Evanjelizácia

Evanjelizácia je činnosť zameraná na šírenie kresťanskej viery vo svete.

Slovo evanjelizácia pochádza od podstatného mena evanjelium. To je gréckeho pôvodu (euangelion) a doslova znamená dobrá (radostná) zvesť. Tento všeobecný pojem bol prijatý kresťanmi na označenie príchodu Ježiša Krista na zem a ním uskutočneného diela spásy ľudstva skrze smrť na kríži, zmŕtvychvstanie a zoslanie Ducha Svätého.

Slovo evanjelizácia je dnes najčastejšie používané v troch významoch:

1. Vo všeobecnom a plnom význame sa používa ako zámena za slová misie a apoštolát a znamená všetku činnosť, ktorá akýmkoľvek spôsobom vplýva na premenu sveta v súlade so zámerom Boha Stvoriteľa a Vykupiteľa. Obsah pojmu evanjelizácia možno teda vyjadriť tou istou opisnou definíciou, ktorú koncilový Dekrét o laickom apoštoláte používa pre pojem apoštolát: "Cirkev sa zrodila nato, aby šírením Kristovho Kráľovstva po celej zemi na slávu Boha Otca urobila všetkých ľudí účastnými spásonosného vykúpenia, a ich prostredníctvom účinne viedla celý svet ku Kristovi. Každá činnosť tajomného Tela zameraná na tento cieľ sa volá apoštolát, ktorý Cirkev uskutočňuje pomocou všetkých svojich údov" (DLA 2). V tomto širokom a plnom význame používa termín ‘evanjelizácia’ aj Apoštolská exhortácia Pavla VI. Evangelium nuntiandi (EN). V 18. bode tohto dokumentu čítame: "Evanjelizovať znamená pre Cirkev prinášať radostnú zvesť celému ľudstvu, ľudí vnútorne pretvárať a vytvárať z nich nové ľudstvo: „Hľa, všetko robím nové“ (Zjv 21,5). Ale nové ľudstvo nie je možné bez nových ľudí, totiž nových skrze krst a život podľa evanjelia. Účelom evanjelizácie je práve dosiahnuť túto vnútornú premenu a ak treba, nejako ju vyjadriť slovom. Správnejšie by sa to dalo povedať, že Cirkev evanjelizuje vtedy, keď sa snaží obrátiť osobné a kolektívne ľudské svedomie jedine silou a božskou mocou posolstva, ktoré hlása a ak sa usiluje premeniť aj všetku činnosť, ktorú títo ľudia vykonávajú, spolu s ich životom a prostredím, v ktorom žijú." Podobne široko chápe evanjelizáciu Svetová rada cirkví, ako o tom svedčí nasledujúci citát z deklarácie druhého zhromaždenia tejto Rady: "Sám Ježiš Kristus je evanjeliom, ktoré hlásame. On je tiež tým, ktorý ho zvestuje... Evanjelizovať znamená zúčastniť sa na živote Krista a na jeho službe vo svete... Evanjelizovať znamená privádzať osoby ku Kristovi, Spasiteľovi a Pánovi, aby mali účasť na jeho večnom živote".
2. V užšom význame evanjelizáciou sa označuje prvé ohlasovanie Dobrej zvesti o spáse v Kristovi tým, ktorí ju ešte nepočuli, resp. neprijali. Exhortácia Evangelium nuntiandi (č. 17) hovorí: "Preto sa mohla evanjelizácia definovať ako hlásanie Krista tým, ktorí ho ešte nepoznajú". Túto definíciu evanjelizácie však exhortácia považuje za neúplnú a na inom mieste ju nazýva predevanjelizáciou: "Od zoslania Ducha Svätého sa Cirkev podujala konať svoje prvotné poslanie, prevzaté od svojho Zakladateľa, ktoré spočívalo v tom, že hlásalo Ježiša Krista a jeho evanjelium tým, čo Spasiteľa ani jeho evanjelium nepoznali... toto prvé posolstvo o Ježišovi Kristovi sa začalo mnohostrannou a rozličnou činnosťou ktorá sa nazýva niekedy "predevanjelizáciou". Ale pravdupovediac, ona je už evanjelizáciou, hoci podľa stupňa dokonalosti je v začiatkoch a ešte neúplná." (EN 51)
   

Takto chápaná evanjelizácia je teda určitou etapou na ceste stávania sa kresťanom, ktorá predchádza katechumenát. Katechumenát je obdobím systematickej priúčaniu sa kresťanskému životu a prípravy na krst. Pokoncilový dokument "Ordo initiationis christianae adultorum", ktorý prinavracia Cirkvi dnešných čias inštitúciu starokresťanského katechumenátu, výrazne odlišuje etapu evanjelizácie pred katechumenátom a nazýva ju tiež predkatechumenátom. Taktiež súčasná tradícia protestantských cirkví pozná evanjelizáciu vo vyššie uvedenom zmysle, a ešte dôkladnejšie v nej odlišuje určité stupne či etapy duchovných premien, definované ako prebudenie, obrátenie a obnovenie.

1. V špeciálnom význame evanjelizácia označuje konkrétnu špecifickú akciu smerujúcu priamo k dosiahnutiu cieľov spojených s vyššie uvedenou etapou evanjelizácie v procese stávania sa kresťanom. Takúto špecifickú akciu vypracovali najmä protestantské cirkvi. V tejto oblasti majú veľa cenných skúseností. Rozlišujú individuálnu a kolektívnu evanjelizáciu. Tá druhá sa delí na masovú, zahňujúcu od niekoľko do niekoľko desiatok tisíc účastníkov a na obyčajnú. V súčasnosti k najznámejším masovým evanjelizáciam patria evanjelizácie uskutočňované neobyčajne talentovaným baptistickým kazateľom Billy Grahamom a ním založeným špeciálnym združením. Vypracoval metódu masovej evanjelizácie, ktorá sa s istými zmenami používa takmer všade. Každá masová evanjelizácia zahrňuje tri etapy: prípravu, evanjeliačnú pobožnosť a etapu utvrdenia a prehĺbenia výsledkov evanjelizácie. Samotné evanjelizačné pobožnosti sa skladajú z úvodnej (modlitby, piesne, svedectvá), hlavnej (evanjelizačná kázeň) a záverečnej časti (konkrétna výzva k rozhodnutiu prijať Krista, prejavenie rozhodnutia).

V tradícii Katolíckej Cirkvi boli doteraz neznáme evanjelizačné akcie tohto typu, ale v podstate tomu istému cieľu slúžili ľudové misie a farské rekolekcie. VF poslednej dobe sa ukazuje snaha dať týmto akciám charakter viac evanjelizačný. Pojmom evanjelizačné rekolekcie rozumieme vlastne tradičné farské rekolekcie nasmerované k evanjelizačnému obsahu a obohatené skúsenosťami z evanjelizačnýh akcií iných cirkví. K charakteru typických protestantských evanjelizačných akcií sa na Slovensku približuje Kampaň pre Ježiša, ktorú od roku 2000 každé leto vo viacerých slovenských mestách uskutočňuje bratislavské Spoločenstvo pri Dóme svätého Martina.