Židia v Spojených štátoch

Rozširovanie židovského obyvateľstva v 13 britských severoamerických kolóniách

Prví Židia sa na územie dnešných Spojených štátov objavujú s holandskými osadníkmi roku 1654, ktorí tu zakladajú Nový Amsterdam. Išlo o celkom 23 sefardských židovských rodín využívajúcich náboženskú toleranciu v holandských kolóniách. Do roku 1830 mal Charleston v Južnej Karolíne viac Židov než ktorékoľvek iné mesto v severnej Amerike. Potom túto pozíciu prebral New York, ktorý si ju udržal dodnes. Začiatkom 18. storočia začína z Európy migrovať stále viac Aškenázov, a to hlavne z Nemecka a Poľska. Už v prvej polovici storočia (1730) získavajú majoritné postavenie, ale aj naďalej zostáva dominantnou liturgiou tá sefardská.

Integráciou do novo vznikajúcej spoločnosti dochádza k ústupu pôvodných jazykov imigrantov (nemčina, jidiš, španielčina, ladino), ktoré nahradzuje angličtina. V kontraste s touto integráciou dochádza k posiľovaniu židovskej identity. Dochádza k zakladaniu synagóg (prvá založená v New Yorku roku 1729) a židovských škôl (prvá založená v New Yorku roku 1755).

Ku koncu 18. storočia sa v Spojených štátoch nachádzalo 1 600 Židov. Tento počet sa v následujúcom storočí takmer zostonásobil (v rokoch 1820 – 1880 sa zvýšil z 2 700 na 250 000). Väčšina z prisťahovalcov pochádzala z civilizačne vyspelých oblastí (prevažne nemecky hovoriacich krajín). Začalo ponemčovanie kultúry a začala transformácia ortodoxného judaizmu na reformný. Ideológiu reformného hnutia definoval tzv. Pittsburský program (1855).

Rozširovanie územia so židovskou populáciou súvisí s intenzívnou imigráciou, ktorá začína v 40. rokoch 19. storočia. Židovské komunity sa novo objavujú v oblasti Veľkých jazier (Chicago, Cincinnati, Cleveland, Detroit, Milwaukee), Kalifornia (San Francisco). Hlavným jadrom však aj naďalej zostáva severovýchodný pobrežný pás s mestami New York, Philadelphia, Baltimore a Boston. Zhruba od polovice 19. storočia sa začína zvyšovať sociálny status Židov (predtým niekoľko obchodníkov, priemyselníkov, lekárov, ale predovšetkým potulných kupcov), ktorí sa začínajú zameriavať na finančníctvo a podnikanie.

„Skry ma v tieni tvojich krídel“ Žalm 17:8. Americkí Židia vítajú s otvorenou náručou svojich východoeurópskych bratov. Naivná maľba. Rané 20. storočie

Po atentáte na ruského cára Alexandra II. (1881) začala séria neľútostných pogromov. Reakciou na ne bola emigrácia, do tej doby nebývalého rozmeru, kedy 85 % emigrantov malo za cieľ práve Spojené štáty. Tento príliv imigrantov z východnej Európy znamenal zmenu podielu židovského obyvateľstva na celkovej populácii z 0,5 % na 3,4 %. V absolútnych číslach znamenala táto migrácia medzi rokmi 1880 až 1914 vzrast počtu židovského obyvateľstva z 25 012 na 3 300 000. Títo Židia však na rozdiel od imigrantov z prvej polovice 19. storočia pochádzali z chudobných pomerov východnej Európy, hovorili jidiš a hlásili sa k ortodoxnému judaizmu, alebo chasidizmu.

Židia v tomto období takmer ovládli odevný priemysel, kedy sa pôvodne zo šičov a šičiek stali majiteľmi a už roku 1888 patrilo Židom 234 z celkových 241 odevných dielní v New Yorku. Keď sa v roku 1913 stal odevný priemysel hlavným priemyselným odvetvím New Yorku, nachádzalo sa tu 16 552 továrni a dielní, zamestnávajúcich na 312 tisíc pracovníkov, a všetky patrili židovským majiteľom. Ich vlastnosti a predovšetkým dôraz na vzdelanie viedol k tomu, že sa už takmer po pätnástich rokoch sťahovali do lepších štvrtí a následujúce generácie sa už radili medzi strednú triedu pracujúcu v terciárnom sektore priemyslu. Zmena sociálneho postavenia sa odrážala aj v zmenách, ktoré nastali v rámci židovskej komunity, kedy ortodoxné synagógy svojim počtom prekonali reformné.

Hustota zaľudnenia židovskej populácie, 1930

V tomto období tiež zosilneli antisemitské tendencie, začínajúce v 90. rokoch 19. storočia, (napr. zákazom vstupu do vybraných hotelov a klubov, vylúčenie z viac druhov zamestnaní atp.) vyvrcholili rôznymi diskriminačnými opatreniami v 20. a 30. rokoch 20. storočia. Svojim rozsahom však nedosiahla rozsahu ako inde vo svete.

Situácia po 1. svetovej vojne sa v USA mení. Spojené štáty sa stávajú izolacionistickou krajinou a snahou je zaistiť prevahu „bieleho“ protestantského obyvateľstva. V 20. rokoch sú prijaté tri prisťahovalecké zákony, stanovujúce ročné kvóty pre príjem prisťahovalcov. Prijatie týchto zákonov znamenalo tragédiu pre Židov z východnej Európy, ktorí tak stratili možnosť útočišťa. Tieto kroky mali za dôsledok vzrast významu britského mandátu Palestína, ako nového cieľa imigrácie európskych Židov. V polovici 20. rokov imigrácia do Palestíny prevýšila imigráciu do USA.

Po druhej svetovej vojne sa stáva židovská obec v USA najdôležitejším centrom židovského národa a snaží sa pomáhať tým, ktorí prežili holokaust. V povojnovom období je tiež príznačný rast obľuby sionizmu a hlavne potom vo forme finančnej pomoci novému štátu. Podpora Izraelu zo strany USA je do dnešnej doby značná a to najmä vďaka silnej lobby, ktorá vznikla už zrodením nového židovského štátu, ktorý bol americkými Židmi vítaný.

Povojnové obdobie je pre amerických Židov obdobím neobyčajného kultúrneho, ekonomického a politického rozkvetu. Od 60. rokov prestáva byť zrejmý antisemitizmus a úloha Židov prakticky vo všetkých odvetviach rastie. V populačnom vývoji dochádza ku stagnácii. Výraznejšie prisťahovalecké vlny sú v roku 1950 (Kongres povolil imigráciu 400 tisíc Európanov) a na prelome 70. a 80. rokov (imigranti z krajín ZSSR). Rada menších potom prichádza po rozpade Sovietskeho zväzu začiatkom 90. rokov. V absolútnych číslach má v súčasnej dobe židovská komunita v Spojených štátoch 5 280 000, čo je v pomere na celkovú populáciu 1,8 %. Rozmiestnenie židovskej populácie nemá nerovnomerný charakter ako v počiatkoch osídľovania. Zostáva však prvok urbanizácie. V New Yorku žije 30 % amerických Židov (oproti 60 % z roku 1937). Veľké množstvo Židov je tiež v Kalifornii (16 %) či na Floride (11 %). Väčšie obce potom nájdeme ešte v štátoch New Jersey, Pensylvánia, Massachusetts, Illinois,Maryland. Rodinné príjmy sú naďalej nad celoštátnym priemerom. S poklesom významu náboženstva súvisí aj vývoj v pomere jednotlivých denominácií judaizmu. Reformný judaizmus sa pomaly vyrovnáva konzervatívnemu a podiel ortodoxného klesol pod 10 %.

Významným a kontroverzným problémom americkej židovskej komunity je asimilácia,[9] najmä potom jav, vyskytujúci sa stále častejšie a to zmiešané manželstvá. Počas rokov 1950 až 2000 vzrástla miera zmiešaných manželstiev zo 6 % na 40 – 50 %.[10] Prispenie k rozširujúcej asimilácii je prisudzované tým samým sociálnym a kultúrnym vlastnostiam Spojených štátov, ktoré vytvorili vhodné podmienky pre neobyčajný ekonomický, politický a spoločenský úspech a vzostup americkej židovskej komunity.[9] Zatiaľ čo niektorí Židia niesu proti zmiešaným manželstvám, mnoho členov židovskej komunity začína byť znepokojených týmto javom a domnieva sa, že väčšia miera zmiešaných manželstiev by mohla znamenať konečné vymiznutie a asimiláciu americkej židovskej komunity.

Počas rokov 1950 až 2000 vzrástla miera zmiešaných manželstiev z 6 % na 40 – 50 %.[10] Len 33 % párov, ktoré uzavreli zmiešané manželstvo navyše vychováva svoje deti podľa judaizmu. Tento jav, v kombinácii s pomerne nízkou mierou pôrodnosti v židovskej komunite vedie k 5 % poklesu židovskej populácie v USA v 90. rokoch. Okrem toho je židovská populácia voči celkovej americkej populácii priemerne nepatrne staršia.

Navzdory tomu, že len 33 % párov zmiešaných manželstiev vychováva svoje deti podľa judaizmu, je bežnejšie, že tak činia v oblastiach s väčšou mierou židovskej populácie, ako napr. v oblastiach miest New York, Boston, Los Angeles, Philadelphia, Detroit, Baltimore-Washington, Chicago, a Cleveland, ktoré majú najväčší pomer židovského obyvateľstva. Jedna štúdia dokladá, že v oblasti Bostonu je 60 % detí zo zmiešaných manželstiev vychovávaných ako Židia, čo vyvoláva dojem, že zmiešané manželstvá prispievajú na raste počtu Židov.[11] Rovnako tak niektoré deti zo zmiešaných manželstiev znovuobjavia a príjmu svoje židovské korene, keď sa oženia (vydajú) a majú deti.

V kontraste s pokračujúcimi tendenciami asimilácie, zaznamenali niektoré komunity amerického židovstva (predovšetkým ortodoxné) vzrast pôrodnosti a úbytok zmiešaných sobášov a zároveň celkový rast komunity. Pomer ortodoxných Židov v USA vzrástol od roku 1971 z 11 % na 21 % k roku 2000, zatiaľ čo celkový počet Židov sa znižuje.[12]

V roku 2000 bolo medzi americkými Židmi 360 000 ultraortodoxných charedim Židov (7,2 % z celkového počtu). Pre rok 2006 sa odhadovalo číslo 468 000 (t. j. 9,4 %).

Zhruba polovica americkej židovskej populácie sa považuje za zbožnú. Z tejto populácie zhruba 2 831 000 zbožných Židov je 92 % „bielych“, 5 % hispánskych (predovšetkým argentínski aškenázi), 1 % ázijských (prevažne buchárovia a Iránci), 1 % negroidných a 1 % ostatných (mulati, atď.).[13]

Lox (údený losos) a bagel

Americká mainstreamová kultúra v minulosti prijala mnoho prvkov aškenázskej židovskej kuchyne. Medzi tieto adoptované jedla a pokrmy patrí napríklad bagel, lox (údený losos) či pastrani. Tieto jedla boli prijaté newyorskou kultúrou a následne sa šírili po celých Spojených štátoch.

Takmer všetci americkí Židia sú dnes rodnými anglickými hovoriacimi. Množstvo ďalších jazykov sa používa v niektorých židovských komunitách. Mnoho amerických chasidov začína hovoriť jidiš. Jidiš bol v minulosti hlavným jazykom židovských emigrantov zo strednej a východnej Európy. Tento jazyk ovplyvnil americkú angličtinu natoľko, že z neho prevzala množstvo slov, medzi ktoré patria napríklad: chutzpah („drzosť“, „guráž“), nosh („bašta“), schlep („pokaziť“), schmuck („hlupák“, doslova „penis“).

Iránska židovská komunita v Spojených štátoch, ktorá je najpočetnejšia v Los Angeles a Beverly Hills v Kalifornii, hovorí doma a v synagóge prevažne perzsky. Na perzštinu nezabúdajú a vydávajú aj vlastné noviny v perzštine. Iránski Židia sa usídľujú tiež vo východných častiach New Yorku, ako je Kew Gardens a Great Neck na ostrove Long Island.

Mnoho imigrantév z Ruska a Ukrajiny má za svoj hlavný jazyk ruštinu a mnohé komunity využívajú vo verejnom živote a obchode hlavne ruštinu, ako napríklad v Brighton Beach v New Yorku.

Americkí buchárski Židia hovoria buchárčinov (dialektom perzštiny) a rusky. Publikujú svoje vlastné noviny – Bukharian Times – a mnoho ich žije v newyorskej štvrti Queens. Mnoho buchárcov žije v Arizone, Miami, Floride a v oblastiach južnej Kalifornie ako napr. v San Diegu.

Hebrejčina je jazyk väčšiny židovskej náboženskej literatúry, ako je Tanach a Sidur. Moderná hebrejčina je zároveň oficiálnym jazykom štátu Izrael, čo mnohých povzbudzuje, aby si ju vybrali ako svoj druhý jazyk.

Niektorí Židia v Miami a Los Angeles sú imigranti z krajín Latinskej Ameriky. Mnoho z týchto potomkov predovšetkým sefardských, ale aj aškenázskych Židov, hovoria španielsky. Španielsky tiež hovoria imigranti zo Španielska a ich potomkovia. V Miami existuje množstvo synagóg, v ktorých sú bohoslužby v španielčine. Mnoho Židov pôvodom z Brazílie alebo Portugalska hovorí doma portugalsky. V jednej z miamských synagóg sú bohoslužby v kreolčine.

V hŕstke starších európskych židovských imigrantských komunít sa hovorí jazykom ladino.

Akokoľvek americkí Židia prispeli americkej kultúre a americkému umeniu ako celku, ich postavenie v literatúre je do značnej miery špecifické. V ich dielach je skúmaná skúsenosť byť Židom, hlavne potom Židom v Amerike a konflikt sekulárnej spoločnosti a židovskej histórie. Do skupiny takýchto autorov patria Philip Roth, Saul Bellow, Chaim Potok, Leon Uris, Herman Wouk, Cynthia Ozick a Bernard Malamud. Mladší autori (napr. Paul Auster, Lisa Crystal Carver, Allegra Goodman, Gary Shteyngart, Michael Chabon a Jonathan Safran Foer) okrem týchto tém navyše skúmajú holocaust.

Mnoho jednotlivcov má veľký podiel na obohatenie americkej populárnej scény. Mnoho hercov a umelcov je židovského pôvodu. Počnúc prvou kovbojovou hviezdou Broncho Billy Anderson, po klasické hollywoodské filmové hviezdy ako sú Lauren Bacall, Kirk Douglas, Tony Curtis, a pokračujúc cez súčasných známych hercov a herečky ako sú napríklad Sarah Michelle Gellar, Winona Ryder, Alicia Silverstone, Natalie Portman, Sarah Jessica Parker, Kate Hudson, Scarlett Johanssonová, Zac Efron, Evan Rachel Wood, Adrien Brody, Lisa Kudrow, Ben Stiller, Adam Sandler, Jerry Seinfeld, Larry David, Bahar Soomekh, Sara Paxton, Jake Gyllenhaal a Maggie Gyllenhaal. Mnoho hollywoodských filmových magnátov je židovského pôvodu ako napríklad Samuel Goldwyn, Louis B. Mayer, William Fox, Jesse L. Lasky, Carl Laemmle, Marcus Loew, Adolph Zukor, a tiež bratia Warnerovi (Warner Brothers). Tradičnou židovskou doménou je tiež americká komédia, v ktorej možno nájsť hercov vrátane bratov Marxkových, ďalej potom Milton Berle, Bea Arthur, Mel Brooks, Woody Allen, Joan Rivers a Gilda Radner. Medzi židovských spisovateľov patrí napríklad J. D. Salinger, Joseph Heller, E.L. Doctorow, Lillian Hellman, Allen Ginsberg, Isaac Asimov a Harlan Ellison.

Do senátu bolo od roku 1845 zvolených 29 Židov vrátane následujúcich súčasných senátorov: Chuck Schumer (D-NY), Frank Lautenberg (D-NJ), Arlen Specter (R-PA), Norm Coleman (R-MN), Russ Feingold a Herb Kohl (both D-WI), Barbara Boxer a Dianne Feinstein (obidve D-CA), Carl Levin (D-MI), Ron Wyden (D-OR), a Joe Lieberman (Nezávislý-CT). V roku 2007 počet židovských senátorov vzrástol po doplnení senátorov: Bernie Sanders (I-VT) a Ben Cardin (D-MD), na 13. 7 Židov bolo menovaných do Vrchného súdu.

Šestnástim americkým židom bola udelená Medaila cti. Judah P. Benjamin bol členom konfederačného kabinetu.

Počas projektu Manhattan, americké snahy počas 2. svetovej vojny vyvinúť atómovú bombu, spolupracovalo mnoho amerických židovských fyzikov, vrátane mnohých európanov, ktorí prchli z Európy v obave z hitlerovského Nemecka. Patrili medzi nich: J. Robert Oppenheimer, Richard Feynman, Wolfgang Pauli, Leó Szilárd, Albert Einstein, John von Neumann, Isidor I. Rabi, Edward Teller, Eugene Wigner, Otto Frisch, Samuel Goudsmit, Jerome Karle, Stanisław Ulam, Robert Serber, Louis Slotin, Walter Zinn, Robert Marshak, Felix Bloch, Emilio G. Segrè, James Franck, Joseph Joffe, Eugene Rabinowitch, Hy Goldsmith, Samuel Cohen, Victor F. Weisskopf a David Bohm.

Aškenázskí Židia znamenali veľký prínos vede, ekonómii a ďalším humanitným odborom. Z celkového počtu Nobelových cien udelených Američanom ich 37 % patrí americkým Židom a z celkového počtu udeleného prestížneho ocenenia John Bates Clark Medal (americká obdoba Nobelovej ceny pre ekonómiu) ich patrí americkým Židom 71 %.

Kúpna sila amerického židovstva bola v roku 2005 odhadovaná na 375 miliárd USD (3 % americkej ekonomiky). Židia zo Spojených štátov sa oveľa viac ako Židia z iných krajín uplatňujú v oblasti financií a médií.