Abafiovci
Abafiovci (staršie Abaffyovci, základný tvar Abafi, staršie Abaffy, maď. Abaffy) bol uhorský šľachtický rod. Zakladateľom rodu bol Aba z rodu Hanva, žijúci v 2. polovici 13. storočia v Malej Hanve (v súčasnosti obec Abovce, pomenovaná práve po Abovi). Rod sa časom rozdelil na viacero vetiev žijúcich v Uhorsku a Sedmohradsku. Z rodu Abafiovcov pochádzali viacerí hodnostári Oravskej a Gemerskej stolice.[1]
Abafiovci | |
![]() erb rodu Abafiovcov | |
Krajina | Uhorské kráľovstvo, Habsburská monarchia |
---|---|
Tituly | kapitán, veliteľ, podžupan, súdny prísediaci (asesor), poslanec |
Zakladateľ | Ján Abafi |
Mýtický zakladateľ | ? |
Rok založenia dynastie | 16. storočie |
Posledná hlava dynastie | Mikuláš Abafi |
Rok zániku dynastie | 1917 |
Štátna príslušnosť | uhorská |
Ďalšie vetvy dynastie | oravská, gemerská |
Dejiny rodu
Rod Abafiovcov má pravdepodobne pôvod v Rábskej stolici (Győr), jeho zakladateľom bol Aba z rodu Hanva. Abafiovci sa od 13. storočia usadili v Abovciach (pôvodne Malá Hanva), podľa toho si zvolili prídomok. Rod žil v 15. storočí v Gemerskej stolici a neskôr sa presunul na Oravu. Na Oravu sa dostala rodina vďaka službám Mikuláša Abafiho ako hlavného veliteľa uhorského vojska u palatína Juraja Turza. Rod sa rozčlenil na viacero vetiev s majetkami v Uhorsku a Sedmohradsku, jeho príslušníci boli hodnostármi oravskej a gemerskej stolice. V druhej polovici 18. storočia získal Jozef Abafi svadbou s Alžbetou Okoličániovou majetky v Mokradi na Orave. Mnohí príslušníci rodu zastávali dôležité stoličné funkcie na Orave a Gemeri. Ján Bohuslav a Lepold Branislav Abafi považovali nevzdelanosť ľudí za príčinu ich zaostalosti ale aj zlej situácii v Uhorsku. Najvýznamnejším členom rodu bol František Abafi študoval právo a filozofiu, dejiny umenia na univerzite v Pešti. Hovoril plynule viacerými jazykmi. Uhorský jakobín František Abafi cestoval po Európe a inšpirovali ho diela francúzskych osvietencov. Toto poznanie, ktoré získal, zamýšľal využiť na zmenu pomerov v Uhorsku. Francúzski revolucionári sa ukrývali v jeho byte v Pešti, ale aj nové centrum, z ktorého sa šírili podnetné myšlienky. Zrejme mal zásluhu aj na vzbure oravských sedliakov proti urbáru Márie Terézie. Pre účasť na Martinovičovom sprisahaní bol na neho vydaný zatykač, ušiel cez Švajčiarsko do Francúzska a USA. Po návrate z cudziny bol uväznený a omilostený bol krátko pred smrťou.[2][3]
Známi príslušníci rodu
Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:[2]
- Ján Abafi (16. storočie), z Hornej Lehoty, zakladateľ oravskej vetvy, kapitán Oravského hradu.
- Mikuláš Abafi (*1605/1625), hlavný veliteľ uhorského vojska u Juraja Turzu.
- Gašpar Abafi (†1670), manželka Zuzana Zmeškalová.
- Jozef Abafi (pol. 18. storočia), oravský podžupan, svadbou s Alžbetou Okoličániovou získal majetky v Mokradi na Orave (dnes súčasť Dolného Kubína).
- František Abafi (*1730 – †1817), oravský podžupan, súdny prísediaci (asesor), uhorský jakobín.
- Aristid Abafi (*1799 – †1861), oravský podžupan, predseda Učenej spoločnosti oravskej, poslanec Uhorského snemu.
- August Abafi (19. storočie), brat Aristida Abafiho, člen Učenej spoločnosti oravskej.
- Karol Abafi (*1801 – †1837), učiteľ na gymnáziu v Novom Vrbase, evanjelický farár v Kovačici v Srbsku, potom v Aradáči vo Vojvodine.
- Leopold Branislav Abafi (*1827 – †1883), slovenský básnik, prozaik a dramatik, účastník na Slovanskom zjazde v Prahe (1848), slovenský dobrovoľník v rokoch 1848/1849, nitriansky podžupan.
- Ján Bohuslav Abafi (*1855 – †1905), evanjelický farár v Temešvári (Rumunsko), a v Békešskej Čabe (Maďarsko).
- Mikuláš Abafi (*1853 – †1917), evanjelický farár.
Galéria
- Kaštieľ Abafiovcov v Hornej Lehote
- Abaffyovský kaštieľ v roku 1930
- Kostol Najsvätejšej Trojice v Hornej Lehote, kde majú Abafiovci rodinnú kaplnku
Referencie
- Abafiovci [online]. Encyclopaedia Beliana, [cit. 2019-09-29]. Dostupné online.
- MACHALA, Drahoslav. Šľachtické rody. 1. vyd. Bratislava : Perfekt, 2007. ISBN 978-80-8046-375-5. S. 6 - 7.
- ŽIAK, Jozef; PONGRÁCZ, Denis. Šľachta [online]. 2012, [cit. 2019-09-29]. Dostupné online.
Literatúra
- Abafiovci. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 16.
- АBAFI z Aboviec a Hornej Lehoty. In: NOVÁK, Jozef; VÍTEK, Peter. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Ilustrácie Ladislav Čisárik. Zväzok II : Liptovská stolica : zemianske rody podľa Matiašovského zbierky erbov. Bratislava : Hajko & Hajková, 2004. 175 s. ISBN 80-88700-60-4. S. 1.
- АBAFI z Aboviec a Hornej Lehoty. In: VÍTEK, Peter; MAŤUGOVÁ, Soňa. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Ilustrácie Ladislav Čisárik. Zväzok III : Oravská stolica : zemianske a šľachtické rody Oravy. Bratislava : Hajko & Hajková, 2007. 183 s. ISBN 978-80-88700-69-2. S. 1 – 3.