a polovicu územia. Dokonca sám prezident Francisco Solano López padol 1. marca 1871 v bitke[16].

Po zničujúcej vojne, ktorá premenila Paraguaj z jedného z najrozvinutejších štátov v Južnej Amerike na zničenú a chudobnú krajinu bez obyvateľstva, sa muselo mesto a aj krajina spamätávať desaťročia. Prítomnosť brazílskych vojsk v meste prispela k zastaveniu jeho rozvoja. Až na konci 19. storočia sa začalo mestu viac dariť hlavne vďaka novým prisťahovalcom z Európy a Osmanskej ríše. Vďaka nim bolo postavených mnoho nových budov a Asunción zažil obdobie rastu, ktoré bolo dokonca vyššie, než pred vojnou. V druhej polovici 19. storočia boli postavené mnohé významné stavby, napríklad Metropolitná katedrála Asunción alebo prezidentský palác. V roku 1889 bola zriadená univerzita[17].

V rokoch 1932 až 1935 sa Paraguaj dostal do ďalšej vojny, tento raz s Bolíviou o územia Gran Chaco. Počas tejto vojny sa mesto stalo centrom starostlivosti o ranených. Vo vojne bol Paraguaj úspešný, získal nové územie a podstatne zväčšil svoju rozlohu, čo čiastočne pomohlo aj rozvoju hlavného mesta[18]. V roku 1954 sa k moci dostal generál Alfredo Stroessner a vládol až do roku 1989. Počas jeho vlády sa Paraguaj stal postupne izolovanou krajinou. Stroessnera zosadil pri vojenskom puči generál Andrés Rodríguez, ktorý však umožnil demokratizáciu krajiny, povolil slobodné voľby a opozičné politické strany[19]. V roku 2004 sa v meste odohrala tragédia, keď pri požiari supermarketu Ycuá Bolaños zahynulo 327 ľudí a ďalších 249 utrpelo zranenia[20].

• 
  Pohľad na Zátoku Asunción
• 
  Pohľad na prístav a širšie centrum mesta
• 
  V meste sa v posledných rokoch postavilo viacero moderných výškových budov

Asunción sa nachádza v tropickom savanskom podnebí. Toto je charakteristické horúcimi a vlhkými letami a teplými zimami. V lete je relatívne vysoká vlhkosť a teda aj teplotný index je vyšší než skutočná teplota vzduchu. Priemerná teplota počas roka je 23 °C. Priemerný úhrn zrážok je 1 400 mm, pričom dažde sú minimálne 80 dní v roku[21]. Asunción má vo všeobecnosti veľmi krátke obdobia sucha medzi júnom a septembrom. Studenšie sú však jún a júl, kedy môže byť mráz aspoň jeden deň v roku. Obdobia dažďov pokrýva následne zvyšok roka. Klímu v meste je možné popísať ako horúcu a vlhkú po väčšinu roka. Počas obdobia dažďov je mesto vo všeobecnosti horúce a vlhké, pri konci tohto obdobia sa stáva studenšie. Obdobia sucha sú v meste mierne[22].

Mesto sa nachádza na ľavom brehu rieky Paraguaj, na sútoku s riekou Pilcomayo, hneď pri hraniciach s Argentínou. Rieka Paraguaj a zátoka Asunción na severozápade oddeľujú mesto od západných regiónov Paraguaja a na južnej strane mesta od Argentíny. Zvyšok mesta je obkolesený centrálnym departmentom. Tým, že mesto sa nachádza pozdĺž veľkej časti rieky Paraguaj, pokrýva pomerne veľkú plochu krajiny. Mesto tak stojí aj na viacerých vrchoch a teda z mnohých miest je na Asunción dobrý výhľad[23].

Celkový pohľad na metropolitnú oblasť Asunción (2013).

V samotnom meste Asunción žije približne 525 294 obyvateľov, v metropolitnej oblasti, ktorá zahŕňa aj časť územia vedľajšieho centrálneho departmentu, žije asi 2 198 662 ľudí. To znamená, že v hlavnom meste býva asi 30% zo 6 miliónov obyvateľov Paraguaja[1]. Z toho viac ako 60% je vo veku do 30 rokov. Populácia sa viac zvýšila v priebehu posledných niekoľkých desaťročí v dôsledku vnútornej migrácie z ostatných častí Paraguaja. Z počiatku v 70. rokoch 20. storočia sa tak dialo pre ekonomický boom v meste a naopak recesiu a úpadok na vidieku[25]. V tomto období začalo mesto postupne pohlcovať viacero menších miest a obcí, ktoré boli v danom čase ešte samostatné. Vďaka tomu sa súčasťou mesta stalo veľa pomerne lacnej pôdy, ktorá bola dovtedy súčasťou malých a menej rozvinutých samostatných sídiel. Aj z tohto dôvodu je Asunción považovaný za jedno z najlacnejších miest pre život minimálne v Latinskej Amerike[26].

Zaujímavosťou mesta a zároveň aj Paraguaja (na rozdiel napríklad od Argentíny či Uruguaja) je pomerne vysoké percento ľudí hovoriacich jazykom pôvodných domorodých obyvateľov. Guaraníjčinou hovorí stále zhruba 11% obyvateľov mesta. Aj z tohto dôvodu má mesto svoje meno aj v tomto jazyku. 27 % obyvateľov Paraguaja (v meste je toto číslo podstatne menšie) hovorí jazykom Jopará, čo je jazyk spájajúci španielčinu a jazyky pôvodných obyvateľov[27].

Asunción nie je súčasťou žiadneho departmentu v krajine, naopak je organizovaný samostatne v rámci špeciálneho územného celku zvaného Distrito Capital, teda dištrikt (okres) hlavného mesta. De facto je Distrito Capital iba iný názov pre Asunción, keďže mesto tvorí jeho celé územie. Dištrikt hlavného mesta je následne rozdelený do ďalších šiestich menších dištriktov (okresov). Tieto sú rozdelené do 71 tzv. barrios (štvrtí, resp. predmestí). Už ústava z roku 1906 upravovala existenciu Distrito Capital, táto bola následne upravená vo všetkých ďalších ústavách, pričom súčasné rozdelenie Distrito Capital, ako aj jeho fungovanie, je upravené v ústave z roku 1992[2].

Asunción (resp. Paraguaj všeobecne) je charakterizovaný ako mesto, v ktorom žijú hlavne tzv. Mestici. Jedná sa miešancov potomkov bielych Európanov a pôvodných indiánskych obyvateľov. Paraguaj nebol na rozdiel od svojich susedov cieľom tak veľkých imigračných vĺn z Európy a preto je aj zloženie obyvateľstva čiastočne iné, ako v týchto štátoch. Avšak po Paraguajskej vojne, v ktorej stratila celá krajina väčšinu svojho obyvateľstva, bolo potrebné prázdne územie zaplniť práve prisťahovalcami. Na konci 19. a začiatku 20. storočia tak začali do mesta prúdiť prvé prisťahovalecké vlny, hlavne zo Španielska, Nemecka, Talianska, Francúzska, Poľska či Ruska. Prišlo však aj veľa Arabov a Židov. Arabi prichádzali hlavne z Osmanskej ríše[28]. V súčasnosti už prisťahovalectvo nie je také intenzívne ako v minulosti, no stále v určitej menšej miere pretrváva. Najviac prisťahovalcov prichádza teraz do mesta z Argentíny a Brazílie[29].

Približne 90% obyvateľov Asunciónu sa hlási k rímskokatolíckej cirkvi. Arcidiecéza Asunción je hlavnou katolíckou diecézou v krajine, sídli v Metropolitnej katedrále Asunción. Táto diecéza bola zriadená 1. júla 1547 a metropolitnou arcidiecézou sa stala v roku 1929. Zvyšné náboženstvá majú v meste menšie zastúpenie[30].

• 
  Metropolitná katedrála je hlavný katolícky kostol v meste
• 
  Chrám Mormónskej cirkvi

Parky ako Parque Independencia či Parque Carlos Antonio López ponúkajú veľké priestory typickej paraguajskej vegetácie a sú hojne navštevované turistami. Parque Bicentenario má 13 hektárov a nachádza sa v centre mesta v blízkosti najvýznamnejších pamätihodností. Parque de la Solidaridad je situovaný pri mestskom prístave. V blízkosti historického centra sa nachádza aj Parque Carlos Antonio López[44].

• 
  Parque Carlos Antonio López
• 
  Parque Bicentenario
• 
  Parque Manuel Ortiz Guerrero
• 
  Jardín Botánico de Asunción

Hlavným letiskom v meste, ale aj celom Paraguaji, je Medzinárodné letisko Silvia Pettirossiho. Toto sa nachádza v meste Luque, ktoré je síce v centrálnom departmente, no de facto je to predmestie Asunciónu. Slúži ako uzlové letisko (hub) pre leteckú spoločnosť LATAM Paraguay. Letisko však slúži pre lety prakticky iba v rámci Južnej Ameriky. Prvý letecký spoj z Európy sa uskutočnil 17. decembra 2015, keď tu pristálo lietadlo z Madridu[50].

Hlavnou železničnou trasou v krajine je linka medzi Asunciónom a mestom Encarnación, ktorá spája Asunción s Argentínou. Železničná preprava v krajine však bola v roku 2006 zrušená, nakoľko železničný systém bol zastaralý a vláda nemala peniaze na jeho obnovu. V súčasnosti tak fungujú iba krátke turistické železničné trasy. V roku 2010 z dôvodu prírodných katastrof bolo zrušených aj väčšina turistických tratí[51]. Najviac využívanou je tak autobusová doprava. Autobusy chodia z hlavného mesta do všetkých častí krajiny a teda zabezpečujú najlepšie možné spojenie v krajine. Súčasne zabezpečujú aj veľkú časť prepravy osôb do okolitých štátov. Asunción využíva taktiež mestskú hromadnú dopravu, pričom autobusy mestskej dopravy sú v posledných rokoch postupne menené za nové. Celkovo je však možné konštatovať, že doprava v krajine (aj meste samotnom) je aj na pomery Južnej Ameriky v zlom stave[52].

Vzhľadom k tomu, že rieka Paraguaj je splavná aj pre väčšie lode, je využívaná na lodnú prepravu, ktorá sa bez väčších problémov dostane až do ústia La Plata. Celá jedna strana mesta Asunción leží popri rieke Paraguaj, vďaka tomu tu funguje riečny prístavný terminál. Prístav sa nachádza v zátoke Asunción[53] [54].

• 
  Medzinárodné letisko Silvia Pettirossiho
• 
  Mestská hromadná doprava v meste
• 
  Miestny prístav dokáže obslúžiť aj veľké lode