Alternatíva pre Nemecko

Do Nemeckého spolkového snemu (Bundestagu) sa AfD prebojovala vo voľbách 24. septembra 2017 so ziskom 5,9 milióna hlasov, to bolo 12,6% všetkých odovzdaných platných hlasov voličov. Stala sa tak tretou najsilnejšiou politickou stranou v celom Nemecku po CDU/CSU a SPD. Má teraz 92 poslancov zo 709. Pôvodne to bolo 94 poslancov, no dvaja zo strany odíšli.

Vo voľbách v roku 2013, ktoré sa konali len sedem mesiacov po vzniku strany, zostala so ziskom 4,7% tesne pod päťpercentnou hranicou), uspela však vo voľbách do europarlamentu v roku 2014 so ziskom 7 mandátov a rovnako v roku 2014 tiež získala kreslá v saskom, brandenburskom a durínskom parlamente. Od roku 2015 má zastúpenie aj v parlamentoch Hamburgu[7] a Brém.[8] V roku 2016 sa vo voľbách do krajinských parlamentov prebojovala vo všetkých štyroch prípadoch - v Porýní-Falcku, Bádensku-Württembersku, Sasku-Anhaltsku a Meklenbursku-Predpomoransku. V Sasku-Anhaltsku získala AfD 24,4 percenta hlasov, čo je jej doterajšie volebné maximum.

Za zakladateľa strany je považovaný hamburský profesor ekonómie Bernd Lucke, ktorý ju založil v reakcii na dlhovú krízu v eurozóne, kedy sa jej kľúčovou myšlienkou stalo presvedčenie o neudržateľnosti eurozóny, v čom sa strana odlišovala od všetkých vtedajších nemeckých mainstreamových strán. Lucke stranu opustil začiatkom júla 2015 po tom, čo delegáti na zjazde v Essene dali vo voľbe viac hlasov Frauke Petryovej, čo Lucke vnímal ako posun k xenofóbnym, krajne pravicovým a proruským pozíciám. Spolu s ním odíšla aj väčšina europoslancov strany - v strane zostali len dvaja zo siedmich.[9]

Taktiež Frauke Petryová odíšla z AfD, a to 29. septembra 2017. Jediným predsedom strany je teraz Jörg Meuthen. Dôležitými funkcionármi strany sú Alexander Gauland a Alice Weidelová, spolupredsedovia poslaneckého klubu v Bundestagu. Poslancom v Berlíne je tiež Paul V. Podolay, ktorý sa narodil roku 1946 v Bratislave. V Nemecku žije od roku 1982.