Club Olimpia

Prvý zápas klubu z roku 1906.

V roku 1906 došlo k založeniu paraguajskej futbalovej federácie. V tom istom roku sa hral aj prvý ročník najvyššej paraguajskej futbalovej súťaže pod názvom Liga Paraguaya de Fútbol, do ktorej sa pripojil aj klub Olimpia. Prvý majstrovský titul získal klub Guaraní, tím Olimpia obsadil druhé miesto[2]. Druhé miesto zopakoval klub aj v nasledujúcom ročníku. V ďalších rokoch sa mu však už nedarilo a umiestňoval sa skôr v strede tabuľky. Až v sezóne 1912 sa dostavil úspech, keď klub Olimpia obsadil prvé miesto a získal tak prvý majstrovský titul[3]. Ďalší titul získal klub v ročníku 1914, keď vo finále súťaže zvíťazil nad svojim najväčším rivalom tímom Cerro Porteño[4]. V sezóne 1915 sa situácia zopakovala, no tento raz vo finále vyhral klub Cerro Porteño. V roku 1916 vyhral klub Olimpia svoj tretí titul, keď znova obsadil v tabuľke prvé miesto[5]. V ďalších rokoch sa klubu nepodarilo dosiahnuť žiadny výraznejší úspech, v tabuľke sa umiestňoval buď tesne za prvým miestom, alebo prehral finálové play-off o titul. Až v sezóne 1925 sa klub znova po dlhšom čase presadil, obsadil prvé miesto a získal svoj štvrtý majstrovský titul[6]. Nasledovalo druhé miesto a v ročníku 1927 získal klub piaty titul[7]. Nasledovala výborná séria, kedy od roku 1927 do roku 1929 vyhral tím tri majstrovské tituly v rade[8]. Víťaznú sériu prerušil tím Libertad, ktorý získal titul v roku 1930. V roku 1931 však znova vyhral klub Olimpia a získal tak už svoj ôsmy titul[9]. V roku 1932 bola sezóna najvyššej súťaže prerušená a následné aj zrušená z dôvodu vojny o Gran Chaco medzi Paraguajom a Bolíviou[10]. Najvyššia súťaž tak pokračovala až po skončení vojny v roku 1935. Ešte pred začiatkom sezóny boli rozhodnutím futbalovej federácie vylúčené z najvyššej súťaže niektoré kluby, keďže federácia chcela znížiť počet tímov v súťaži a zároveň mali mať kluby svoje ihrisko v rámci hraníc hlavného mesta Asunción[11].

Majstrovský tím z roku 1912.

V roku 1935 tak znova začala najvyššia futbalová liga. Súťaž sa profesionalizovala, počet tímov sa znížil zo štrnásť na desať a ligu hrali iba tímy z hlavného mesta alebo jeho tesnej blízkosti. Zároveň došlo k profesionalizácií súťaže. V tomto ročníku obsadil klub Olimpia až štvrté miesto. V roku 1936 hral klub lepšie a získal majstrovský titul[12]. Na dobré výkony nadviazal aj v ročníku 1937, kedy získal už svoj desiaty titul[13]. V roku 1938 získal tretí titul v rade, celkovo už jedenásty[14]. Neskôr sa však už tímu prestalo dariť, v sezóne 1940 dokonca skončil predposledný, no v tejto sezóne nezostupoval žiadny klub. V ďalšej sezóne však už bol tím Olimpia znova v hornej časti tabuľky, keď obsadil druhé miesto. Na titul tak musel klub čakať až deväť rokov do sezóny 1947, kedy vyhral opäť titul[15]. Na úspech klub nadviazal aj v nasledujúcej sezóne, kedy titul obhájil[16]. V nasledujúcich rokoch sa však klubu prestalo znova dariť a umiestňoval sa iba v strede tabuľky.

Prezident klubu Manuel Ferreira Sosa položil základy pre úspešný tím.

V polovici 50. rokov prišlo konečne zlepšenie výkonov. Prezidentom klubu sa stal Manuel Ferreira Sosa, následne kúpil klub niekoľko výborných hráčov, ktorí neskôr klubu pomohli dostať sa na vrcholné priečky. V ročníku 1955 obsadil klub v prvej časti sezóny druhé miesto, v druhej časti bol štvrtý. V konečnej tabuľke tak obsadil druhé miesto. Očakávaný titul získal klub Olimpia v sezóne 1956, keď vo finále vyhral nad tímom Libertad[17]. Týmto začalo majstrovské obdobie, v ktorom od roku 1956 do roku 1960 získal klub päť titulov v rade. V roku 1960 sa klub prebojoval do finále prvého ročníka juhoamerickej obdoby európskej Ligy Majstrov Copa Libertadores, kde však prehral s uruguajským klubom Peñarol. Po ročnej prestávke pridal klub v sezóne 1962 ďalší majstrovský titul[18]. Nasledovali dva slabšie roky, no v sezóne 1965 získal tím Olimpia jubilejný dvadsiaty majstrovský titul. V tomto období klub zároveň otvoril svoj súčasný štadión a teda prezidentovanie Manuela Ferreira Sosu (zomrel v roku 1964) bolo pre klub veľmi prínosné. Do konca 60. rokov vyhral klub ešte jeden titul v sezóne 1968. Prvá polovica 70. rokov bola pre klub slabšia, keď dokázal vyhrať ligu iba v sezónach 1971 a 1975.

V roku 1975 bol za prezidenta klubu zvolený Osvaldo Domínguez Dibb, ktorý sa zapísal do histórie klubu ako kľúčová postava. V roku 1978 získal klub majstrovský titul, keď po čase obsadil prvé miesto v tabuľke. Tým sa začalo ďalšie výborné obdobie v histórií klubu. V roku 1979 sa klub ako úradujúci majster Paraguaja predstavil v Copa Libertadores. Tu sa mu podarilo prebojovať až do finále, kde v dvoch zápasoch porazil argentínsky klub Boca Juniors a vyhral tak prvýkrát tento najprestížnejší kontinentálny pohár v Južnej Amerike[19]. Následne vyhral aj domácu najvyššiu súťaž a získal tak dvadsiaty piaty majstrovský titul. V novembri 1979 odohral ako víťaz Copa Libertadores Interkontinentálny pohár, kde narazil na neúspešného finalistu európskeho Pohára majstrov švédsky klub Malmö FF, ktorý porazil a vyhral tak aj túto trofej[20]. Úspešný rok 1979 zakončil klub ešte ziskom celoamerického pohára Copa Interamericana. V úspechoch pokračoval klub Olimpia aj ďalej. V sezóne 1980 znova vyhral najvyššiu domácu ligu. Titul obhájil aj v ročníkoch 1981, 1982 a 1983[21]. Až v sezóne 1984 prerušil túto sériu klub Guaraní, ktorý obsadil prvé miesto a vyhral tak titul. Klub Olimpia však zvíťazil v lige v nasledujúcej sezóne, kedy znova skončil prvý a získal tak už tridsiaty majstrovský titul[22].

Tím v roku 2002 vyhral Copa Libertadores.

Ďalšie dve sezóny sa klubu nedarilo tak ako pred tým. Titul získal znova až v sezóne 1988[23]. Ako majster hral klub znova Copa Libertadores, kde sa v ročníku 1989 dostal znova až do finále. Tu však podľahol kolumbijskému klubu Atlético Nacional. V roku 1989 však bol úspešný v domácej lige, kde vyhral titul[24]. Znova sa teda predstavil v Copa Libertadores, kde sa v roku 1990 dostal opäť do finále. Tento raz bol úspešný, keď vyhral nad klubom z Ekvádoru Barcelona SC a druhýkrát vyhral v tejto súťaži[25]. V tomto roku sa klubu v lige veľmi nedarilo, no ako obhajca titulu sa v roku 1991 predstavil znova v Copa Libertadores a opäť sa prebojoval až do finále. Tu sa stretol s čilským klubom Colo-Colo, no nezvládol odvetný zápas u súpera a tretiu trofej nezískal. V roku 1991 však klub Olimpia vyhral aspoň iný kontinentálny pohár Supercopa Libertadores pre ročník 1990. V roku 1991 klub získal automaticky bez odohratia zápasu aj ďalší kontinentálny pohár Recopa Sudamericana. V roku 1992 sa v lige klubu stále nedarilo, no dostal sa do finále krátko hraného kontinentálneho pohára Copa CONMEBOL, kde však nebol úspešný. Po troch slabších ligových rokoch sa klub Olimpia dočkal zisku titulu v sezóne 1993[26]. Ďalší získal o dva roky v sezóne 1995[27]. Nasledovali tri roky bez trofeje. V roku 1997 začala ďalšia víťazná séria, kedy klub od sezóny 1997[28] do sezóny 2000[29], vyhral štyri majstrovské tituly v rade. V roku 2002 sa klub Olimpia dostal znova po čase do finále Copa Libertadores, kde zvíťazil nad brazílskym klubom São Caetano a získal tak tretiu výhru v tomto turnaji[30]. Klub tak zakončil oslavy 100. výročia založenia klubu. V roku 2003 vyhral klub aj pohár Recopa Sudamericana. V lige sa však klubu veľmi nedarilo a tým skončilo druhé zlaté obdobie v klubovej histórií.

V ďalších sezónach sa však už klub Olimpia nedokázal presadiť. V najvyššej súťaži sa mu vôbec nedarilo. V tabuľke končil zväčša v strede ligovej tabuľky, iba v niektorých málo prípadoch sa prebojoval aspoň na tretie miesto. Zvyšok prvého desaťročia nového tisícročia však už nezískal žiadnu trofej. Zmena k lepšiemu nastala až v roku 2011, klub získal až dvanásť nových hráčov. Zmeny sa pozitívne prejavili už v sezóne 2011, kedy klub vyhral v časti Clausura a získal tak po jedenástich rokoch majstrovský titul[31]. V nasledujúcej sezóne obsadil druhé miesto v časti Apertura. Vďaka dobrým výsledkom z tohto ročníka hral klub po dlhšej prestávke aj Copa Libertadores. Znova sa však dostal až do finále, kde po penaltách prehral s brazílskym klubom Atlético Mineiro[32]. V roku 2013 sa klubu v prvej lige opäť veľmi nedarilo. Až v ročníku 2015 sa výkony zlepšili, najprv v časti Apertura obsadil štvrté miesto, no v časti Clausura skončil prvý, vyhral aj finálový zápas tejto časti a získal svoj štyridsiaty majstrovský titul[33]. V sezóne 2016 obsadil v oboch častiach ligy druhé miesto. V sezóne 2017 obsadil v časti Apertura tretie miesto[34].

• Primera División (40): 1912, 1914, 1916, 1925, 1927, 1928, 1929, 1931, 1936, 1937, 1938, 1947, 1948, 1956, 1957, 1958, 1959, 1960, 1962, 1965, 1968, 1971, 1975, 1978, 1979, 1980, 1981, 1982, 1983, 1985, 1988, 1989, 1993, 1995, 1997, 1998, 1999, 2000, 2011 Clausura, 2015 Clausura

• Torneo República (1): 1992
• Torneo de Integración Nacional (1): 1990

• Interkontinentálny pohár (1): 1979
• Copa Libertadores (3): 1979, 1990, 2002
• Supercopa Sudamericana (1): 1990
• Recopa Sudamericana (2): 1991, 2003
• Copa Interamericana (1): 1979